Preskočiť na obsah
  |  

V Indonézii horel trajekt s 568 ľuďmi, oficiálne mal viesť len polovicu

Požiar trajektu KM Barcelona 5 pri pobreží indonézskeho Sulawesi si v nedeľu vyžiadal tri životy vrátane tehotnej ženy. Loď, ktorá mala prevážať do 280 cestujúcich, niesla viac než dvojnásobok – až 568 osôb.

Vďaka zásahu záchranných tímov a miestnych rybárov sa podarilo väčšinu pasažierov evakuovať, niektorí museli z horiaceho plavidla skákať do mora. Požiar sa podarilo uhasiť približne do hodiny.

Spočiatku sa predpokladalo až päť obetí, no počet bol upravený po tom, čo sa dvaja nezvestní našli živí.

Prípad opäť upozorňuje na dlhodobé problémy indonézskej lodnej dopravy, ako preplnené trajekty, neúplné zoznamy pasažierov a slabé bezpečnostné štandardy.

(tasr, lipa)

  |  

Irán opäť rokuje s Európou, k stolu si sadnú v piatok v Istanbule

Po viacerých diplomatických neúspechoch sa Irán a trojica európskych krajín a to Británia, Francúzsko a Nemecko opäť vracajú k rokovaciemu stolu. Nové kolo dialógu o iránskom jadrovom programe sa uskutoční v piatok 25. júla v Istanbule.

Hoci ide len o stretnutie na úrovni námestníkov ministrov, zúčastnené strany dúfajú v obnovenie dialógu po mesiacoch napätia.

Európski predstavitelia varovali Teherán, že v prípade ďalšieho odkladu aktivujú takzvaný „snapback“ mechanizmus, čím by sa automaticky obnovili sankcie zrušené jadrovou dohodou z roku 2015.

K napätiu prispelo aj nedávne zrušenie rozhovorov medzi USA a Iránom v Maskate po útoku Izraela na iránske ciele, pri ktorom Washington podporil Tel Aviv.

Irán naďalej popiera zámer vyvíjať jadrové zbrane a tvrdí, že jeho program je výlučne civilný. Jadrová dohoda, známa ako JCPOA, sa začala rozpadávať po jednostrannom odstúpení USA v roku 2018.

(tasr, lipa)

  |  

Izraelský rozkaz na vysídlenie ohrozuje milióny, tvrdí humanitárna agentúra

Izraelská armáda nariadila evakuáciu ďalšej časti stredného pásma Gazy vrátane oblasti Dajr al-Balah, čo vyvolalo ostrú reakciu Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA).

Organizácia varovala, že tento krok môže ešte viac ochromiť už aj tak krehké zásobovanie a znemožniť efektívne doručovanie pomoci.

Podľa OCHA je teraz evakuácia alebo okupácia nariadená na viac ako 87 percent územia Gazy, čo prinútilo vyše dva milióny ľudí utiecť do preplnenej, zdevastovanej oblasti.

Napriek rastúcim rizikám ostávajú zamestnanci OSN na mieste. Agentúra varuje pred útokmi na civilnú infraštruktúru, ktoré môžu mať fatálne následky.

Izrael zároveň zrušil pobytové povolenie šéfovi kancelárie OCHA Jonathanovi Whittallovi, ktorý kritizoval podmienky v regióne.

(tasr, lipa)

  |  

Turecko trvá na dvojštátnom riešení Cypru, vyzýva na koniec izolácie

Recep Tayyip Erdogan, turecký prezident, počas nedeľňajšej návštevy Severného Cypru znovu vyjadril podporu dvojštátnemu riešeniu cyperského konfliktu.

Vyhlásil, že nastal čas, aby medzinárodné spoločenstvo prijalo realitu rozdeleného ostrova, ktorý od roku 1974 fakticky existuje ako dve entity – medzinárodne uznávaná gréckojazyčná južná časť a Severocyperská turecká republika, ktorú uznáva iba Turecko.

