Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po článku o selfie v Tatrách hrozí Denníku N žaloba od ministerstva vnútra

Ministerstvo vnútra SR sa v tlačovej správe ostro ohradilo voči reportáži Denníka N, ktorá spochybňuje zásah posádky vrtuľníka vo Vysokých Tatrách.

V článku zo 17. júla autorka tvrdila, že helikoptéra počas pátrania po nezvestných údajne vysadila v lokalite Kopské sedlo pár, ktorý si na mieste robil selfie. Rezort tvrdí, že na palube bola výlučne posádka Leteckého útvaru MV SR a horskí záchranári, a že všetky úkony boli v súlade s pravidlami a zákonom.

Ministerstvo zároveň podotýka, že redaktorke už v júni poskytlo podrobné odpovede vrátane údajov, ktoré preveruje aj Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Rezort očakáva, že tvrdenia ďalších osôb v článku o tom, ako si počas záchranné zásahu „rozjuchaný pár robil selfie“, budú podložené dôkazmi – fotkami či videozábermi. Ak nie, vyzýva redakciu na ospravedlnenie, inak pristúpi k právnym krokom.

(mja)

Minúta  |  

Litva protestuje proti narušeniu vzdušného priestoru bieloruským dronom

Litva si predvolala bieloruského diplomata pre incident z 10. júla, keď do jej vzdušného priestoru nelegálne vnikol a následne havaroval ruský bezpilotný dron Gerbera.

Lietadlo sa podobá na iránske drony Šáhid, ktoré Rusko používa na Ukrajine. Litva vyjadrila silný protest a vyzvala Minsk na vysvetlenie. Dron zachytili litovské radary ešte pred prekročením hranice a zrútil sa krátko po vstupe do krajiny.

Podľa ministra zahraničných vecí Budrysa mohol incident súvisieť s ruskými aktivitami voči Ukrajine. Bezpečnostné zložky podnikli preventívne opatrenia a premiér s predsedom parlamentu sa stiahli do úkrytu.

Armáda neskôr informovala, že stroj nebol vyzbrojený a nepredstavuje priamu hrozbu pre obyvateľstvo.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Prepustený robotník Janek žaluje Volkswagen, vlajku by zvesil opäť

Bývalý zamestnanec spoločnosti Volkswagen Slovakia Peter Janek dvakrát zvesil dúhovú vlajku v areáli podniku. Tvrdí, že dôvodom jeho konania nebola nenávisť, ale nesúhlas s tým, čo považuje za ideologický nátlak vo firemnom prostredí.

„Uznávam právo Volkswagenu vyjadriť svoj postoj, ale musí rešpektovať aj pohľad 90 percent ľudí, ktorí do fabriky chodia a vytvárajú pre ňu zisk,“ uviedol Janek v rozhovore pre Postoj.

Kritizuje, že zamestnanci museli absolvovať školenie o význame farieb dúhovej vlajky a podpisovať, že s obsahom súhlasia. „Najprv som to bral ako zlý žart, ale potom sa to začalo brať vážne,“ povedal.

Prvýkrát vlajku zvesil vlani a ukryl ju do kríkov pred plánovaným fotením. „Nikto to so mnou neriešil,“ tvrdí. Tento rok v máji svoj skutok zopakoval. „Urobil by som to znova a rád,“ priznal s dôvetkom, že ide o "bojovú zástavu indoktrinácie".

V rozhovore odsúdil najmä dúhovú propagandu smerujúcu na deti. „V Bratislave má byť opäť pride – koľko detí sa tam bude pozerať na tých chlapov oblečených ako psíkov aj s obojkami? Veď to nie je normálne, pred tým treba deti chrániť," povedal Janek. Musí podľa neho existovať morálny úzus, aby deti neboli vystavené LGBTQI+ ideológii.

Krátko po druhom zvesení vlajky mu strážnici dali podpísať protokol, ktorý označoval jeho čin za krádež. Keďže „nič neukradol a ani nemal taký úmysel“, odmietol podpis.

