Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rekordný úlovok na balkánskej trase: Bulhari zaistili stovky kíl kokaínu

Bulharské pohraničné orgány zaistili na hraničnom priechode Kapitan Andrejevo rekordných 206 kilogramov kokaínu. Droga bola ukrytá v piatich kufroch spolu s osobnými vecami vo vozidle s belgickou poznávacou značkou, ktoré smerovalo do Turecka.

Zásielku objavili colníci počas bežnej kontroly – ukrývala sa v 179 zapečatených vreckách a jej hodnota na čiernom trhu sa odhaduje na približne 20 miliónov eur.

Miestne úrady zatkli troch mužov: 40-ročného diplomata z Konžskej demokratickej republiky akreditovaného v Belgicku, 54-ročného belgického občana a 43-ročného bulharského vodiča. Všetci traja čelia obvineniam z obchodovania s drogami, za čo im v prípade dokázania viny hrozí až 20 rokov väzenia.

Ide o najväčší nález kokaínu, aký bol kedy na bulharskej pozemnej hranici zadržaný. Úrady spustili vyšetrovanie v spolupráci s partnermi z Európskej únie, aby zistili pôvod aj zamýšľanú destináciu drogovej zásielky.

Bulharsko je dlhodobo súčasťou balkánskej pašeráckej trasy, ktorá spája Latinskú Ameriku a Áziu so západnou Európou, a v posledných rokoch zintenzívnilo boj proti pašovaniu drog.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

Včelári a aktivisti bijú na poplach. Francúzsko povolilo zakázaný pesticíd

Rozruch vo Francúzsku vyvolal nový zákon, ktorý povoľuje používanie pesticídu acetamiprid, známeho svojou škodlivosťou pre včely a ekosystém. Pod petíciou proti tejto legislatíve, ktorú spustila 23-ročná študentka Eléonore Patteryová, už svieti viac než 800-tisíc podpisov.

Aj keď zákon ešte nenadobudol účinnosť, verejné pobúrenie je obrovské – podporu petícii vyjadrili známi herci aj ľavicoví politici. Ešte pred schválením zákona protestovali proti prijatiu i farmári, environmentálni aktivisti a vedci.

Zákon, pomenovaný po konzervatívnom poslancovi Laurentovi Duplombovi, má podľa jeho obhajcov pomôcť poľnohospodárom čeliť škodcom a zahraničnej konkurencii, a to najmä pri pestovaní repy a lieskovcov.

Kritici však hovoria o "vedeckej, environmentálnej a verejnozdravotnej aberácii". Včelári označujú acetamiprid za "zabijaka včiel", environmentálni experti varujú pred dôsledkami na biodiverzitu a zdravie ľudí.

Aj keď vo Francúzsku petície priamo nevedú k zmene zákonov, takýto masívny odpor by mohol otvoriť cestu k ďalšej parlamentnej diskusii. Ak sa podarí overiť 500-tisíc podpisov, môže Národné zhromaždenie zorganizovať verejnú rozpravu venovanú výlučne tejto téme.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Umelec rozvinul palestínsku vlajku priamo na javisku londýnskej Kráľovskej opery

Na konci sobotňajšieho predstavenia Trubadúr od Verdiho v Kráľovskej opere v Londýne vyvolal rozruch propalestínsky protest. Jeden z členov zboru počas záverečného klaňania nečakane rozvinul palestínsku vlajku.

Incident sa odohral priamo na javisku, keď sa umelci ukláňali pred publikom. Aj keď sa niekto zo zákulisia pokúsil vytrhnúť mu vlajku, protestujúci odolal a vlajku držal až do konca klaňačky.

Niektorí z hlavných účinkujúcich si gesto pravdepodobne ani nevšimli, keďže sa sústredili na divákov. Na videozáznamoch zo sociálnych sietí je zároveň vidieť, ako členovia štábu nervózne reagujú a kričia na protestujúceho speváka, ktorý ich ignoruje.

Vedenie Kráľovskej opery incident ostro odsúdilo. Podľa vyhlásenia išlo o "spontánnu a neoprávnenú akciu", ktorá nebola vopred schválená a odporuje zásade politickej neutrality inštitúcie.