Erdogan svoje vyjadrenia predniesol pri príležitosti 51. výročia tureckej invázie, ktorou Ankara vtedy reagovala na prevrat v Nikózii podporovaný gréckou juntou. Zatiaľ čo grécki Cyperčania sa držia predstavy federálneho štátu, Turci trvajú na oddelenej suverenite.

Turecký prezident vyzval na ukončenie politickej a hospodárskej izolácie severného Cypru a zdôraznil potrebu oficiálnych vzťahov s touto entitou.

Jeho výzva prichádza krátko po tom, ako generálny tajomník OSN António Guterres označil nedávne rozhovory medzi stranami za "konštruktívne", no upozornil na pretrvávajúce spory vrátane otázok hraničných priechodov.

Za uplynulé roky sa objavili viaceré pokusy dosiahnuť kompromisné riešenie otázky Cypru. Naposledy sa tak stalo v roku 2017 vo Švajčiarsku. Odvtedy sa formálne rozhovory medzi stranami neobnovili.

(tasr, afp, max)

  |  

USA sľubujú pomoc utečencom, ktorým hrozí návrat k Talibanu

Donald Trump prisľúbil pomoc afganským utečencom, ktorí od pádu Kábulu v roku 2021 uviazli v Spojených arabských emirátoch (SAE).

V nedeľu oznámil na Truth Social, že sa chce okamžite zapojiť do ich záchrany. Reagoval tak na článok portálu Just the News, podľa ktorého sa SAE pripravujú na odovzdanie niektorých utečencov späť Talibanu – túto informáciu však Reuters nepotvrdil.

Ide o ľudí, ktorí ušli z Afganistanu po stiahnutí vojsk USA a NATO po 20 rokoch z krajiny a návrate Talibanu k moci. Emiráty pôvodne súhlasili s ich dočasným prijatím, no mnohí utečenci tam zostávajú v právnej neistote.

Spojené štáty počas Bidenovej administratívy prijali približne 200-tisíc Afgancov, ďalších tisíc prichýlila Kanada. Nie je však známe, koľko ich v SAE stále žije.

Niektoré štáty, ako Nemecko alebo Pakistan, Afgancov deportujú. USA však majú iný postoj k veci aj preto, že v SAE sú príbuzní afgansko-amerických príslušníkov americkej armády, deti s povolením na opätovné stretnutie s rodičmi, príbuzní už prijatých Afgancov či ľudia, ktorí pracovali pre americkú vládu počas 20 rokov trvajúcej vojny.

(tasr, reuters, max)

  |  

Rekordný úlovok na balkánskej trase: Bulhari zaistili stovky kíl kokaínu

Bulharské pohraničné orgány zaistili na hraničnom priechode Kapitan Andrejevo rekordných 206 kilogramov kokaínu. Droga bola ukrytá v piatich kufroch spolu s osobnými vecami vo vozidle s belgickou poznávacou značkou, ktoré smerovalo do Turecka.

Zásielku objavili colníci počas bežnej kontroly – ukrývala sa v 179 zapečatených vreckách a jej hodnota na čiernom trhu sa odhaduje na približne 20 miliónov eur.

Miestne úrady zatkli troch mužov: 40-ročného diplomata z Konžskej demokratickej republiky akreditovaného v Belgicku, 54-ročného belgického občana a 43-ročného bulharského vodiča. Všetci traja čelia obvineniam z obchodovania s drogami, za čo im v prípade dokázania viny hrozí až 20 rokov väzenia.

Ide o najväčší nález kokaínu, aký bol kedy na bulharskej pozemnej hranici zadržaný. Úrady spustili vyšetrovanie v spolupráci s partnermi z Európskej únie, aby zistili pôvod aj zamýšľanú destináciu drogovej zásielky.

Bulharsko je dlhodobo súčasťou balkánskej pašeráckej trasy, ktorá spája Latinskú Ameriku a Áziu so západnou Európou, a v posledných rokoch zintenzívnilo boj proti pašovaniu drog.

(tasr, ap, max)