Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dúhový Pride opäť v hlavnom meste: Organizátori hovoria o „kultúre slobody“

Na bratislavskom Námestí slobody sa v sobotu na presné poludnie začal 15. ročník Dúhového Pride-u. Tohtoročnou témou je "kultúra slobody".

"Spolu vyšleme jasný odkaz: slovenská kultúra je slobodná len vtedy, keď je otvorená a patrí všetkým," konkretizovali organizátori.

Program podujatia potrvá do 21.00 a ponúkne vystúpenia umelcov zastupujúcich rôzne regióny, etniká i vekové skupiny.

V súvislosti s podujatím prijala polícia viacero bezpečnostných opatrení. Cieľom je zabezpečiť pokojný priebeh zhromaždenia a plynulosť dopravy. Účastníkov Pride-u i verejnosť vyzývali aj samotní organizátori k rešpektu a pokojnej atmosfére.

Podporu podujatiu vyjadrili v liste i desiatky veľvyslanectiev vrátane izraelského, japonského či portugalského.

(tasr, max)

Minúta  |  

Online komunikáciu v Rusku čaká zmena, prednosť má mať národná platforma

Kremeľ podľa analytikov Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pokračuje v sprísňovaní cenzúry s cieľom kontrolovať ruský internetový priestor. Nové kroky sa týkajú najmä populárneho WhatsAppu, ktorý môže čeliť zákazu. Píše Ukrajinska pravda.

Podľa Antona Gorelkina, podpredsedu výboru Štátnej dumy pre informačnú politiku, je "veľmi pravdepodobné", že sa na WhatsApp uvalia reštriktívne opatrenia. Nahradiť ho má platforma MAX, ktorú kontroluje Kremeľ.

Denník Meduza uvádza, že aplikáciu používa denne približne 84 miliónov Rusov. Dva zdroje blízke Kremľu potvrdili, že zákaz je prakticky nevyhnutný.

Kremeľ údajne toleruje Telegram pre jeho prepojenia s vládnou propagandou, no ISW varuje, že v prípade úspechu MAX-u môžu nasledovať ďalšie zákazy aj pre túto platformu.

Správa zároveň pripomenula, že ruský prezident Vladimir Putin nedávno nariadil vláde zaviesť ďalšie obmedzenia týkajúce sa používania internetových zdrojov z „nepriateľských krajín“.

(max)

Minúta  |  

Washington formálne stopol pandemický pakt. Ten vraj ohrozuje suverenitu USA

Spojené štáty formálne odmietli zmeny a dodatky k medzinárodnej pandemickej dohode prijatej Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v máji. Americké ministerstvá zahraničia a zdravotníctva vo vyhlásení zdôraznili, že dodatky narúšajú suverenitu USA a boli pripravené bez primeraného zapojenia verejnosti.

Reforma dohody, vypracovaná po skúsenostiach s pandémiou COVID-19, má zabezpečiť rovnomerný prístup k vakcínam a liekom – 20 percent z ich produkcie by sa malo vyčleniť pre WHO na distribúciu do chudobnejších krajín.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa tvrdí, že nová dohoda rozširuje právomoci WHO v krízových situáciách a uprednostňuje politickú "solidaritu" pred efektívnym riadením. USA zároveň pokračujú v procese vystúpenia z WHO, ktorý šéf Bieleho domu avizoval už krátko po návrate do úradu v januári tohto roka.

Zatiaľ čo Washington hovorí o ohrození suverenity, agentúra Reuters upozorňuje, že dohoda výslovne ponecháva kontrolu nad zdravotnou politikou jednotlivým štátom.

Odmietnutie dohody zo strany USA tak môže oslabiť globálnu spoluprácu v prípade budúcich pandémií.

(tasr, afp, reuters, max)

Minúta  |  

Sýrska armáda vstupuje do Suwajdy, Šara vyzval na zastavenie násilia

Dočasný sýrsky prezident Ahmad Šara vyhlásil okamžité prímerie v juhosýrskej provincii Suwajdá, ktorú od minulého víkendu sužujú prudké medzietnické násilnosti.

Potýčky medzi drúzmi a sunnitskými beduínmi si podľa údajov Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva vyžiadali už viac než 700 obetí. K stabilizácii situácie prispela dohoda o prímerí medzi Sýriou a Izraelom, sprostredkovaná USA.

Sýrske bezpečnostné zložky sa začali rozmiestňovať v regióne s cieľom ochrániť civilistov a obnoviť poriadok. Vstup armády do Suwajdy je výnimočný, keďže ide o prevažne drúzsku oblasť, ktorá si počas občianskej vojny udržiavala istú autonómiu a bola voči režimu Bašára Asada skôr neutrálna.

Prítomnosť sýrskej armády v tejto oblasti doteraz vyvolávala odpor, najmä zo strany Izraela a niektorých drúzskych skupín.

Izrael zasiahol do konfliktu vojensky – ostreľoval pozície sýrskej armády vrátane okolia prezidentského paláca. Americký veľvyslanec v Turecku Tom Barrack vyzval všetky zúčastnené strany, aby zložili zbrane a dodržiavali prímerie.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Poľské mesto čelí protimigrantským náladám. Starosta hovorí o xenofóbii

Mestom Wałbrzych v posledných dňoch otriasli incidenty namierené proti cudzincom. Najprv dvaja muži fyzicky napadli paraguajského občana, ktorého falošne obvinili z nahrávania detí. Polícia však žiadne dôkazy o trestnej činnosti nenašla.

Nasledujúci deň sa podľa agentúry PAP pred miestnym penziónom konalo protestné zhromaždenie namierené proti prisťahovalcom.

Starosta mesta Roman Szełemej označil pre citovaný portál tieto prejavy za xenofóbne a neopodstatnené, keďže Wałbrzych nemá problém s migráciou ani kriminalitou cudzieho pôvodu.

Zdôraznil, že v meste žije prevažne ukrajinská a bieloruská komunita, ktorú tvoria najmä potomkovia povojnových presídlencov zo západnej Ukrajiny. Ostatní cudzinci, napríklad z Južnej Ameriky, prichádzajú najmä za prácou v rámci technických projektov vo firmách v miestnej priemyselnej zóne.

Varovný prst starosta dvíha aj pred šírením dezinformácií a umelo vytváraným strachom z inakosti. Podľa neho je úlohou samosprávy budovať prostredie otvorenosti a rešpektu, pretože cudzinci, ktorí žijú v meste, rešpektujú zákony a usilujú sa o lepší život v Poľsku.

(max)

Minúta  |  

Začalo sa to stanným právom. Exprezident Južnej Kórey čelí ďalším obvineniam

Bývalý juhokórejský prezident Jun Sok-jol čelí ďalším obvineniam v rámci vyšetrovania, ktoré vedie špeciálny prokurátor. Po tom, ako ho v júni obžalovali zo vzbury za vyhlásenie stanného práva vlani v decembri, teraz čelí aj obvineniam z marenia výkonu práv iných zneužívaním právomoci, z nariadenia výmazu úradných záznamov a blokovania výkonu zatykačov.

Tieto nové obvinenia oznámila juhokórejská prokuratúra počas sobotného brífingu.

Jun je obvinený zo snahy potlačiť právny systém v čase, keď čelil politickej kríze. V prípade dokázania viny za vzburu mu hrozí trest smrti alebo doživotie.

Od začiatku júla je bývalý prezident vo väzbe v Soule, kde čaká na ďalší postup súdneho konania. Jeho právny tím zatiaľ na nové obvinenia verejne nereagoval.

Exprezident všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že konal v súlade so zákonom. Súd však v predošlých dňoch zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.