Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Von der Leyenová chce zmeniť tok peňazí – menej na farmy, viac na inovácie

Európska komisia pripravuje návrh dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034 vo výške 1,717 bilióna eur, čo predstavuje výrazný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Tento návrh má byť čoskoro predstavený eurokomisárom Piotrom Serafinom. Podľa portálu Politico ide o navýšenie o 1,2 bilióna eur oproti aktuálnemu rozpočtu, pričom celkové výdavky Únie by mali dosiahnuť 1,23 percenta HDP namiesto doterajších 1,1 percenta.

Finálna suma však ešte nie je definitívna a môže sa zmeniť. Väčšinu rozpočtu majú tvoriť príspevky členských štátov, doplnené príjmami z ciel či dane z plastov.

Predsedníčka EK von der Leyenová údajne avizovala škrty v tradičných výdavkoch, najmä v oblasti poľnohospodárstva, v prospech nových priorít, ako obrana a inovácie.

Rozhodnutie o finálnej podobe rozpočtu sa očakáva do konca roka 2027.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Envirorezort žiada od investora baterkárne 42 dokumentov, EIA zatiaľ stojí

Rezort životného prostredia požiadal investora plánovanej baterkárne v Šuranoch o dodanie 42 dodatočných dokumentov a štúdií. Až po ich doručení bude môcť pokračovať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) po mimoriadnom výbore pre životné prostredie ubezpečil, že baterkáreň je posudzovaná mimoriadne dôsledne a transparentne.

Zdôraznil, že jeho rezort nemá právomoc projekt povoľovať – vie len hodnotiť súlad zámeru s platnými environmentálnymi normami a prípadne navrhnúť dodatočné opatrenia.

"My nie sme stavebný úrad. My sa vyjadrujeme, aký má dosah nejaká konkrétna alebo zamýšľaná činnosť na životné prostredie," dodal.

Výbor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie však v stredu nerokoval o kontroverznom projekte baterkárne v Šuranoch. Nebol uznášaniaschopný. Rokovanie žiadalo hnutie Slovensko.

Poslanec Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ) upozornil, že projekt údajne nespĺňa štandardy Európskej únie a môže byť v rozpore so zákonom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pre bombové hrozby školám zadržali Ukrajinca, stopy vedú do Ruska

Muž zadržaný v ukrajinskom meste Dnipro v súvislosti s bombovými hrozbami na školách v Česku a na Slovensku bol pravdepodobne financovaný aktérom z Ruska. Uviedla to česká Bezpečnostná informačná služba (BIS).

Tá sa spolu s Národnou centrálou proti terorizmu, extrémizmu a kybernetickej kriminalite (NCTEKK) podieľala na spoločnom zásahu s policajtmi zo Slovenska a Ukrajiny.

Zásah, ktorý viedol k zadržaniu podozrivého mladíka, sa uskutočnil v stredu. Muž je podozrivý zo série výhražných e-mailov, ktoré vlani paralyzovali tisícky škôl naprieč Slovenskom i Českom a zasiahli aj viaceré iné krajiny Európy.

V Dnipre zároveň bezpečnostné zložky uskutočnili domové prehliadky, počas ktorých zaisťovali výpočtovú a mobilnú techniku.

Vyšetrovanie sa zameriava aj na identifikáciu ďalších osôb, ktoré mohli byť do kampane zapojené či ju financovať.

BIS spresnila, že podľa zistení mala byť činnosť zadržaného organizovaná s podporou ruského aktéra, čím prípad nadobúda aj medzinárodno-bezpečnostný rozmer.

Český minister vnútra Vít Rakušan pripomenul, že o podozrení na ruské zapojenie v tomto prípade informovala česká kontrarozviedka ešte minulý rok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Donald Tusk zvažuje odchod z premiérskeho postu už v roku 2026

V Poľsku sa čoraz častejšie hovorí o tom, že nadchádzajúca rekonštrukcia vlády bude pre Donalda Tuska poslednou.

Hoci má premiér naďalej viesť vládu a Občiansku platformu (PO), viacerí politici i samotný Tusk zvažujú, že v roku 2026 odovzdá post predsedu vlády nástupcovi, ktorý by mohol vládu viesť do parlamentných volieb. Informoval o tom portál rp.pl

Rekonštrukcia, ktorú plánujú už o týždeň, sa však rodí v bolestiach a koaličné rokovania sa ťažko uzatvárajú.

Zároveň klesá dôvera verejnosti v to, že zmeny v kabinete vyriešia politickú krízu – podľa prieskumu IBRiS len tretina verí Poliakov, že rekonštrukcia pomôže.

Vnútri vládnej koalície prevažuje opatrný optimizmus, ale opozícia považuje zmeny za zbytočné.

Oficiálne vyjadrenia lídrov PO sú zatiaľ jednoznačné – Tusk má viesť stranu až do roku 2027. V kuloároch sa však špekuluje o možných nástupcoch, medzi ktorými figurujú Radosław Sikorski, Tomasz Siemoniak či Andrzej Domański.

Dôležité budú aj jesenné voľby predsedu Občianskej platformy. Vtedy sa má Tusk rozhodnúť, či stranu povedie aj do ďalšieho volebného cyklu.

(rp, red)

Minúta  |  

Kremeľ pozorne sleduje dodávky západných zbraní Ukrajine

Kremeľ sleduje západné dodávky zbraní Ukrajine s veľkou pozornosťou. Jeho hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že ide o jednu z kľúčových otázok na ruskej agende.

Dodal, že zásobovanie Ukrajiny je nielen politická, ale aj obchodná záležitosť – "niektoré európske štáty za zbrane platia".

V kontexte napätých vzťahov zároveň poznamenal, že nový telefonát medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom zatiaľ nie je naplánovaný, no v prípade potreby by sa mohol zorganizovať veľmi rýchlo.

(red)

Minúta  |  

Slovensko zaostáva v AI. Podniky a štát ju využívajú len obmedzene

Slovensko výrazne zaostáva za priemerom EÚ vo využívaní umelej inteligencie – kým v Únii ju vlani využívalo 22,4 percenta podnikov, u nás len 10,8 percenta.

Cieľ EÚ pritom počíta so 75 percentami do roku 2030. Odborníci z Asseco a NKÚ upozorňujú, že ak Slovensko nezachytí včas nástup AI, hrozí mu trvalé zaostávanie.

V štátnej správe môže AI podľa nich zrýchliť a spresniť administratívne procesy a znížiť náklady. NKÚ už využíva AI na sumarizáciu dokumentov, zápisy zo stretnutí či ako interný četbot.

AI systém je integrovaný do vládneho cloudu a využíva technológie od OpenAI. V blízkej budúcnosti plánuje úrad napríklad nástroje na preklad prezentácií.

Všetky tri inštitúcie zdôraznili, že technologická infraštruktúra už existuje – chýba najmä vôľa a systémové nasadenie.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.