Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deti odtrhli od rodiny pre americké deportácie, Venezuela ich priviezla späť

Venezuela repatriovala sedem detí, ktoré po deportácii ich rodičov zostali samy v USA. Podľa vlády boli tieto deti vystavené situácii pripomínajúcej únos. Návrat detí oznámil venezuelský minister vnútra Diosdado Cabello na letisku v Caracase, na ktoré dorazil spolu s ďalšími 244 Venezuelčanmi z Houstonu.

Kampaň za ich návrat sa vystupňovala po tom, ako minulý týždeň stovky ľudí v Caracase demonštrovali za repatriáciu približne 30 detí, ktoré zostali v USA po vyhostení rodičov administratívou Donalda Trumpa.

Predseda venezuelského parlamentu Jorge Rodriguez už skôr vyhlásil, že deti boli násilne odlúčené od rodín a umiestnené do inštitúcií, do ktorých nepatria.

Cabello pripomenul, že Caracas intenzívne pracuje na tom, aby všetky odlúčené deti priniesol späť do vlasti, avšak nešpecifikoval, ako dlho boli tieto deti od rodičov oddelené.

Od februára 2025 repatriovali z USA a Mexika späť do Venezuely už viac ako 8 200 ľudí vrátane tisícky detí.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Mosad rokuje o vysídlení Gazy, Etiópia a Indonézia sú vraj ochotné pomôcť

Šéf izraelskej rozviedky Mosad David Barnea navštívil Washington, kde so špeciálnym vyslancom USA pre Blízky východ Steveom Witkoffom diskutoval o možnosti presídlenia Palestínčanov z Pásma Gazy.

Počas rokovaní sa podľa portálu Axios spomínali krajiny ako Etiópia, Indonézia či Líbya, ktoré údajne prejavili ochotu prijať časť palestínskych utečencov. Spojené štáty však zatiaľ žiadny záväzok neprijali.

Téma presídlenia Palestínčanov vyvoláva silné obavy v Egypte aj na Západe. Kritici varujú, že Izrael by sa mohol pripravovať na masové vysídlenie, čo by podľa medzinárodného práva mohlo predstavovať vojnový zločin. Tel Aviv zatiaľ tvrdí, že ide o dobrovoľnú iniciatívu.

Od začiatku vojny museli takmer všetci obyvatelia Gazy opustiť svoje domovy, pričom väčšina infraštruktúry je zničená. Nedávny izraelský návrh presunúť všetkých Palestínčanov do takzvanej "humanitárnej zóny" v Rafahu len posilnil podozrenia.

Podobný plán presídlenia ešte vlani načrtol aj Donald Trump, no Biely dom ho po silnej medzinárodnej kritike rýchlo zavrhol.

(tasr, max)

Minúta  |  

Článok o liste Epsteinovi rozzúril Trumpa. Žaluje denník a žiada miliardy

Donald Trump podal žalobu na denník Wall Street Journal a mediálneho magnáta Ruperta Murdocha. Žiada odškodné 10 miliárd dolárov za článok, ktorý ho spája s finančníkom Jeffreym Epsteinom.

Text sa zameriava na list so sexuálnym podtónom a kresbou nahej ženy, údajne od Trumpa k Epsteinovým 50. narodeninám. Šéf Bieleho domu tvrdenia označil za výmysel a článok za "zlomyseľný a hanlivý".

Žaloba, podaná na federálnom súde v Miami, obviňuje denník z vedomého šírenia nepravdivých informácií, ktoré americkému prezidentovi údajne spôsobili reputačné a finančné škody.

Americké ministerstvo spravodlivosti len krátko predtým požiadalo súd o zverejnenie prepisov výpovedí z veľkej poroty v prípade Epsteina, čím sa snaží utíšiť rastúcu kritiku vo veci transparentnosti sporu.

