Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský dronový útok na Charkov si vyžiadal jedenásť zranených

Najmenej 11 osôb utrpelo zranenia pri intenzívnom ruskom dronovom útoku na východoukrajinské mesto Charkov, uviedli v piatok tamojšie úrady.

Medzi zranenými je aj päťmesačné dieťa a dve deti vo veku deväť a desať rokov, ozrejmili miestni predstavitelia. Dron zaútočil v blízkosti obytnej budovy, pričom na nej porozbíjal okná.

Päť zranených osôb ošetrili v nemocnici, oznámil na platforme Telegram oblastný gubernátor Oleh Synehubov.

V piatok pri ďalšom útoku údajne zahynula aj 75-ročná žena a dvaja muži utrpeli zranenia, uvádzajú úrady.

Počet ruských dronových útokov na Ukrajinu dosiahol v júli rekordnú mesačnú úroveň. Podľa analýzy agentúry AFP založenej na údajoch ukrajinských vzdušných síl Moskva vypustila na Ukrajinu 6 297 ďalekonosných dronov, čo predstavuje takmer 16-percentný nárast oproti júnu a tretí mesiac po sebe s rastúcim počtom útokov.

V júli bolo zároveň odpálených 198 rakiet, čo je druhý najvyšší počet v tomto roku po júni.

(tasr)

Minúta  |  

Poľská lekárka nechala živé dieťa po vykonanom potrate zomrieť

Inštitút Ordo Iuris podal trestné oznámenie na Dr. Gizelu Jagielsku a jej tím z nemocnice v Oleśnici pre podozrenie z neposkytnutia pomoci živonarodenému dieťaťu po potrate v 26. týždni tehotenstva, informuje portál Life Site News.

Podľa rozhovoru, ktorý lekárka poskytla médiám, dieťa dostalo len paliatívnu starostlivosť a lekársky personál čakal, kým zomrie.

Ordo Iuris to označuje za neetické a nezákonné konanie, ktoré môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia na živote a neposkytnutia pomoci.

Inštitút zároveň pripomína, že v prípade ukončenia tehotenstva po 22. týždni má byť okamžite prizvaný neonatológ, čo sa v danom prípade údajne nestalo. Podali preto sťažnosť aj profesijnej komore s požiadavkou na pozastavenie licencie Dr. Jagielskej.

Lekárka vo vyjadrení priznala, že s takýmto priebehom nesúhlasí a že ju situácia zasiahla aj osobne. Prípad vyvoláva v Poľsku citlivú diskusiu o hraniciach medzi lekárskym rozhodnutím, etikou a právnou zodpovednosťou.

(mja)

Minúta  |  

Rozsudok pre Dodika vyvolal krízu, Vučić tvrdí, že Srbsko čelí diktátu

Prezident Srbska Aleksandar Vučić označil situáciu po odsúdení lídra bosnianskych Srbov Milorada Dodika za najzložitejšiu od roku 2008. Odvolací súd v Bosne a Hercegovine potvrdil Dodikovi trest ročného väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN.

Vučić tvrdí, že Belehrad je pod silným zahraničným tlakom a čelí diktátu, ako reagovať. Odsúdenie Dodika podľa AFP vyvolalo najväčšiu politickú krízu v Bosne od vojny v 90. rokoch.

Dodik označil proces za politický a Republika srbská (súčasť Bosny a Hersegoviny) prijala zákony zakazujúce pôsobenie federálnych ustanovizní Bosny a Hercegoviny na svojom území. Tie boli však zrušené najvyšším súdom.

Dodik má podporu Srbska, Ruska aj Viktora Orbána, pričom ruské veľvyslanectvo verdikt kritizovalo. Oproti tomu Británia vyzvala na rešpektovanie rozhodnutia.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rok po výmene väzňov aktivisti žiadajú prepustenie ďalších

Rok po najväčšej výmene väzňov medzi Ruskom a Západom od čias studenej vojny vyzývajú prepustení novinári a aktivisti svetové vlády, aby nepoľavili v tlaku na Moskvu a Minsk.

Na tlačovej konferencii v Kolíne nad Rýnom zaznela výzva, aby sa prepustenie politických väzňov stalo prioritou vo všetkých diplomatických rokovaniach. Oleg Orlov z organizácie Memorial upozornil, že vo väzeniach zostávajú tisíce ukrajinských civilistov aj ruských disidentov.

Medzi rečníkmi boli aj známe osobnosti ako Vladimir Kara-Murza či novinár Evan Gershkovich, ktorých v rámci výmeny z 1. augusta 2024 prepustili. V rámci dohody Berlín vydal Rusku agenta FSB Vadima Krasikova odsúdeného za vraždu v Nemecku.

Spolu s ním boli prepustení aj ďalší obvinení zo špionáže. Aktivisti zdôrazňujú, že od tejto výmeny neboli oslobodení žiadni ďalší politickí väzni.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovenskí historici môžu skúmať ukrajinské archívy o sovietskej invázii či gulagoch

Ústav pamäti národa (ÚPN) a Štátna archívna služba Ukrajiny (Ukrderžarchiv) uzavreli memorandum o spolupráci, ktoré vytvára priestor pre hlbší historický výskum a výmenu archívnych dokumentov medzi Slovenskom a Ukrajinou.

Podpis dokumentu umožní slovenským historikom systematický prístup k ukrajinským archívom – napríklad v súvislosti s činnosťou partizánov počas SNP, aktivitami NKVD a KGB na Slovensku, deportáciami Slovákov, Maďarov, Nemcov či Ukrajincov zo Slovenska do sovietskych gulagov či dokumenty k udalostiam z rokov 1968 a 1989.

Memorandum zároveň podporuje spoločné odborné a vzdelávacie podujatia, výmenu publikácií a dobrých archívnych praktík.

Podpísali ho Jerguš Sivoš za ÚPN a Anatolij Chromov za Ukrderžarchiv na veľvyslanectve Ukrajiny v Bratislave, za prítomnosti ukrajinského ambasádora Myroslava Kastrana. Spolupráca vychádza z niekoľkomesačných príprav, ktoré sa začali návštevou vedenia ÚPN v Kyjeve.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina žiada ďalšie zbrane, NATO reaguje novým systémom financovania

USA a NATO finalizujú nový plán, ako zefektívniť dodávky zbraní Ukrajine – európski spojenci by financovali nákup americkej výzbroje, ktorú Spojené štáty následne dodajú Kyjevu.

Mechanizmus je založený na takzvanom PURL zozname, kde Ukrajina prioritizuje svoje potreby v balíkoch po 500 miliónov dolárov. Spojenci si medzi sebou rozdelia financovanie jednotlivých položiek. Cieľom je poskytnúť zbrane za 10 miliárd dolárov.

Ak niektorý štát daruje výzbroj z vlastných zásob, bude mať možnosť rýchlo si ich doplniť z USA za predplatenú cenu. Podľa zdrojov už prebieha vyjednávanie o prvom balíku. Prezident Trump medzičasom pritvrdil tón voči Moskve a avizoval zavedenie ciel či sankcií, ak Rusko nezastaví agresiu do 8. augusta.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.