Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko má získať z plánovaného rozpočtu EÚ takmer 20 miliárd eur

Slovensko by v novom sedemročnom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034 malo podľa návrhu Európskej komisie získať 19,9 miliardy eur.

Táto suma ho radí na 12. miesto spomedzi 27 členských krajín EÚ. Najviac prostriedkov získa Poľsko (123,3 miliardy), nasledované Francúzskom, Španielskom a Talianskom.

V rámci Vyšehradskej štvorky bude mať Slovensko najnižšiu alokáciu, keďže Česká republika má dostať 29,4 miliardy eur a Maďarsko až 37,7 miliardy.

Z celkovej sumy pre Slovensko má ísť 18,3 miliardy eur na všeobecné výdavky, 1,2 miliardy eur do sociálneho a klimatického fondu a 0,4 miliardy na migráciu, bezpečnosť a vnútorné záležitosti.

Nová architektúra rozpočtu EÚ počíta s integráciou politiky súdržnosti do národných plánov partnerstva a väčším dôrazom na rozvoj vidieka.

O definitívnych alokáciách pre jednotlivé krajiny budú ešte rokovať členské štáty EÚ a Európsky parlament. Rokovania potrvajú pravdepodobne až do konca roka 2027, viaceré krajiny však proti nemu majú námietky.

(tasr, sie)

  |  

BBC: V Gaze miznú mestá, Izrael buduje koridory a nárazníkové pásma

Izrael v posledných týždňoch masívne demoluje budovy v Pásme Gazy, pričom podľa satelitných snímok ničí aj infraštruktúru a obývané štvrte.

BBC uvádza, že armáda zrovnala so zemou celé mestá a oblasti, ktoré predtým obývali desaťtisíce ľudí – a to aj v prípadoch, keď budovy neboli vážne poškodené.

Kritici tvrdia, že môže ísť o vojnové zločiny. Armáda sa bráni, že ničí objekty iba z vojenskej nevyhnutnosti, pretože Hamas údajne operuje z civilných oblastí.

Zvlášť znepokojujúci je plán izraelského ministra obrany vytvoriť „humanitárne mesto“ v ruinách Rafahu, čo experti označujú za návod na zločiny proti ľudskosti.

Príklady ako Tal as-Sultán či mesta Chúzá ukazujú, ako rozsiahle je ničenie – stovky až tisíce budov miznú v priebehu pár dní.

Satelitné zábery odhaľujú systematické vytváranie koridorov a bezpečnostných zón, ktoré rozdeľujú pásmo.

(tasr, lup)

  |  

Finančná správa: Bezcolný dovoz alkoholu a cigariet z dovolenky má svoj limit

Finančná správa upozorňuje cestujúcich, že pri dovoze alkoholu a tabakových výrobkov z dovolenky mimo Európskej únie sa musia riadiť stanovenými množstevnými limitmi.

Bezcolne je možné priviezť si na osobnú spotrebu víno, pivo, liehoviny či cigarety aj z obľúbených destinácií ako Turecko, Egypt či Srbsko, no len v presne určenom množstve.

Finančná správa odporúča dovolenkárom, aby si tieto limity pred príchodom na Slovensko preverili.

Ak dovážaný tovar tieto limity neprekročí, cestujúci môže využiť takzvaný zelený koridor „nič na preclenie“.

V prípade, že by množstvo bolo vyššie, je potrebné deklarovať tovar v červenom koridore a zaplatiť colné poplatky.

Podľa Lucie Verchovodkovej z Finančnej správy je cieľom opatrení predísť zneužívaniu dovozu na komerčné účely, nie obmedzovať bežných turistov.

Finančná správa preto odporúča vopred si overiť aktuálne dovozné limity na svojom portáli alebo prostredníctvom infolinky, aby sa predišlo nepríjemným prekvapeniam na hraniciach.

(tasr, sie)

  |  

Nezamestnanosť v júni rástla najmä vďaka absolventom škôl

Nezamestnanosť na Slovensku sa v júni mierne zvýšila a dosiahla 3,78 percenta.

Tento nárast bol spôsobený predovšetkým pribúdaním absolventov škôl do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo je tradičný jav v letných mesiacoch.

V porovnaní s májom pribudlo vyše 3 300 absolventov, pričom najviac ich bolo zo stredných a vysokých škôl.

Celkovo úrady práce zaevidovali takmer 10-tisíc mladých ľudí, ktorí ukončili štúdium a hľadajú si prácu.

Napriek rastu nezamestnanosti medzi absolventmi pokračujú pozitívne trendy v iných skupinách. Počet nezamestnaných nad 50 rokov klesol na najnižšiu úroveň od roku 2000.

Poklesol aj počet dlhodobo nezamestnaných, teda ľudí evidovaných viac ako 12 mesiacov. Regionálne rozdiely však pretrvávajú – najnižšiu nezamestnanosť má Bratislavský kraj a okres Piešťany, najvyššia je v Prešovskom kraji a okrese Rimavská Sobota.

Na trhu práce zostáva vyše 107-tisíc voľných miest, z toho veľká časť je vhodná aj pre absolventov.

(tasr, sie)

  |  

Vírivka v Demänovskej Doline sa stala zdrojom nebezpečnej baktérie

Vo vírivke jedného z hotelov v Demänovskej Doline potvrdili hygienici prítomnosť baktérie Legionella.

Táto baktéria spôsobila ochorenie viacerým osobám, pričom podľa informácií hygienikov zomrela v súvislosti s pobytom v hoteli 65-ročná žena.

Z celkovo 45 osôb, ktoré sa na pobyte zúčastnili, bola prítomnosť legionelly laboratórne potvrdená u štyroch osôb a zaznamenané bolo jedno úmrtie.

Baktéria Legionella sa najčastejšie prenáša vdýchnutím aerosólu z kontaminovanej vody, napríklad z víriviek, spŕch alebo klimatizačných systémov.

Odborní pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši preto vykonali v zariadení dozor a nariadili preventívne opatrenia vrátane uzatvorenia rehabilitačnej a bazénovej časti.

Po vyhovujúcich výsledkoch boli tieto opatrenia zrušené, výnimkou zostáva vírivka, ktorá je stále uzatvorená.

Podľa hygienikov je legionella bežnou súčasťou vodných systémov, jej premnoženie však môže súvisieť s nevhodným technickým riešením rozvodov alebo nedostatočnou údržbou.

(tasr, sie)

  |  

Organizácia spojených národov: Vojna na Ukrajine podporila rozmach mafie

Správa Organizácie spojených národov ukazuje, že vojna na Ukrajine nevyvolala len humanitárnu krízu, ale aj prudký nárast organizovaného zločinu.

Zločinecké skupiny menia taktiku – rozmáha sa obchod so syntetickými drogami, kybernetické podvody či zneužívanie humanitárnych dávok.

Počet kyberpodvodov sa v roku 2023 strojnásobil, výrazne vzrástol aj dopyt po metadóne. Približne tretina obyvateľstva bola nútená opustiť domovy, čo zvýšilo riziko obchodovania s ľuďmi.

Napriek uzavretým hraniciam prevádzači hľadajú nové spôsoby, ako dostať mužov z krajiny. Správa upozorňuje aj na rastúcu dostupnosť zbraní a domáce násilie.

Podľa OSN môže táto vlna kriminality ohroziť obnovu Ukrajiny po vojne. Úrad odporúča posilniť hraničné kontroly a zaviesť monitorovací systém.

(tasr, lup)