Preskočiť na obsah
  |  

WHO: Svet zlyháva v očkovaní detí, plán na rok 2030 je v ohrození

Zaočkovanosť dojčiat sa po pandémii koronavírusu mierne zlepšila, no OSN varuje pred novými hrozbami.

V roku 2024 dostalo 85 percent dojčiat tri dávky vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu, teda o milión viac než rok predtým. Napriek tomu až 20 miliónov detí vynechalo aspoň jednu dávku, pričom 14,3 milióna nebolo očkovaných vôbec.

OSN poukazuje na nebezpečné dôsledky dezinformácií o vakcínach, ktoré oslabujú dôveru verejnosti. Zároveň prudké škrty v medzinárodnej pomoci najmä zo strany USA komplikujú očkovacie kampane v konfliktných oblastiach.

WHO bije na poplach a upozorňuje, že cieľ zaočkovať do roku 2030 aspoň 90 percent detí sa vzďaľuje.

V USA sa situácia zhoršuje v dôsledku šírenia konšpirácií o očkovaní, pričom krajinu zasiahla najhoršia epidémia osýpok za tri desaťročia. Očkovanie proti osýpkam vzrástlo, no stále je pod kritickou hranicou 95 percent, ktorá je potrebná na kolektívnu imunitu.

(tasr, lipa)

  |  

Muskova AI mieri do Pentagónu, Grok má slúžiť pri obrane a výskume

Americké ministerstvo obrany začne v rámci nového balíka produktov „Grok pre vládu“ používať AI četbot Grok, ktorý vyvinul startup xAI Elona Muska. Zmluva za 200 miliónov dolárov zahŕňa vývoj vlastných modelov pre národnú bezpečnosť, vedu či zdravotníctvo, uvádza spoločnosť na sociálnej sieti X.

Podľa portálu Politico ide o dôležitý krok pre Muskov vstup do obranného sektora, kde chce konkurovať firmám ako OpenAI, Anthropic či Google.

Spustenie Groka však sprevádza aj kontroverzia, pretože četbot nedávno zverejnil antisemitské poznámky, ktoré platforma X odstránila a označila za chybu mimo jazykového modelu. Ministerstvo obrany incident nekomentovalo.

Dohoda prichádza v čase napätých vzťahov medzi Trumpom a Muskom. Hoci Musk v roku 2024 finančne podporoval Trumpovu kampaň, v súčasnosti ho ostro kritizuje za rastúci štátny dlh a zákon o megavýdavkoch. Navyše obvinil Trumpovu administratívu z utajovania informácií o Jeffreym Epsteinovi. Trump zase označil Muska za človeka, ktorý „stratil súdnosť“.

Poľská vláda zároveň oznámila, že plánuje nahlásiť spoločnosť xAI Európskej komisii. Dôvodom urážlivé výroky Groka o poľských politikoch vrátane premiéra Donalda Tuska.

(lipa)

  |  

V Indii sa otvára prvý showroom Tesly, ceny sú vysoko nad priemerom

Tesla oficiálne vstupuje na indický trh a v Bombaji otvára svoj prvý showroom. Predaj začína modelom Y, ktorý v základnej verzii stojí približne 70-tisíc dolárov (okolo 59 948 eur), výrazne viac než v USA či Číne.

Aj keď je India tretím najväčším automobilovým trhom sveta, elektromobily zatiaľ tvoria len malé percento predaja, čo súvisí najmä s nedostatočnou nabíjacou infraštruktúrou.

Tesla sa v luxusnom segmente postaví konkurentom ako BMW či Mercedes, zatiaľ čo domáci trh ovládajú značky Tata a Mahindra.

Indická vláda chce do roku 2030 zvýšiť podiel elektromobilov na 30 percent a ponúka zahraničným výrobcom daňové úľavy za lokálnu výrobu, zatiaľ však s obmedzeným úspechom.

Tesla zároveň čelí konkurencii aj zo strany Vinfastu, ktorý v rovnakom čase spúšťa predobjednávky na modely VF7 a VF6.

