Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dronový útok Izraela zabil lídra Hizballáhu, päť ďalších bolo zranených

Izraelský dronový útok zasiahol v piatok auto na juhu Libanonu a zabil jedného člena Hizballáhu, uviedli libanonské bezpečnostné zdroje.

Podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva bolo zranených ďalších päť osôb. Izraelská armáda útok potvrdila a oznámila, že cieľom bol Muhammad Šuajb, ktorý podľa nich plánoval útoky na izraelských civilistov a podieľal sa na pašovaní zbraní a budovaní teroristickej infraštruktúry.

Neskôr počas dňa údajne došlo k ďalšiemu útoku dronom na motocykel v meste Týros, pri ktorom bol vodič ťažko zranený. Armáda Izraela sa k tomuto incidentu zatiaľ nevyjadrila.

Útoky prichádzajú v čase opätovného napätia na izraelsko-libanonskej hranici, hoci medzi Izraelom a Hizballáhom bolo v novembri sprostredkované prímerie.

Dohoda predpokladala stiahnutie bojovníkov Hizballáhu severne od rieky Litání a odovzdanie kontroly nad juhom Libanonu libanonskej armáde a mierovým silám OSN.

Izrael mal výmenou ukončiť prítomnosť na libanonskom území, no stále drží päť strategických pozícií.

(tasr, red)

Minúta  |  

Prežila v austrálskej divočine: Wilgeová bola nezvestná 13 dní

Austrálske úrady oznámili, že našli živú 26-ročnú nemeckú turistku, ktorá bola takmer dva týždne nezvestná v odľahlej oblasti na severozápade krajiny.

Carolina Wilgeová zmizla 29. júna neďaleko mestečka Beacon, približne 254 kilometrov severne od Perthu – hlavného mesta štátu Západná Austrália. Podľa miestnych médií ju v piatok našli na ceste v tomto regióne.

Wilgeová bola prevezená do nemocnice v Perthe, kde sa v sobotu zotavovala, informovala stanica ABC.

„Ako si viete predstaviť, prežila si za posledné dni naozaj veľa,“ povedal policajný inšpektor Martin Glynn v televíznom vyhlásení.

Podľa neho utrpela viaceré zranenia a mala množstvo bodnutí od komárov.

Po Wilgeovej vyhlásili rozsiahlu pátraciu akciu po tom, ako našli jej opustené auto v riedko obývanej oblasti Wheatbelt, ktorá má rozlohu vyše 154-tisíc štvorcových kilometrov.

(reuters, red)

Minúta  |  

Právnik Kollár zakladá stranu PNP, v tíme má aj ľudí s väzbami na Hlas

Zoroslav Kollár sa naplno púšťa do politiky. Ako informujú Aktuality.sk, známy právnik začína zbierať podpisy na založenie novej strany s názvom Právo na pravdu (PNP).

O ambícii vstúpiť do politického boja sa špekulovalo už od januára, keď vo videu naznačil vznik tímu, ktorý má verejnosti hovoriť „pravdu“.

Kollár sa profiluje ako kritik oboch táborov – ostro sa vyjadruje nielen k opozícii, ale aj ku koalícii, ktorú obviňuje z nečinnosti a zlyhania v naprávaní minulých krívd.

Na založenie strany potrebuje 10-tisíc podpisov. V jeho tíme má byť aj osoba napojená na Hlas.

Podľa portálu Startitup sa v prípravnom výbore PNP nachádza aj Martin Halás, bývalý šéf Inštitútu sociálnej demokracie – projektu, ktorý vznikol na podnet Hlasu.

Právnik dlhodobo vystupuje vo videách, kde politikom posiela svojrázne odkazy a ostro kritizuje vplyv mimovládok a médií.

Portál Sturtipap pripomína, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podal dovolanie v Kollárovom prípade, ktorý sa týka trestného stíhania za korupciu a spoluprácu s SIS. Vecou sa má zaoberať Najvyšší súd.

(red)

Minúta  |  

Americká sudkyňa stopla razie federálnych agentov pre podozrenie z rasizmu

Americká federálna sudkyňa Maame E. Frimpongová nariadila Trumpovej administratíve zastaviť plošné imigračné razie v siedmich okresoch Kalifornie vrátane Los Angeles.

