Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americký Senát posilnil imigračnú kontrolu, zriaďujú nové tábory a fond

Americký Senát 1. júla 2025 schválil prelomový rozpočtový zákon, ktorý výrazne zvyšuje financovanie imigračnej kontroly.

Cieľom tohto kroku je zvýšiť kapacitu na zadržiavanie migrantov zo 40-tisíc na 100-tisíc miest do konca roka.

Americký imigračný a colný úrad stavia nové veľkokapacitné stanové tábory hlavne na vojenských základniach a existujúcich detenčných centrách, pričom príkladom je komplex vo Fort Bliss v Texase s kapacitou päťtisíc lôžok. Podobné zariadenia vznikajú aj v Colorade, Indiane a New Jersey.

Ďalších 29,9 miliardy dolárov získava Americký imigračný a colný úrad na podporu deportačných operácií, čo je trojnásobok ich minuloročného rozpočtu.

Vďaka tomuto zákonu USA tiež investujú 46,6 miliardy dolárov do výstavby hraničného múru, čo predstavuje viac než trojnásobok sumy z obdobia prvej Trumpovej vlády.

Súčasne zriaďujú fond 10 miliárd dolárov pre ministerstvo vnútornej bezpečnosti s minimálnymi pravidlami použitia.

Americký imigračný a colný úrad aj Biely dom odmietajú zverejniť detaily o umiestnení plánovaných zariadení, no potvrdili rokovania s viacerými štátmi o budovaní ďalších centier.

(sie)

Minúta  |  

Maďarská polícia odmietla použitie systému na rozpoznávanie tváre

Maďarské ministerstvo vnútra poprelo, že by polícia využívala alebo vyvíjala systém rozpoznávania tváre. Reagovalo tak na otázku nezávislého poslanca Ákosa Hadházyho, ktorý sa obáva, že nové legislatívne zmeny umožňujú sledovanie účastníkov podujatí ako Budapest Pride.

Napriek tomu, že štátny tajomník Bence Rétvári ubezpečil, že takýto systém nie je v prevádzke, médiá v posledných týždňoch upozornili na potenciálne využitie tejto technológie na identifikáciu ľudí v dave.

Zákony, ktoré schválila vládna väčšina Fidesz-KDNP, údajne vytvorili právny základ pre represívne opatrenia vrátane zákazu pochodu a možné pokutovanie na základe softvérového rozpoznania tváre.

Hadházy preto varuje pred možnosťou automatizovaných trestov bez ľudského zásahu, čo by mohlo výrazne zasiahnuť do občianskych práv.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Smer avizuje vznik pracovnej skupiny, zameria sa na volebnú legislatívu

Diskusia o volebných pravidlách sa zrejme posunie ďalej. Smer oznámil, že vznikne pracovná skupina, ktorá sa bude zaoberať volebnou legislatívou. Reaguje tak na vyjadrenia predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas).

Koaličná strana Hlas dlhodobo presadzuje vypustenie ustanovenia o jednom volebnom obvode z Ústavy SR.

Aj keď návrh na túto zmenu v rámci novelizácie Ústavy SR v parlamente nenašiel dostatočnú podporu, Raši dúfa, že sa koaliční partneri napokon dohodnú.

Argumentuje tým, že samotné vypustenie by ešte neviedlo k zmene systému, ale umožnilo by o ňom debatovať. Zároveň pripomenul, že ustanovenie do ústavy pribudlo v období predchádzajúcej vlády.

Vládny Smer potvrdil prísľub zriadiť odbornú komisiu, ktorá by sa témou volieb zaoberala komplexne.

Koaličná SNS však akékoľvek úpravy odmieta – tvrdí, že vypustenie jedného volebného obvodu by mohlo ohroziť menšie politické subjekty a považuje tému za irelevantnú.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európska únia a Japonsko vytvárajú alianciu pre spravodlivý globálny obchod

Európska únia a Japonsko sa zaviazali spolupracovať na presadzovaní spravodlivého a voľného globálneho obchodu v situácii rastúcich napätí spôsobených americkými clami a sporom s Čínou.

