Utajovaná správa dňa: S očkovaním sme na tom dobre. A prečo myslia nezaočkovaní inak

Celej mediálnej debate o vakcínach a pandémii dominuje strach a strašenie, ľudia sú z toho unavení a politici z toho žmýkajú, čo sa dá. Nezaočkovaní ľudia pritom často myslia inak, ako by čakali vakcinační fanatici.

Hoci som zaočkovaný, v mojom okolí na dedine poznám veľa nezaočkovaných a celkom ma baví sledovať ich uvažovanie. Zďaleka to nie je len iracionálny svet. Sú medzi nimi aj zelóti, aj lenivci, aj uvážliví skeptici.

V poslednej dobe sa ale niečo zmenilo, myslím, že došlo ku kolektívnemu uvedomeniu niečoho, kde vládna kampaň ešte točí lanskú vodu. Už neplatí, že zaočkovaním chránite iných, dnes chránite najmä seba. Očkovanie je tak dostupné, že každý, kto mal záujem, už je alebo v dohľadnej dobe bude zaštepený. Mení sa teda paradigma. Menšina uvažuje inak, ako si to predstavuje väčšina.

Prečo menšina?

Všimol si to Ivan Bošňák na svojom Facebooku. Cez víkend sme sa prehupli cez 50 percent: aktuálne je prvou dávkou zaočkovaných 2 235 572 ľudí, čo je viac ako polovica Slovenska nad 18 rokov. Takmer dva milióny z nich, niečo vyše 87 percent, už má aj druhú dávku.

Je to z viacerých ohľadov dobrá správa, tak prečo nepočuť fanfáry?

Jedným dôvodom by mohol byť komparatívny argument, zvyšné krajiny V4 sú na tom lepšie. Prekvapí napríklad také Maďarsko, ktoré sa na jeseň pripravuje inak ako Slovensko.

Ale vážnejšie je, myslím si, niečo iné. Diskusiu ovládlo náboženské presvedčenie. Polovica je málo, musíme očkovať výrazne viac. A tu sme v poslednom období narazili.

Má to viacero dôvodov.

Po prvé, politika. Vo vláde aj v opozícii máme strany, ktoré vždy, keď môžu, uprednostnia partikulárne pred univerzálnym, stranícke pred slovenským.

Matovič sa vďaka tomu dostal k moci („Pôjdete do basy!“), Fico na rovnakom princípe vládol predtým. Aj zahraničná politika, kde je široký väčšinový súhlas, sa začala používať na stranícke ciele (urobil to už Dzurinda, zopakoval Fico pri eurovale). Sme skrátka krajinou zemitých partizánov, bez zmyslu pre väčší celok.

Veď čo je dnes ešte nespolitizované, k čomu naši politici dokážu pristupovať bez snahy stranícky to vyžmýkať?

Pandémia mala byť takou témou, ale to by sme museli mať iných politikov. Kotleba dnes nerobí nič iné, čo pred ním už nerobili ostatní. Len si spomeňte, ako „osvietení“ politici zabili vakcínu Sputnik. Oponenti Sputniku sa správali rovnako ako kotlebovci, pri téme videli najmä voličov, nie pacientov.

Chcem tým povedať, že snaha o konsenzuálnu politiku nemá veľkú šancu. Nevyhnutne narazí. Bola azda šanca to skúsiť, ale tento vlak ušiel.

Preto teraz netreba tlačiť s pseudonáboženským zápalom, ten len vyvolá pseudonáboženskú reakciu na opačnej strane. Treba sa pokúsiť o racionálnu debatu.

Tu je môj pokus.

Počítajme s tým, že niečo vyše 50 percent ľudí nad 18 bude do konca leta plne zaočkovaných. K tomu treba pripočítať 1,1 milióna ľudí do 19 rokov, čo je ďalších 20 percent populácie, ktorí majú pri všetkých doterajších variantoch minimálne riziko smrti. (Ak niekto povie, že vírus zmutuje a môže zabíjať aj mladých, tak to platí rovnako, ako výrok, že nová mutácia môže zabíjať aj zaočkovaných. Možné to je, ale teraz je to čistá fabula a naháňanie strachu, nie argument.) K tomu potrebujeme pripočítať počet tých, ktorí majú protilátky alebo čínsky vírus prekonali.

Je celkom možné, že sa dostaneme niekde na úroveň 80 – 85 percent populácie. Možno aj vyššie.

Potom to však znamená, že ďalšia mutácia sa síce má kde šíriť, a aj sa šíriť asi bude, ale nebezpečenstvo bude radikálne iné, ako to bolo počas uplynulého roku.

Polovica populácie (zaočkovaní) plus 10 percent do 19 rokov plus ľudia s imunitou plus percento tých, ktorí budú mať len prvú dávku, sa môže viac-menej spoliehať na ľahký priebeh.

Ak to platí, potom školský rok 2021/2022 nemôže mať pre naše nemocnice a spoločnosť podobné dôsledky ako rok 2020/2021. A ak áno, dôvodom bude najmä to, že sa očkovanie ukáže byť slabé – viď Izrael a debata o povinnej tretej dávke pre zaštepených Pfizerom. Ak by sa však očkovanie ukázalo byť v budúcnosti hypoteticky nedostatočné, budeme to riešiť až potom, nie špekulovať teraz.

Možné je, pravdaže, i to, že čínsky vírus zmutuje do podoby, ktorá by bola nebezpečná pre mladých, ale to je dnes menej pravdepodobné ako to, že očkovanie Pfizerom nie je dostačujúca ochrana.

Tak si to zhrňme.

Ako spoločnosť sme na tom dobre. Dobrý je nielen aktuálny stav, ale dobré sú aj vyhliadky, keďže 50 (respektíve 80) percent populácie nečelí vážnemu riziku smrti a môže sa spoliehať – v prípade nákazy – na ľahký priebeh.

Vážnejšie riziko sa týka ľudí starších ako 60, ktorí nie sú zaočkovaní, momentálne ide zhruba o 500-tisíc ľudí. To je menej ako 10 percent populácie. Toto je téma na racionálnu debatu. Ale tiež na sebavedomie, že by sme nemali strašiť prísnejšími opatreniami, ako malo doteraz uvoľnené Švédsko, pretože sme sa posunuli skokom vpred.

To, čo momentálne nepočuť, a pritom ide o najdôležitejšiu správu dňa, je, že sme na tom ako krajina dobre. Že problém, na ktorý sa treba sústrediť, je relatívne malý a ohraničený.

A to platí napriek politikom zo všetkých strán.