Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ústavný súd druhý rok nemá sudcu, o rok budú chýbať dvaja. Parlament otáľa

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) dúfa, že sa koaličná rada na najbližšom stretnutí bude zaoberať aj voľbou chýbajúceho ústavného sudcu.

Aktuálne je na Ústavnom súde SR neobsadené jedno miesto po tom, ako sa v septembri 2023 vzdala funkcie Jana Laššáková. Ďalšie miesto sa uvoľní budúci rok po skončení mandátu ďalšej členky súdu.

Raši podotkol, že voľbu kandidátov vyhlási až po dohode v koalícii, aby sa predišlo ďalšiemu neúspechu – ten sa už v minulosti opakoval dvakrát.

Šéf parlamentu potvrdil, že o situácii diskutoval aj s predsedom Ústavného súdu Ivanom Fiačanom a zároveň informoval aj koaličných partnerov. V prípade, že by Fiačan chcel vystúpiť v pléne parlamentu, Raši mu to umožní.

Chýbajúci sudca by efektívnosť súdu zvýšil o približne 140 vybavených vecí v priebehu polroka.

Ústavný súd má celkovo trinásť sudcov volených na dvanásť rokov. Parlament volí dvojnásobok potrebného počtu kandidátov, z ktorých prezident vyberá a vymenováva sudcu. Konkrétne, ak chýba jeden sudca, Národná rada posiela prezidentovi dve mená, z ktorých jedného do funkcie vyberie.

(tasr, max)

Minúta  |  

V Thajsku zatkli ženu, ktorá zvádzala a vydierala budhistických mníchov

Thajská polícia zatkla ženu, ktorá údajne nadväzovala sexuálne vzťahy s vysokopostavenými budhistickými mníchmi a následne ich vydierala. Informáciu priniesol portál AP.

Wilawan Emsawat čelí obvineniam z vydierania, prania špinavých peňazí a prijímania ukradnutého majetku.

Vyšetrovanie ukázalo, že niekoľko mníchov jej previedlo značné sumy, pričom celkový obrat na jej účtoch za tri roky dosiahol 385 miliónov bahtov (11,9 milióna dolárov), ktoré míňala na online hazard.

Kauza otriasla thajskou verejnosťou a mníšskymi kruhmi – najmenej deväť mníchov bolo vylúčených z mníšskeho stavu.

Žena podľa polície cielene vyhľadávala vysokopostavených duchovných pre finančný zisk. V jednom prípade dokonca tvrdila, že je tehotná a žiadala 7,2 milióna bahtov (185 000 eur).

Úrady teraz preverujú aj financovanie chrámov a správanie mníchov. Prípad podľa polície „odhalil systémové problémy“ a môže viesť k zásadným reformám.

(red)

Minúta  |  

Zomrel Fauja Singh, najstarší maratónec sveta, mal 114 rokov

Fauja Singh, známy ako „Turbaned Torpedo“, zomrel 14. júla vo veku 114 rokov po tom, čo ho v Indii zrazilo auto. Informáciu priniesol portál APNews.

Legenda maratónskeho behu utrpela vážne poranenia hlavy pri nehode v rodnej dedine v Pandžábe. Jeho smrť potvrdil londýnsky bežecký klub Sikhs In The City.

Singh sa stal celosvetovo známym, keď v roku 2011 vo veku 100 rokov dokončil maratón v Toronte.

Hoci jeho výkon Guinnessova kniha rekordov neuznala pre chýbajúci rodný list, jeho inšpiratívny príbeh oslovil milióny ľudí.

Behať začal až vo veku 89 rokov, aby sa vyrovnal so stratou manželky a syna.

Najlepší čas dosiahol v roku 2003 (5:40). Posledné preteky absolvoval v Hongkongu ako 101-ročný. Singh bol aj nositeľom olympijského ohňa v roku 2012.

Indický premiér Narendra Modi ho označil za výnimočného človeka, ktorý inšpiroval generácie k pohybu a odhodlaniu.

(red)

Minúta  |  

Slovenská polícia v Dnipre: zásah súvisí s bombovými hrozbami na školách

V ukrajinskom meste Dnipro sa koná rozsiahla medzinárodná policajná akcia v súvislosti s bombovými hrozbami, ktoré vlani na jeseň zasiahli školy na Slovensku a v Česku.

