Zelenskyj je pripravený udrieť aj na Moskvu, no rakety dlhého doletu nedostane. Patrioty však áno
Po ujasnení zostávajúcich peňažných a technických záležitostí získajú ukrajinské ozbrojené sily zbrane za niekoľko miliárd eur, vrátane dvoch amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot.
Raketový systém protivzdušnej obrany Patriot. Foto: TASR/DPA
Americký prezident Donald Trump údajne 4. júla počas telefonátu povedal svojmu ukrajinskému náprotivku, že chce, aby Ukrajina „prinútila Rusov cítiť bolesť“, čo by ruského prezidenta Vladimira Putina prinútilo začať viesť rokovania s cieľom dohodnúť sa na pozastavení bojov.
Pre portál Financial Times to uviedli dva zdroje oboznámené s obsahom telefonátu medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Na Trumpovu otázku, či sú Ukrajinci schopní zasiahnuť ruskú metropolu alebo Petrohrad, Zelenskyj údajne odpovedal: „Určite. Môžeme, ak nám dáte zbrane.“ Biely dom sa zatiaľ k informáciám o obsahu rozhovoru nevyjadril.
Podľa dostupných informácií však nateraz Trump neodobril odoslanie podzvukových riadených rakiet Tomahawk s plochou dráhou letu. Tie by vďaka svojmu maximálnemu dosahu 1 600 kilometrov mohli po vystrelení z Ukrajiny zasiahnuť Petrohrad alebo Moskvu.
Biely dom neskôr reagoval
Trump neskôr v utorok vyhlásil, že Ukrajina by sa nemala snažiť cieliť svoje útoky na ruskú Moskvu. Reagoval tak na zistenia denníka Financial Times, podľa ktorých Trump v súkromnom telefonáte so Zelenským podporil Kyjev v jeho leteckých útokoch hlboko na ruskom území a pýtal sa, či by Ukrajinci dokázali zasiahnuť Moskvu, ak by im Spojené štáty poskytli zbrane dlhého doletu.
„Nie, nemal by cieliť na Moskvu,“ odpovedal Trump novinárom v Bielom dome na otázku, či by mal Zelenskyj inštruovať armádu, aby zaútočila na ruské hlavné mesto. Záporne odpovedal i na nadväzujúcu otázku, či pošle Ukrajine zbrane dlhého doletu. „Nie som na nikoho strane. Som na strane ľudstva, pretože chcem skoncovať so zabíjaním,“ zhrnul Trump.
Denník Financial Times sa vo svojej utorkovej správe odvoláva na dva anonymné zdroje oboznámené s telefonátom zo 4. júla. Z ich vyjadrení vyplýva, že Trump so Zelenským rokovali aj o novej dodávke amerických taktických rakiet dlhého doletu ATACMS.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová vo vyhlásení informácie denníka spochybnila a uviedla, že médium je „notoricky známe vytrhávaním slov z kontextu s cieľom získať kliknutia“. „Prezident Trump len položil otázku, nevyzýval na ďalšie zabíjanie,“ napísala.
Podobnú správu o priebehu telefonátu priniesol v utorok aj denník Washington Post. Podľa jeho informácií sa Trump so Zelenským zhováral o útoku na Moskvu a Petrohrad a zvažoval pritom Ukrajincom poskytnúť riadené rakety dlhého doletu Tomahawk ako spôsob nátlaku.
Dňa 14. júla Trump pohrozil Kremľu, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov clá na úrovni 100 percent.
Zdroje blízke Kremľu však pre médiá uviedli, že vedenie krajiny bude pokračovať v invázii nehľadiac na Trumpove hrozby. Putin je údajne presvedčený, že ruské hospodárstvo to napriek clám uvaleným na jeho partnerov zvládne.
Bývalý ruský prezident a súčasný zástupca predsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev označil Trumpove hrozby za “teatrálne divadlo”.
Vyrobí USA, zaplatí Európa
V deň, keď Trump pohrozil zavedením 100-percentných ciel zároveň potvrdil svoj zámer vyrábať zbraňové systémy pre ukrajinské ozbrojené sily.
„Vyrobíme špičkové zbrane a pošleme ich do NATO,“ povedal Trump. Zdôraznil však, že náklady na zbrane budú hradiť členské štáty NATO, nie americkí daňoví poplatníci. „My, Spojené štáty, neuskutočníme žiadne platby, nekupujeme ich my, my ich vyrobíme a oni za ne zaplatia,“ ozrejmil podľa denníka Guardian.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte po boku prezidenta USA uviedol, že obaja spoločne komunikovali už 10. júla. Podľa jeho slov chce Trump poskytnúť Ukrajine to, čo potrebuje, no žiadal Európu, aby za to zaplatila, čo predstaviteľ Aliancie označil za „úplne logické“.
