Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo vnútra chystá letné rokovania o reforme krízového riadenia

Ministerstvo vnútra SR plánuje počas leta sériu pracovných rokovaní so svojimi partnermi s cieľom optimalizovať systém krízového riadenia štátu.

Ako informoval štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák, diskusie sa uskutočnia s predstaviteľmi akademickej obce, zástupcami samospráv, okresných úradov, dobrovoľnými hasičmi aj integrovaným záchranným systémom.

Ambíciou je spojiť manažérske zmeny s udržateľným financovaním a posilniť spoluprácu aj so záchrannými zložkami v susedných štátoch.

Ministerstvo už v máji predstavilo prvé reformné kroky v oblasti krízového riadenia – pripravuje legislatívne zmeny, plán obnovy a výstavby krytov civilnej obrany, modernizáciu systému upozorňovania obyvateľstva v reálnom čase či podporu zručností na úrovni samospráv.

O novom modeli sa bude diskutovať aj na okrúhlom stole v Národnej rade SR na jeseň.

„Moderné krízové riadenie nemá len reagovať, ale vie problémom predchádzať. Dôležitá je nielen technológia, ale aj dôvera, zručnosti a systémová pripravenosť,“ uzavrel Kaliňák.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Gaza zverejnila mená 58-tisíc obetí vojny, medzi nimi sú stovky detí

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze zverejnilo rozsiahly zoznam obetí vojny s Izraelom – 2 086 strán, na ktorých sa nachádzajú mená, vek aj identifikačné údaje 58 380 ľudí.

Smutným detailom je, že medzi nimi je aj 953 detí mladších ako jeden rok.

Len za uplynulý deň pribudlo najmenej 93 nových obetí, z toho 30 zahynulo pri chaose pri distribučnom mieste humanitárnej pomoci v Chán Júnise.

Izraelské útoky neustávajú – v noci zasiahli školu v tábore Burajdž a obytnú budovu v meste Gaza. Zatiaľ čo na bojisku pokračujú boje, v katarskej Dauhe sa už druhý týždeň bezvýsledne rokuje o prímerí.

Kameňom úrazu zostáva izraelská prítomnosť v pásme – Hamas požaduje úplné stiahnutie, zatiaľ čo izraelský návrh s ponechaním vojakov na časti územia odmietol.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rezort vnútra sa stretne s ombudsmanom k zákonu o politických stranách

Ministerstvo vnútra SR plánuje po ukončení medzirezortného pripomienkového konania nad návrhom novely zákona o politických stranách a politických hnutiach stretnutie s Kanceláriou verejného ochrancu práv (ombudsmana).

Potvrdilo to tlačové oddelenie rezortu v reakcii na podnety a pripomienky ombudsmana Róberta Dobrovodského.

Dobrovodský upozorňuje, že hoci jeho pripomienky nesmerujú priamo k predloženej novele, ale k aktuálne platnému zneniu zákona, právna úprava podľa neho diskriminuje občanov SR, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenska.

Týmto občanom podľa ombudsmana aktuálne zákon odopiera politické práva, ktoré im priznáva samotná Ústava SR. Verejný ochranca práv preto žiada zmenu zákona tak, aby výkon politických práv občanov nebol viazaný na evidenciu trvalého pobytu.

Ombudsman zároveň navrhuje zrušiť podmienku plnej spôsobilosti na právne úkony nielen pri práve voliť a byť volený do orgánov politickej strany, ale aj pri členstve v prípravnom výbore či vo funkciách v rámci jednotlivých orgánov politických strán.

Ministerstvo vnútra deklarovalo pripravenosť týmto pripomienkam venovať pozornosť počas ďalšej legislatívnej prípravy a avizovalo, že stretnutie s kanceláriou ombudsmana by sa malo uskutočniť po skončení aktuálneho pripomienkového procesu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Berlín odmieta návrh rozpočtu EÚ za 1,8 bilióna eur ako „neprijateľný“

Nemecko odmieta nový návrh rozpočtu Európskej únie vo výške 1,816 bilióna eur, ktorý v Bruseli predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Ako uvádza portál Politico, Berlín považuje rozsiahle zvýšenie výdavkov za neprijateľné, a to najmä v čase, keď členské štáty zápasia s konsolidáciou vlastných rozpočtov.

Kancelár Friedrich Merz a jeho hovorca Stefan Kornelius kritizovali aj navrhované nové dane na elektroodpad, tabak a firmy s vysokým obratom, ktoré majú slúžiť na splatenie pandemického dlhu.

Nemecko trvá na efektívnejšom využívaní existujúcich prostriedkov a odmieta spájať nové úlohy s ďalšími výdavkami.

Von der Leyenovej plán má platiť od roku 2028 a zahŕňa významný nárast oproti aktuálnemu rozpočtu. Jeho schválenie si však vyžaduje súhlas všetkých členských štátov aj Európskeho parlamentu.

Berlín zároveň uznáva potrebu zamerania na nové priority, no presadzuje reformu existujúcich mechanizmov namiesto navýšenia rozpočtu.

(politico, lup)

Minúta  |  

Pellegrini: Deklarácia o zvrchovanosti otvorila cestu k slovenskej samostatnosti

Prezident Peter Pellegrini si pri 33. výročí prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky pripomenul jej historický význam – podľa jeho slov práve tento dokument otvoril všetkým Slovákom cestu k vlastnému samostatnému a suverénnemu štátu.

Ako uviedol na sociálnej sieti, dnes už máme vlastný štát s jasne deklarovanými hodnotami, ktoré by mali všetkých viesť k potrebnému národnému zmiereniu.

Pellegrini zároveň vyzval na pripomínanie odkazu deklarácie a citoval jej text: „Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.“

Deklarácia o zvrchovanosti bola prijatá 17. júla 1992 v čase, keď Slovensko bolo ešte súčasťou Českej a Slovenskej federatívnej republiky.

Jej prijatie sa považuje za kľúčový krok na ceste k vzniku samostatného štátu o niekoľko mesiacov neskôr.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Medvedev hrozí Európe: Rusko jej možno zasadí preventívny úder

Bývalý prezident Ruska a aktuálny zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vo štvrtok vyhlásil, že Západ vedie proti Rusku plnohodnotnú vojnu.

V reakcii na to podľa neho Moskva musí odpovedať primerane – a ak to bude nevyhnutné, prijať aj preventívne údery.

V prejave zároveň odmietol tvrdenia Západu, že by Rusko mohlo plánovať útok na Európu. Podľa neho ide o úplný nezmysel a pripomenul, že prezident Putin jasne deklaroval, že Rusko nemá v úmysle vojensky zasahovať proti NATO.

Kremeľ tieto výroky odmietol komentovať, no neodsúdil ich. Hovorca Dmitrij Peskov zdôraznil, že Medvedev vystupoval ako súkromná osoba s bohatými politickými skúsenosťami a upozornil na „konfrontačné prostredie“ v Európe.

Výroky zazneli v čase rastúceho napätia medzi Ruskom a Západom, pričom Medvedev opakovane zaujal tvrdý postoj k zahraničnej politike.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.