Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko zaostáva v AI. Podniky a štát ju využívajú len obmedzene

Slovensko výrazne zaostáva za priemerom EÚ vo využívaní umelej inteligencie – kým v Únii ju vlani využívalo 22,4 percenta podnikov, u nás len 10,8 percenta.

Cieľ EÚ pritom počíta so 75 percentami do roku 2030. Odborníci z Asseco a NKÚ upozorňujú, že ak Slovensko nezachytí včas nástup AI, hrozí mu trvalé zaostávanie.

V štátnej správe môže AI podľa nich zrýchliť a spresniť administratívne procesy a znížiť náklady. NKÚ už využíva AI na sumarizáciu dokumentov, zápisy zo stretnutí či ako interný četbot.

AI systém je integrovaný do vládneho cloudu a využíva technológie od OpenAI. V blízkej budúcnosti plánuje úrad napríklad nástroje na preklad prezentácií.

Všetky tri inštitúcie zdôraznili, že technologická infraštruktúra už existuje – chýba najmä vôľa a systémové nasadenie.

(tasr, lup)

  |  

Ukrajine zbrane áno, ale vyrobené v Európe, tvrdí Macron

Francúzsko sa rozhodlo podľa portálu Politico nepripojiť k americkej iniciatíve, podľa ktorej by európske štáty spoločne nakupovali americké zbrane pre Ukrajinu.

Dôvodom má byť dlhodobá stratégia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý presadzuje budovanie vlastného obranného priemyslu Európy cez domáce obstarávanie.

Paríž zároveň čelí potrebe znižovať rozpočtový deficit, čo si vyžaduje prísnejšiu kontrolu výdavkov vrátane tých na obranu.

Naproti tomu Berlín vidí v nákupe z USA jeden z mála rýchlych spôsobov, ako dodať Ukrajine zbrane vzhľadom na obmedzenú produkciu v Európe.

(politico, lup)

  |  

Fínsko zakázalo Rusom a Bielorusom kupovať nehnuteľnosti v krajine

Fínsko sprísnilo bezpečnostné opatrenia a plošne zakázalo občanom Ruska a Bieloruska kupovať nehnuteľnosti na svojom území.

Nový zákon, ktorý vstúpil do platnosti v utorok, má posilniť ochranu národnej bezpečnosti a reaguje aj na širší geopolitický kontext vrátane vojny na Ukrajine.

Fínsky minister obrany Antti Häkkänen uviedol, že potreba zákazu bola aktuálna už dávno pred ruskou inváziou.

Zákon sa nevzťahuje na Rusov s trvalým pobytom, tí však musia získať osobitné povolenie. Legislatíva navyše zakazuje nákupy zo strany osôb a firiem zo štátov vedúcich útočnú vojnu.

Helsinki zároveň udržiavajú uzavretú hranicu s Ruskom, budujú ochranný plot a vystupujú z Ottawského dohovoru o zákaze mín.

Fínsko týmto pokračuje v budovaní obranných kapacít, ktoré po dlhých rokoch neangažovanosti vyústili aj do vstupu do NATO.

(tasr, lup)

  |  

Slovenské národné múzeum bez obnovy sídla, zrušilo architektonickú súťaž

Obnova sídelnej budovy Slovenského národného múzea (SNM) na Vajanského nábreží v Bratislave sa odkladá na neurčito. SNM v stredu oficiálne zrušilo architektonickú súťaž.

Tá mala priniesť návrh na renováciu a zabezpečiť projektovú dokumentáciu. Dôvodom rozhodnutia je nedostatok financií – inštitúcia to oznámila prostredníctvom vestníka Úradu pre verejné obstarávanie.

Súťaž, vyhlásená vlani v decembri, prilákala 28 ponúk. Napriek záujmu zo strany odborníkov projekt narazil na realitu rozpočtu ministerstva kultúry, ktoré 25. júna spresnilo, že momentálne nemá ani 1,1 milióna eur na projektovú prípravu, ani odhadovaných 70 miliónov na samotnú realizáciu obnovy.

Rezort priznal, že financie nebude vedieť garantovať ani v najbližších rozpočtových obdobiach.

Ministerstvo zároveň odporučilo múzeu vypracovať odbornú analýzu budúceho využitia sídelnej budovy s dôrazom na jej technologické a prevádzkové možnosti.

Vzhľadom na zmenu okolností a ekonomickú situáciu považuje SNM zrušenie súťaže za krok "hodný osobitného zreteľa".

(tasr, max)

  |  

Gabčíkovo aj baterkáreň Šurany bez odpovedí, zasadnutie výboru zlyhalo

Výbor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v stredu nerokoval ani o vodnom diele Gabčíkovo, ani o kontroverznom projekte baterkárne v Šuranoch.

Obe mimoriadne zasadnutia zlyhali na tom, že výbor nebol uznášaniaschopný. Na rokovaní sa totiž nezúčastnil dostatočný počet poslancov.

Tému Gabčíkova otvorili opozičné strany, ktoré vyjadrili obavy, že Maďarsko môže na základe dohody profitovať z vyrobenej elektriny zadarmo alebo za výrobné náklady. Poslanci preto chceli vypočuť ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) a žiadať vysvetlenie.

O baterkárni v Šuranoch žiadalo rokovať hnutie Slovensko. Poslanec Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ) upozornil, že projekt údajne nespĺňa štandardy Európskej únie a môže byť v rozpore so zákonom.

Ide o zámer na výstavbu veľkokapacitného batériového úložiska, ktorý už niekoľko mesiacov vzbudzuje pozornosť verejnosti i environmentálnych aktivistov, nevynímajúc odpor miestnych obyvateľov.

(tasr, max)

  |  

Viac než polovica Poliakov chce menej hodín náboženstva v školách

Viac než polovica Poliakov podporuje zníženie počtu hodín náboženstva v školách na jednu týždenne. Podľa portálu Rmf24 to ukázal nový prieskum spoločnosti Opinia24.

Až 35 percent respondentov s tým rozhodne súhlasí, ďalších 19 percent „skôr súhlasí“. Výrazné rozdiely sa ukázali najmä medzi ženami a mužmi, ľuďmi s rôznou úrovňou vzdelania a s rôznymi politickými preferenciami.

Ženy a vysokoškolsky vzdelaní respondenti častejšie podporujú reformu, zatiaľ čo priaznivci strany Právo a spravodlivosť sú skôr proti. Zaujímavosťou je, že mladí dospelí (18 – 24 rokov) a seniori majú v tejto otázke podobný postoj.

Prieskum tak ukázal, že téma výučby náboženstva polarizuje poľskú verejnosť, pričom väčšina populácie inklinuje k jeho obmedzeniu.

V novembri 2024 poľský Ústavný súd zrušil rozhodnutie o obmedzení hodín, pretože nebolo konzultované s cirkvou.

(rmf24, lup)