Na samite v Tokiu predstavitelia oboch strán oznámili vytvorenie „aliancie pre konkurencieschopnosť“ s cieľom podporiť bilaterálny obchod, bojovať proti nekalým praktikám a podporovať inovácie.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej predstavujú EÚ a Japonsko spolu pätinu svetového HDP a trh s 600 miliónmi obyvateľov, čo im dáva silu formovať globálne pravidlá obchodu a technológií podľa hodnôt spravodlivosti a otvorenosti.

Predseda Európskej rady António Costa zdôraznil nutnosť posilniť hospodársku bezpečnosť a odolnosť vo svete rastúcej neistoty.

Japonský premiér Šigeru Išiba, ktorý čelí špekuláciám o svojej budúcnosti po nedávnych voľbách, potvrdil dohodu na spolupráci s EÚ pre stabilný a predvídateľný hospodársky poriadok založený na pravidlách.

Von der Leyenová zároveň vyzdvihla úspešné rokovania Japonska s USA o clách, zatiaľ čo EÚ s Američanmi ešte rokuje.

V nasledujúcich dňoch navštívia Costa s Leyenovou Peking, kde budú pokračovať v diplomatických rokovaniach s Čínou, pričom pripomenú 50 rokov diplomatických vzťahov EÚ a Číny, hoci otázky štátnych dotácií či podpory Ruska môžu náladu zatieniť.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Kandidát na starostu Petržalky podal podnet pre nerovnosť vo voľbách

Petržalský poslanec a kandidát na starostu Juraj Mravec podal sťažnosť na Štátnu komisiu pre voľby.

Tvrdí, že mestská časť porušuje princípy rovnosti vo volebnej kampani tým, že na sociálnych sieťach spomína len jeho protikandidáta, bývalého starostu Jána Hrčku, a to v súvislosti so sporom o financovanie materských škôl s bratislavským magistrátom.

Mravec považuje takéto zverejňovanie za jednostranné zvýhodňovanie jedného kandidáta, a tým aj za neprimeraný zásah do férovosti kampane.

Mestská časť v reakcii podotkla, že zverejnenie Hrčkovho mena bolo opodstatnené. V pozícii starostu totiž podpísal zmluvu o zastupovaní v súdnom spore a práve on problematiku dlhodobo otváral.

Hovorkyňa Mária Halašková zdôraznila, že cieľom bolo faktické informovanie a nie politická podpora.

Navyše, označenie profilu Hrčku už odstránili a odmietajú, že by jeho zverejnenie predstavovalo výhodu vo voľbách. Zároveň nevidia dôvod poskytovať rovnaký priestor Mravcovi, keďže do predmetného sporu nijako nezasahoval.

Hrčka sa svojej pozície vzdal ku koncu mája. Prehliadol totiž podvod, keď zamestnanec úradu takmer pripravil mestskú časť o tri milióny eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Na Slovensku dominovala majetková kriminalita, najviac bolo krádeží

Správa generálneho prokurátora za rok 2024 potvrdzuje, že na Slovensku dominovala majetková kriminalita.

Najviac trestných stíhaní bolo za krádeže (6 453 osôb), no oproti roku 2023 ide o výrazný pokles – o 1 345 osôb. Príčinou je najmä legislatívna zmena, ktorá škodu do 700 eur presúva do priestupkovej agendy.

Nasledovali trestné činy poškodzovania cudzej veci, podvodov a neoprávneného používania platobného prostriedku.

Výrazný podiel tvorili aj trestné činy pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, kde zaznamenali spolu 5 954 prípadov. Druhú najväčšiu skupinu predstavovali trestné činy všeobecného ohrozenia – najmä jazda pod vplyvom návykovej látky.

Podľa správy však klesla trestná činnosť cudzincov. Naopak, pribudli prípady trestného činu schvaľovania trestného činu, najmä po atentáte na premiéra. Vlani dovedna ukončili trestné stíhanie proti viac ako 27-tisíc osobám, čo je medziročný pokles o 7,4 percenta. S obžalobou na krku skončilo takmer 79 percent z nich.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.