Palestínske vlajky sa bežne objavujú na verejných protestoch súvisiacich s vojnou v Gaze, kde pokračujú boje medzi Izraelom a hnutím Hamas.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

Trump padá. Prieskumy ukazujú aj klesajúcu podporu imigračnej politiky

Medzi Američanmi klesá podpora tvrdých opatrení prezidenta Donalda Trumpa proti nelegálnej migrácii. Vyplýva to z najnovších prieskumov CNN a CBS News.

Šesť mesiacov od opätovného nástupu Trumpa do Bieleho domu s touto politikou súhlasí len 49 percent Američanov – oproti 59 percentám vo februári a 54 percentám v júni.

Mnohým sa nepozdávajú razie, ktoré podľa 55 percent opýtaných zašli priďaleko. Prieskum navyše ukázal, že 56 percent opýtaných verí, že Trumpova administratíva sa zameriava na migrantov, ktorí nepredstavujú hrozbu pre verejnú bezpečnosť. V júni sa ich takto vyjadrilo 47 percent.

Rastie aj odpor voči plánom na výstavbu zadržiavacích centier – podporuje ich len 26 percent respondentov.

Šéf Bieleho domu pritom stavia na tvrdých vyjadreniach a obrazoch razantných zásahov. Tento prístup však polarizuje: zatiaľ čo 91 percent republikánov s deportáciami súhlasí, medzi nezávislými je proti 59 percent a medzi demokratmi až 86 percent.

Podobne ako iné sondáže aj prieskum CBS News zistil, že pokrivkáva i celková popularita Trumpa. V súčasnosti jeho prácu schvaľuje len 42 percent Američanov, pričom vo februári to bolo 53 percent.

(tasr, cnn, cbs news, max)

Minúta  |  

V obci na východe padol rekordný úplatok, starostu zadržali pri čine

Starosta malej obce Ďurďoš pri Vranove nad Topľou Miroslav Mikeľ čelí vážnemu obvineniu. Kriminalisti Úradu boja proti organizovanej kriminalite ho vo štvrtok ráno zadržali priamo v kancelárii na obecnom úrade pri preberaní úplatku. Píšu tvnoviny.sk.

Podľa informácií portálu od jedného z majiteľov pozemku žiadal a prevzal hotovosť takmer 100-tisíc eur. Úplatok údajne súvisel s vydaním úradného rozhodnutia potrebného k pozemkovým úpravám.

Polícia potvrdila, že starosta je obvinený zo zločinu prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Aj keď prokuratúra navrhovala jeho väzobné stíhanie, sudca Špecializovaného trestného súdu návrh zamietol. Starosta sa z policajnej cely vrátil domov v sobotu večer.

Ide o rekordný prípad korupcie v obci s necelými 300 obyvateľmi. Obvinený je vo funkcii už druhé volebné obdobie a v minulosti kandidoval aj do parlamentu za rómsku koalíciu.

Podľa nepotvrdených informácií sa medzičasom údajne vzdal funkcie.

(max)

Minúta  |  

Ruský prezident chce podľa Peskova mier, podmienky sú však nemenné

Rusko tvrdí, že je pripravené rokovať o mieri s Ukrajinou, no zároveň nehodlá ustúpiť zo svojich hlavných požiadaviek.

Ako v nedeľu zdôraznil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, Moskva trvá na tom, aby Ukrajina formálne uznala anexiu štyroch ukrajinských oblastí, vzdala sa vstupu do NATO a obmedzila svoju armádu.

Reakcia prišla deň po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil návrh Kyjeva na tretie kolo rokovaní s Ruskom. Predchádzajúce stretnutia v Istanbule viedli len k výmene zajatcov, mierové dohody nepriniesli žiadny posun.

Zelenskyj zároveň poveril nového šéfa ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustema Umerova, aby rokovania zintenzívnil. Kremľom kontrolované médiá naznačili, že nový termín sa ešte len dohaduje.

Kyjev a jeho západní spojenci požiadavky odmietajú a obviňujú Moskvu z prieťahov mierových rokovaní, čo zase opakovane odmietol Peskov i ďalší ruskí predstavitelia.

Rusko medzitým zintenzívňuje svoje útoky na Ukrajinu, pričom takmer denne proti nej vysiela stovky dronov aj rakety. Analytici očakávajú, že tieto útoky sa budú pravdepodobne ďalej stupňovať.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.