Showroom Tesly v Bombaji má prísne strážený prístup a vozidlo zatiaľ nebolo verejnosti plne predstavené.

(reuters, lipa)

  |  

Nemecko a USA pripravujú dodanie ďalších dvoch Patriotov na Ukrajinu

Dodanie v hodnote približne dvoch miliárd eur bude financované Berlínom, posledné technické i finančné detaily sa však ešte musia ujasniť, uviedol v pondelok nemecký minister obrany Boris Pistorius po schôdzke s americkým rezortným kolegom Peteom Hegsethom vo Washingtone.

Podľa Pistoriusa sa zdá, že detaily, ktoré je potrebné doladiť, sú „riešiteľné pre nás oboch, takže sa rýchlo pustíme do práce“, citovala nemecká agentúra DPA.

V súčasnosti existujú dve možnosti - buď Nemecko nakúpi dva okamžite dostupné systémy z amerických zásob, ktoré budú následne dodané priamo na Ukrajinu, alebo nemecká armáda Bundeswehr najprv poskytne Ukrajine dva svoje systémy a neskôr dostane za ne náhradu od USA.

Nemecko zároveň plánuje získať od USA presný raketový systém Typhon, ktorý dokáže odpáliť strelu s doletom približne dvetisíc kilometrov.

Tento zbraňový systém by mohol zasiahnuť aj ciele v Rusku, Pistorius však zdôraznil, že by slúžil výlučne ako odstrašujúci prostriedok. Nákup ešte nebol dokončený a Nemecko o tieto zbrane len prejavilo záujem. USA teraz skúmajú, či sú ochotné ich dodať.

(tasr, dpa, est)

  |  

V komisii OSN pre Blízky východ končia všetci traja pôvodní vyšetrovatelia

Traja členovia vyšetrovacej komisie OSN pre Izrael a palestínske územia sa rozhodli rezignovať. Ich odchod má podľa dostupných informácií súvisieť s potrebou obnoviť činnosť komisie, ktorá od roku 2021 skúma porušovanie ľudských práv v regióne. Izrael dlhodobo tento orgán ostro kritizuje.

Medzi odstupujúcimi je aj Navy Pillayová, bývalá šéfka tribunálu pre Rwandu, ktorá uviedla ako dôvod svoj vek. Austrálčan Chris Sidoti označil moment za vhodný na obnovu komisie a indický expert Miloon Kothari svoju rezignáciu nijako nešpecifikoval.

Šéf Rady OSN pre ľudské práva Jurg Lauber už vyzval členské štáty, aby do 31. augusta navrhli nových kandidátov.

Komisia bola od svojho vzniku v centre sporov a kritiky najmä zo strany Izraela, ktorý ju obviňuje z jednostranného prístupu.

(tasr, lipa)

  |  

Moskva odsúdila na 14 rokov väzenia známeho spisovateľa Borisa Akunina

Moskovský súd odsúdil ruského spisovateľa Borisa Akunina na 14 rokov väzenia za výroky podporujúce Ukrajinu a naznačujúce potrebu revolúcie v Rusku. Rozsudok padol v jeho neprítomnosti.

Akunin, vlastným menom Grigorij Čchartišvili, počas rozhovoru s prokremeľskými prankstermi, ktorí sa vydávali za prezidenta Zelenského, podporil Ukrajinu.

Ďalším dôvodom verdiktu bol jeho príspevok na Telegrame, kde sa v roku 2024 vyjadril v prospech revolúcie. Autor považuje proces za frašku.

Akunin, ktorý žije v exile v Londýne od roku 2014, patrí medzi najčítanejších ruských autorov a dlhodobo kritizuje Putinov režim. V januári ho Moskva označila za „zahraničného agenta“, čo v Rusku predstavuje nálepku nepriateľa štátu.

Po začiatku vojny na Ukrajine režim výrazne sprísnil tresty za kritiku armády a médií. Viacerí umelci už z krajiny odišli, ostatní čelia tvrdým postihom.

(tasr, lipa)