Dňa 22. mája sa vrátil do práce, no zistil, že mu nefunguje multifunkčný preukaz. „Z terminálu mi nahlásilo, že karta je neidentifikovateľná.“ Na personálnom oddelení mu oznámili, že dôvodom je incident s vlajkou. O niekoľko hodín neskôr dostal výpoveď podľa § 68 Zákonníka práce za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Janek podal na firmu žalobu. Tvrdí, že výpoveď je neplatná, pretože „nebolo naplnené nič zo skutkovej podstaty“. Vo firemných pravidlách sa podľa neho zakazuje šíriť politické názory na pracovisku. „Problém je v tom, že s politikou som nezačal ja, ale Volkswagen,“ uzavrel.

(mja)

Minúta  |  

Trump čelí otázkam o zdraví aj Epsteinovi, no ďalšie kroky zatiaľ nechystá

Americký prezident Donald Trump sa rozhodol neodporučiť v prípade Jeffreyho Epsteina vymenovanie špeciálneho prokurátora. Informovala o tom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, ktorá zároveň poskytla aj zdravotné informácie o prezidentovi.

Podľa nej Trump podstúpil vyšetrenia kvôli opuchom dolných končatín a podliatinám na rukách. Lekár zistil, že prezident trpí chronickou žilovou nedostatočnosťou – bežným ochorením najmä u ľudí nad 70 rokov.

Podliatiny na ruke pripísali častému podávaniu rúk a užívaniu aspirínu, ktorý prezident berie ako prevenciu proti srdcovo-cievnym ochoreniam.

Vyjadrenia prišli po špekuláciách o zdravotnom stave prezidenta aj po raste tlaku verejnosti, aby bol prípad Epstein dôslednejšie vyšetrovaný. Trump však neplánuje podniknúť ďalšie kroky vo veci vyšetrovania, čo potvrdila aj Leavittová.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Únik britských vojenských dát: evakuovali tisíce Afgancov

Jeden z najvážnejších únikov údajov v histórii britského ministerstva obrany odhalil citlivé informácie o viac ako 100 britských občanoch vrátane agentov MI6 a členov špeciálnych jednotiek SAS.

Únik, ku ktorému došlo začiatkom roka 2022 a ktorý sa na verejnosť dostal o rok neskôr cez Facebook, viedol k evakuácii vyše 16-tisíc Afgancov do Spojeného kráľovstva. Dôvodom boli obavy, že Taliban by ich mohol považovať za spolupracovníkov Západu.

Únik zahŕňal aj údaje o poslancoch a vysokých vojenských predstaviteľoch, ktorí podporovali presídlenie afganských spojencov. Minister obrany John Healey sa v utorok za incident ospravedlnil. Britská vláda následne spustila tajný relokačný program, ktorý má podľa odhadov stáť približne 2 miliardy libier.

Zverejnenie prípadu umožnilo až zrušenie takzvanej superinštrukcie – súdneho zákazu informovania, ktorý predtým zakazoval akékoľvek správy o úniku aj o samotnej existencii zákazu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump plánuje clo 10 až 15 percent pre 150 krajín sveta

Donald Trump avizoval, že od 1. augusta plánuje zaviesť 10- až 15-percentné clá pre viac ako 150 krajín. Prezident USA oznámil, že týmto štátom pošle oficiálne listy s uvedením sadzby, ktorú budú musieť zaplatiť.

Zdôraznil pritom, že ide o menších obchodných partnerov, ktorí s USA neobchodujú vo veľkom rozsahu. Tieto opatrenia sú súčasťou jeho snahy o zmenu obchodnej politiky a zníženie obchodného deficitu.

Zatiaľ čo Trump listy nazýva „dohodami“, zároveň pripustil možnosť, že jednotlivé krajiny môžu ešte rokovať o výnimkách. Obchodní partneri, ako napríklad EÚ či Kanada, sú z týchto plánov zneistení.

Predošlé recipročné clá boli v apríli dočasne pozastavené, no ich opätovné zavedenie vytvára tlak na krajiny, aby vyjednávali lepšie podmienky. Trhy reagujú na vyhlásenia Trumpovej administratívy výkyvmi a neistotou.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.