Do zásahu sa zapojili policajné zložky zo Slovenska, Českej republiky a Ukrajiny. Ako v stredu ráno informovala Polícia SR, zadržali jednu osobu – ukrajinského štátneho príslušníka.

Vyšetrovatelia odboru počítačovej kriminality v spolupráci s protiteroristickou centrálou a vládnou kybernetickou jednotkou CSIRT vykonávajú zaisťovacie úkony už od skorých ranných hodín.

Na viacerých miestach v Dnipre vykonávajú domové prehliadky, pričom polícia zaisťuje výpočtovú a mobilnú techniku, ktorá môže súvisieť s prípadom.

Bombové hrozby v septembri minulého roka paralyzovali vyučovanie na viacerých školách a vyvolali paniku aj rozsiahle bezpečnostné opatrenia. Slovenská polícia vo svojom vyhlásení zdôraznila, že im nezáleží na národnosti páchateľa.

"Záleží nám na tom, aby bol páchateľ postavený pred súd a zodpovedal sa za svoje činy," píše sa vo vyhlásení.

Česká polícia na sociálnej sieti X spresnila, že zadržaný Ukrajinec útočil vo viacerých štátoch Európy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin sa Trumpa nezľakol, vojnu na Ukrajine chce viesť až do splnenia cieľov

Podľa troch dobre informovaných zdrojov blízkych Kremľu nemá Vladimir Putin v úmysle zastaviť vojenskú ofenzívu na Ukrajine, kým Západ nepristúpi na jeho podmienky: NATO sa nebude rozširovať na východ, neutralita Ukrajiny a obmedzenie jej ozbrojených síl, ochrana po rusky hovoriacich obyvateľov a akceptovanie územných ziskov Ruska. To Ukrajina odmieta.

Zdroje tvrdia, že Putin sa nezľakol hrozieb Donalda Trumpa vrátane plánovaných stopercentných ciel či nových sankcií a je presvedčený, že Rusko ich zvládne. Považuje západné ponuky za povrchné a tvrdí, že s ním nikdy vážne nerokovali o mieri.

Verí, že ruská vojnová ekonomika aktuálne prekonáva kapacity NATO v oblasti munície a má výhodu na bojisku.

Podľa zdrojov je Putin ochotný rozšíriť územné ambície, ak sa ukrajinská obrana zrúti, a využiť každú slabinu protivníka.

Zároveň si však zachováva otvorené kanály komunikácie s Trumpom a vedie s ním pravidelné telefonáty. Hoci chápe jeho nepredvídateľnosť, manévruje tak, aby ho príliš nedráždil.

Jeden zo zdrojov varoval, že ak sa nenájde politické riešenie, konflikt medzi dvoma jadrovými mocnosťami môže v najbližších mesiacoch výrazne eskalovať.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Ukrajina čaká na Patrioty. Trumpov plán ešte nemá konkrétny rámec

Donald Trump predstavil plán, ktorý by mohol Ukrajine priniesť protiraketové systémy Patriot. Európski spojenci by darovali svoju techniku výmenou za americké náhrady.

Z Kyjeva zaznieva opatrný optimizmus, no v skutočnosti nič konkrétne na stole nie je. Nevedno, ktoré štáty darujú zbrane, kedy by batérie mohli doraziť, ani kto to celé zaplatí.

Trump a šéf NATO Mark Rutte menovali viacero krajín, ktoré sa vraj chcú zapojiť, no niektoré ako Grécko či Španielsko sa už v minulosti podobným výzvam vyhýbali, lebo ich považujú za kľúčové pre vlastnú obranu. Česko v utorok avizovalo, že sa do iniciatívy nezapojí.

Nemecko síce prejavilo ochotu, no reálne vie batérie poslať až po lete, keď už po vojenskej stránke uplynie kritické obdobie. Podľa bývalého amerického veľvyslanca pri NATO Kurta Volkera môže reálne dodanie niektorých batérií trvať aj rok.

Plán tak vyvoláva viac otázok než odpovedí. Trump síce zmenil tón voči Moskve a zapája sa osobne do rokovaní, no podľa nemenovaných diplomatov zatiaľ bez jasných výstupov, konštatuje agentúra Reuters.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.