Rozhodla tak po žalobe od skupín na ochranu práv prisťahovalcov, ktoré obvinili administratívu z rasového zameriania a neústavných zásahov.

Žaloba sa opiera o prípady troch zadržaných Latinoameričanov a dvoch občanov USA, medzi nimi aj muža zadržaného napriek platnému dokladu.

Sťažnosti sa týkajú zatýkania bez príkazu, zadržiavania na základe rasy a znemožnenia právneho zastúpenia v zadržiavacom centre „B-18“.

Sudkyňa zároveň zakázala federálnym orgánom obmedzovať prístup právnikov do centra.

Podľa právnikov z ACLU a Immigrant Defenders Law Center boli razie motivované kvótami a rasovými predsudkami – agenti vraj zatýkali každého, kto „vyzeral hispánsky“.

Vláda tieto tvrdenia odmietla. Zástupca ministerstva vnútornej bezpečnosti ich označil za „nechutné a nepravdivé“, a tvrdil, že agenti sa riadili sledovaním a operatívnymi informáciami.

(tasr, red)

Minúta  |  

V Kalifornii sa strieľalo počas razie na farme: migrant v kritickom stave

Americké imigračné úrady zadržali približne 200 osôb počas razií na dvoch farmách v Kalifornii, ktoré pestujú konope.

Razie v mestách Carpinteria a Camarillo boli zamerané na nelegálnych prisťahovalcov, pričom medzi zadržanými bolo aj niekoľko detí.

Zásah vyvolal napätie – pred farmou Glass House sa zhromaždili demonštranti, ktorí čelili ozbrojeným agentom.

Protesty napokon rozohnal zelenobiely dym. Úrady okrem toho zadržali štyroch občanov USA za odpor voči úradníkom a ponúkli odmenu 50-tisíc dolárov (42 780  eur) za informácie, ktoré povedú k osobe, ktorá je podozrivá zo streľby na agentov.

Jeden pracovník farmy skončil po útoku v nemocnici, leží v kritickom stave.

Firma Glass House tvrdí, že konala v súlade so zákonom a zadržaným pracovníkom poskytuje právnu pomoc.

Dodáva, že nikdy vedome nezamestnávala maloletých. Pestovanie konope je v Kalifornii legálne pri dodržaní licenčných podmienok.

(tasr, red)

Minúta  |  

Putin podpísal dekrét o štátnej jazykovej politike. Spomína i jazyky menšín

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý vytyčuje zásady štátnej jazykovej politiky v krajine. Príslušný dokument bol zverejnený v piatok na webovej stránke Kremľa.

Cieľom dokumentu je „zachovať, rozvíjať a podporovať“ ruský jazyk, štátne jazyky republík Ruska a ďalšie jazyky národov žijúcich v Ruskej federácii, ako aj propagovať ruský jazyk vo svete.

V dekréte sa uvádza, že „pri všetkej jedinečnej etnokultúrnej rozmanitosti Ruskej federácie je to ruský jazyk, ktorý do značnej miery určuje identitu občanov v celom Rusku“, pričom všetky jazyky národov Ruska „sa tešia podpore štátu“ a všetkým občanom krajiny je zaručené „právo používať svoj rodný jazyk“.

Rusko podľa dekrétu „úspešne odoláva pokusom o obmedzenie používania ruského jazyka, ‚zrušenie‘ ruskej kultúry vrátane ruskej literatúry, diskrimináciu ruských masmédií a vnucovanie ideologických postojov, ktoré sú v rozpore s tradičnými ruskými duchovnými a morálnymi hodnotami“.

Jednou z hrozieb spomínaných v dekréte je „neoprávnené používanie cudzích slov, ktoré majú bežne používané analógie v ruskom jazyku, a cudzích slov, ktoré nie sú zahrnuté v štandardných slovníkoch a v úradnej komunikácii“. Ďalšou sú pokusy niektorých štátov „obmedziť priestor pre používanie ruského jazyka“.

(tass, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.