Mark Rutte. Foto:TASR/AP
Rutte ozrejmil, že už hovoril aj s „mnohými“ krajinami, ktoré by mohli byť súčasťou dohody, pričom menoval Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Britániu, Holandsko a Kanadu.
„A toto je len prvá vlna, bude ich viac,“ vyhlásil. Takisto zdôraznil, že treba konať rýchlo a že dodávky by mohli Putina prinútiť „prehodnotiť“ mierové rokovania.
„Bude to znamenať, že Ukrajina dostane do rúk naozaj obrovské množstvo vojenského vybavenia na protivzdušnú obranu, no aj rakety či strelivo,“ povedal novinárom Rutte.
Trumpovo vyhlásenie prišlo krátko po tom, ako nemecký minister obrany Boris Pistorius v rozhovore pre denník Financial Times uviedol, že Nemecko Ukrajine – napriek jej žiadostiam – nedodá svoje rakety dlhého doletu Taurus a ani ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot, pretože ich má samo málo.
Nemecko dalo Ukrajine dovedna tri zo svojich pôvodne 12 patriotov a podľa Zelenského je dohoda na tom, že Berlín od Washingtonu nakúpi pre Kyjev ďalšie dva systémy. Ďalšie prisľúbilo Nórsko.
„V Nemecku nám ich zostalo len šesť,“ povedal Pistorius s tým, že ďalšie dve batérie požičali do Poľska a minimálne jedna je vždy nedostupná z dôvodu údržby alebo výcviku. Krátko nato o dodávkach rokoval so svojím americkým rezortným kolegom Peteom Hegsethom.
Hoci sa na ďalšej pomoci Kyjevu budú podieľať viaceré krajiny, podľa spolkového kancelára Friedricha Merza bude “rozhodujúcu úlohu” zohrávať práve Berlín.
Donald Trump a Friedrich Merz. Foto: Kent Nishimura/Reuters
„Prezident Trump a ja sme o tomto diskutovali počas uplynulých dní niekoľkokrát. Uistil som ho, že Nemecko zohrá kľúčovú úlohu," dodal Merz v príspevku na sociálnej sieti.
Dodaniu dvoch odsúhlasených systémov Patriot na Ukrajinu bránia posledné finančné a technické detaily. Podľa Pistoriusa sa však zdá, že detaily, ktoré je potrebné doladiť, sú „riešiteľné pre nás oboch, takže sa rýchlo pustíme do práce“.
Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) stojí jedna batéria systému Patriot viac než jednu miliardu dolárov, čo predstavuje približne 920 miliónov eur.
Z toho samotný systém tvorí náklad vo výške 400 miliónov dolárov (okolo 370 miliónov eur), zatiaľ čo rakety v batérii stoja približne 690 miliónov dolárov (asi 635 miliónov eur).
Jedna strela typu Patriot – takzvaný interceptor – stojí podľa odhadov okolo štyroch miliónov dolárov, čo zodpovedá asi 3,7 milióna eur.
Hoci Rusko často útočí lacnými iránskymi dronmi, teraz častejšie nasadzuje aj ťažké rakety – balistické a manévrovateľné strely, ako napríklad Iskander a Kinžal. Patriot je momentálne jediný západný systém, ktorý dokáže tieto pokročilé rakety zachytiť.
Čo je systém Patriot a ako funguje?
Patriot (skratka pre Phased Array Tracking Radar for Intercept on Target) je mobilný protilietadlový a protiraketový systém vyvinutý spoločnosťou Raytheon Technologies. Ide o jeden z najmodernejších systémov protivzdušnej obrany v americkom arzenáli, ktorý je v službe už od 80. rokov.
Ako uvádza agentúra Reuters, typická batéria pozostáva z radaru, riadiacich jednotiek, energetického modulu, odpaľovacích zariadení a podporných vozidiel. Systém je schopný zachytiť lietadlá, balistické rakety aj riadené strely v závislosti od typu použitého interceptora.
Účinnosť systému závisí od použitého typu strely. Staršia verzia PAC-2 používa výbušnú hlavicu s fragmentáciou, ktorá exploduje v blízkosti cieľa. Novšie rakety z rodiny PAC-3 využívajú presnú technológiu priameho zásahu (hit-to-kill). Nie je známe, aké konkrétne verzie Patriotov dostala Ukrajina, no predpokladá sa, že má aspoň niektoré novšie interceptory PAC-3 CRI.
Radar systému má dosah viac než 150 kilometrov, uviedlo NATO ešte v roku 2015.
Hoci Patriot nebol pôvodne navrhnutý na likvidáciu hypersonických zbraní a Raytheon zatiaľ nepotvrdil, že to dokáže, Spojené štáty v máji 2023 oznámili, že Ukrajina pomocou Patriotu zostrelila ruskú strelu Kinžal, ktorú Moskva označuje za hypersonickú.
Podľa údajov spoločnosti Raytheon systém Patriot od januára 2015 zachytil v bojových podmienkach viac než 150 balistických rakiet.