Podľa Trumpa žaloba nie je len o ňom, ale má byť výstrahou médiám, ktoré podľa neho šíria falošné správy. Epstein údajne sexuálne zneužíval dievčatá, zatkli ho v roku 2006. Zomrel v roku 2019 vo väzení. Trump i jeho ľudia už počas kampane naznačovali, že možno nešlo o samovraždu.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

Lídri Izraela a Sýrie sa dohodli na prímerí, podpora prišla aj z Jordánska

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a dočasný sýrsky prezident Ahmad Šara sa niekoľko dní po rozsiahlych izraelských útokoch v Sýrii dohodli na prímerí, vyhlásil v piatok veľvyslanec USA v Turecku Tom Barrack.

Vyzval zároveň všetky strany vo vojnou sužovanej Sýrii, aby zložili zbrane. Barrack, ktorý je zároveň osobitným vyslancom pre Sýriu, spresnil, že prímerie podporili regionálni hráči vrátane Turecka a Jordánska.

Oznámenie o prímerí prišlo po tom, ako úsilie na ukončenie konfliktu vynaložili i USA. V stredu americký minister zahraničných vecí Marco Rubio podotkol, že sa dohodli na krokoch na ukončenie „znepokojujúcej a desivej situácie“.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Bratislava privíta pochod za rodiny, heslom ročníka je „Manželstvo chráni deti!“

V sobotu 19. júla sa v Bratislave uskutoční 13. ročník národného pochodu Hrdí na rodinu, ktorého cieľom je vyjadriť podporu tradičnému manželstvu a rodine.

Podujatie sa začne už o 12.30 svätou omšou s biskupom Jozefom Haľkom v kostole milosrdných bratov na Námestí SNP.

O 14.00 sa na Jakubovom námestí uskutoční verejná diskusia na tému: „Prečo by mali byť hodnoty rodiny a manželstvá v našej ústave?“. Po nej nasleduje pochod so začiatkom o 15.00, ktorý prejde centrom mesta cez Dunajskú ulicu a Dostojevského rad, ktorým sa vráti naspäť na Jakubovo námestie.

„Toto miesto je vhodné aj pre našich najmenších účastníkov, keďže je prevažne v tieni a disponuje aj detským ihriskom. Pozývame všetkých ľudí dobrej vôle, aby prišli v červených tričkách a priniesli si aj naše národné zástavy,“ oznámila Beáta Rajňáková.

Heslom 13. ročníka pochodu Hrdí na rodinu je výrok „Manželstvo chráni deti!“, organizátori ním chcú povzbudiť slovenské rodiny, aby zvládali životné výzvy s odvahou a vierou v silu rodinného puta.

Organizátori taktiež apelujú na verejnosť, že v dnešnej dobe je nutné opäť brániť to najprirodzenejšie, že muž je muž, žena je žena a že deti potrebujú oboch rodičov.

Účastníci majú prísť v červených tričkách, čaká ich aj tombola, hudobný program, kapela Smaily a spevák Peter Janků. 

(lipa)

Minúta  |  

Orbánov poradca: Ukrajinci si vybrali vojnu sami, my sme o to nežiadali

Poradca maďarského premiéra Balázs Orbán znova rozvíril verejnú diskusiu svojimi výrokmi o vojne na Ukrajine. Tvrdí, že ide o ukrajinskú vojnu, nie o boj za bezpečnosť Maďarska, a preto Budapešť odmieta posielanie zbraní do Kyjeva.

Pripomenul, že Maďarsko Ukrajincov o nič také nežiadalo. Zároveň považuje obavy z možného útoku Ruska na členské krajiny NATO za nereálne, keďže Aliancia podľa neho prevyšuje Moskvu vojensky.

Jeho slová nadväzujú na staršie kontroverzné vyhlásenie, že Maďarsko by v roku 1956 nepostupovalo ako Ukrajina dnes, čo v krajine vyvolalo ostrú kritiku. Orbán však tvrdí, že jeho výroky boli nepochopené.

(lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.