Preskočiť na obsah
  |  

Sýria plánuje v septembri konanie parlamentných volieb

Sýria by mala v septembri usporiadať svoje prvé parlamentné voľby od zvrhnutia dlhoročného vládcu Bašára Asada v decembri minulého roka.

Predseda vyššej volebnej komisie Muhammad Ahmád pre miestne médiá uviedol, že parlamentné voľby sa majú konať medzi 15. a 20. septembrom 2025.

„Na výber podvýboru budeme potrebovať týždeň. Potom dáme týmto komisiám 15 dní na výber volebného orgánu, než otvoríme registráciu kandidátov,“ vysvetlil Ahmád. Účasť žien vo volebných orgánoch dosiahne minimálne 20 percent, dodal.

Sýrsky prezidentský úrad 26. júla oznámil, že dočasný prezident Ahmad Husajn Šara dostal konečnú verziu dočasného parlamentného volebného systému. Počet kresiel v zákonodarnom zbore, ľudovom zhromaždení, sa zvýši na 210, pričom jednu tretinu z nich vymenuje prezident krajiny.

V uplynulých mesiacoch Sýriu zachvátilo smrtiace sektárske násilie a objavili sa správy o zverstvách páchaných na civilistoch.

Šara, veliteľ islamistickej povstaleckej aliancie, minulý rok v decembri zvrhol Asada. Bývalý prezident utiekol do Ruska.

V januári nová vláda rozpustila parlament, ktorý bol ovládaný Asadovou stranou Baas. Od pádu Asada sa nové vedenie Sýrie snaží získať svetové uznanie a ekonomickú podporu na obnovu krajiny zničenej viac ako desaťročnou vojnou.

(tasr, hal)

  |  

Erdogan uvítal Macronov plán na vytvorenie palestínskeho štátu

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu privítal rozhodnutie Francúzska, ktoré plánuje na septembrovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN uznať Palestínsky štát. Informovala o tom kancelária tureckého prezidenta.

„Počas telefonického rozhovoru prezident Erdogan zablahoželal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi k jeho rozhodnutiu uznať Palestínu ako samostatný štát,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Rozhodnutie Paríža vyvolalo kritiku zo strany Izraela a Spojených štátov - a to v čase pretrvávajúceho konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Naopak, tento krok privítali krajiny ako Španielsko, Saudská Arábia či Jordánsko. Talianska premiérka Giorgia Meloniová v sobotu varovala, že uznanie štátu palestínskych Arabov ešte pred jeho reálnym zriadením by mohlo byť kontraproduktívne.

Nemecká vláda zasa oznámila, že v krátkodobom horizonte neplánuje uznanie palestínskej štátnosti. Jej prioritou je podľa vládneho hovorcu dosiahnuť dlho očakávaný pokrok smerom k riešeniu dvoch štátov.

(tasr, hal)

  |  

Tragédia pri Riedlingene. Vykoľajený vlak si vyžiadal tri obete

Tragédia v juhonemeckom Bádensku-Württembersku si vyžiadala najmenej troch mŕtvych po tom, ako sa v sobotu večer vykoľajili dva vagóny regionálneho vlaku pri Riedlingene, uvádza portál Standard.

Ďalší cestujúci utrpeli vážne zranenia, pričom presný počet zatiaľ nie je známy. Na palube sa v čase nehody nachádzalo okolo 100 ľudí.

Videozáznamy z miesta ukazujú vykoľajené vagóny, z ktorých jeden sa prevrátil, vyvrátené stromy a záchranárov. Záchranné zložky nahlásili situáciu ako „masový prílev zranených“.

Minister vnútra Thomas Strobl sa prišiel osobne oboznámiť s priebehom zásahu. Príčina nehody nie je zatiaľ jasná, no oblasť krátko pred nehodou zasiahla búrka. Polícia preveruje, či medzi ňou a nehodou existuje súvis.

Vlak smeroval zo Sigmaringenu do Ulmu.

(derstandard, lup)

  |  

Netanjahu: OSN po otvorení trás pre Gazu už nemá výhovorky

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ostro odmietol obvinenia OSN z prehĺbenia humanitárnej krízy v Gaze.

Tvrdí, že po oficiálnom otvorení bezpečných trás pre pomoc už Organizácia Spojených národov „nemá výhovorky“. Zároveň označil jej vyhlásenia za „lži“ a obvinil OSN z zaujatosti.

V nedeľu zároveň prebehlo zhadzovanie potravín do Gazy z lietadiel Jordánska a SAE, podobné aktivity ohlásila aj izraelská armáda.

Netanjahu uistil, že Izrael pokračuje v boji proti Hamasu a dosahuje v tom pokrok. Napriek týmto krokom viac než sto mimovládnych organizácií upozorňuje na riziko masového hladovania a kritizuje prísne izraelské kontroly.

Aj podľa OSN je prístup k humanitárnej pomoci stále výrazne obmedzený.

(tasr, lup)

  |  

Fico varuje: Západ zneužil Ukrajinu, vojna nemá vojenské riešenie

Premiér Robert Fico sa vyjadril na sociálnej sieti k úmrtiu svojho spolupracovníka Juraja Stehlíka, ktorého označil za nenahraditeľnú súčasť tímu Smeru. „Ďakujem vám za 25 rokov spolupráce,“ napísal.

Následne sa venoval aktuálnym geopolitickým témam. Kritizoval rozdielny prístup Západu ku konfliktom v Gaze a na Ukrajine: „Nie je zabíjanie ako zabíjanie?“

Podľa Fica zomrelo v Gaze viac civilistov za kratší čas ako počas vojny na Ukrajine. Vyhlásil, že Západ odmietol mierové riešenie už v apríli 2022 a Ukrajinu len zneužil: „Západ sa naivne domnieval, že Ukrajinu použije ako baranidlo.“

Opozíciu obvinil z autoritárstva – citoval Jaroslava Naďa, ktorý podľa neho povedal: „Pozatvárať proruskú svoloč.“ Fico odmietol takýto prístup a obhajoval výstavbu jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach ako životne dôležitý krok.

Na záver pripomenul úspechy vlády, varoval pred "antisociálnymi plánmi" opozície a zdôraznil: „Nie sme tu na to, aby sme zatvárali ľudí za názor.“

(facebook, lup)

  |  

Lotyšsko nepustilo späť českých komunistov, nateraz zostali v Rusku

Štyria členovia Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) zostali uviaznutí v Rusku po tom, čo ich Lotyšsko odmietlo vpustiť späť na svoje územie cez pozemnú hranicu, uvádza český portál Novinky.

Skupina sa do Ruska vybrala na návštevu, aby si uctila padlých vojakov Červenej armády.

Pri pokuse o návrat do Českej republiky ich však zastavili lotyšskí pohraničníci, ktorí uplatňujú prísne opatrenia na vonkajšej schengenskej hranici s Ruskom.

České ministerstvo zahraničných vecí o situácii vie, no konzulárna pomoc je podľa neho v tejto chvíli obmedzená.

Komunisti preto kontaktovali ambasádu v Rige a do prípadu sa zapojila aj česká ambasáda v Moskve. Zatiaľ nie je známe, akou trasou sa budú môcť dostať domov.

(novinky, lup)