Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump sa nevyjadril k anexii Gazy, zameriava sa na pomoc Palestínčanom

Americký prezident Donald Trump odmietol komentovať možnú podporu izraelskej vojenskej anexie Pásma Gazy. "Viem, že sa tam teraz snažíme nakŕmiť ľudí. Čo sa týka zvyšku, naozaj nedokážem povedať. To bude do značnej miery závisieť od Izraela," povedal.

Dodal, že Izrael a arabské štáty navyše pomôžu s distribúciou potravín a humanitárnej pomoci v Pásme Gazy a poskytnú aj finančnú pomoc.

V Izraeli sa medzitým zintenzívnili diskusie o úplnom obsadení Gazy, ktoré údajne zvažuje premiér Benjamin Netanjahu. O tejto možnosti rokoval s náčelníkom generálneho štábu Ejalom Zamirom. Rozhodnutie by musel schváliť bezpečnostný kabinet, ktorý má zasadať vo štvrtok.

Ako informoval Times of Israel, izraelská armáda nesúhlasí s možnosťou úplného obsadenia enklávy. Obsadenie Gazy by podľa vojska trvalo roky a ohrozilo životy rukojemníkov, ktorých Hamas stále zadržiava.

OSN označila správy o možnom rozhodnutí rozšíriť izraelské vojenské operácie v pásme Gazy za  "hlboko alarmujúce", ak sú pravdivé.

Konflikt vypukol po útoku Hamasu v októbri 2023. Následná vojenská operácia si v Pásme Gazy podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyžiadala už viac než 60-tisíc životov, prevažne civilistov.

(tasr, reuters, dpa, max)

Minúta  |  

Rusko dokáže mesačne nasadiť na front deväťtisíc nových vojakov, tvrdí Syrskyj

Rusko podľa hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Olexandra Syrského dokáže napriek ťažkým stratám mesačne nasadiť na bojový front približne deväťtisíc nových vojakov.

„Nemáme preto inú možnosť, ako pokračovať v mobilizačných opatreniach, zlepšovať bojový výcvik a posilňovať dronovú zložku našich ozbrojených síl,“ napísal Syrskyj na sociálnej sieti facebook a dodal, že ruská armáda má podľa neho v úmysle do konca roka vytvoriť ďalších 10 vojenských divízií.

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády tvrdí, že na bojisku v júli zomrelo viac ako 33-tisíc Rusov. Situácia na frontovej línii je podľa Syrského najkritickejšia pri obciach Pokrovsk, Dobropiľľa a Novopavlivka.

Vojenskí pozorovatelia na oboch stranách konfliktu v uplynulých dňoch informovali o ruských územných ziskoch najmä v blízkosti Pokrovska a Myrnohradu v Doneckej oblasti.

Agentúra DPA uvádza, že podľa niektorých správ zvyšným ukrajinským jednotkám v oblasti hrozí obkľúčenie v koridore, ktorý je na niektorých miestach široký len približne 15 kilometrov. Situácia sa údajne zhoršuje aj pri meste Kosťantynivka – niekdajšom oblastnom priemyselnom centre.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Ozzy Osbourne zomrel podľa úmrtného listu na infarkt

Bývalý frontman heavy rockovej skupiny Black Sabbath Ozzy Osbourne zomrel 22. júla vo veku 76 rokov na zástavu srdca v dôsledku akútneho infarktu myokardu a okrem Parkinsonovej choroby, ktorou roky trpel, mal aj ischemickú chorobu srdca. Uvádza sa to v jeho úmrtnom liste, ktorý jeho dcéra Aimée zaslala matričnému úradu v Londýne a v utorok ho získal denník The New York Times.

Agentúra AP sa so žiadosťou o potvrdenie týchto informácií obrátila na matriku v londýnskej štvrti Hillingdon, ktorá spadá pod obvod, kde bol spevák oficiálne vyhlásený za mŕtveho, tá však bezprostredne nereagovala. Agentúra sa neúspešne pokúsila kontaktovať aj Osbournovu rodinu.

Osbourne, prezývaný aj Princ temnoty, v roku 2020 oznámil, že trpí Parkinsonovou chorobou. Zomrel len 17 dní po vypredanom rozlúčkovom koncerte, ktorý sa uskutočnil na futbalovom štadióne Villa Park v Birminghame, neďaleko od miesta, kde kapela Black Sabbath v roku 1968 vznikla.

Už krátko pred Osbournovou smrťou bolo známe, že jeho zdravotný stav sa zhoršil. Len dva dni predtým jeho dcéra Kelly zverejnila na TikToku video zachytávajúce zoslabnutého hudobníka ako raňajkuje a pozdravuje svojich fanúšikov.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Francúzsko podá žalobu na muža, ktorý si zapálil cigaretu z ohňa pri pamätníku

Francúzska ministerka pre záležitosti vojnových veteránov Patricia Mirallesová v utorok oznámila, že podá žalobu na neznámeho muža, ktorý si zapálil cigaretu od ohňa pri vojnovom pamätníku pod Víťazným oblúkom.

Na sociálnych sieťach sa šíri video muža v tmavej mikine a svetlých nohaviciach, ako sa s fľašou v ruke skloní k plameňu pri hrobe neznámeho vojaka a pripáli si cigaretu. Potom odíde. Jeho čin šíriaci sa na sociálnych sieťach vyvoláva celoštátne pobúrenie.

„Okamžite podám žalobu na parížskej štátnej prokuratúre, nech sa tento muž nájde a dostane pokutu, ktorá bude slúžiť ako odstrašujúci príklad,“ napísala ministerka na platforme X. „Nemôžete sa vysmievať francúzskej pamiatke a vyjsť z toho bez trestu,“ dodala.

Hrob neznámeho vojaka symbolizuje všetkých zabitých francúzskych vojakov počas prvej svetovej vojny. Vznikol 11. novembra 1920 pri príležitosti druhého výročia konca vojny a 11. novembra 1923 pri ňom zapálili pamätný plameň. „Tento plameň neslúži na zapálenie cigarety, horí na pamiatku obetí miliónov našich vojakov. Je to urážka našich mŕtvych, našej histórie a nášho národa,“ podčiarkla Mirallesová.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Zelení v Brémach žiadajú semafory s motívmi LGBT párov

V nemeckom meste Brémy sa tamojší Zelení snažia presadiť projekt, ktorý má do ulíc priniesť 26 takzvaných „homosexuálnych semaforov“ s piktogramami lesbických a gay párov. Kampaň už beží a 23. augusta plánujú členovia strany zbierať podpisy potrebné na predloženie návrhu mestskému zastupiteľstvu.

Podľa predsedníčky krajskej organizácie Josephine Assmusovej má ísť o „symbol viditeľnosti, bezpečia a samostatnosti queer ľudí“. „Kto berie rovnosť vážne, musí sa zasadiť o to, aby queer ľudia mohli žiť viditeľne, bezpečne a samostatne,“ uviedla pre denník Welt.

Podobné semafory už fungujú v iných nemeckých mestách, napríklad v Hannoveri od roku 2018 a v Braunschweigu od roku 2022. Motívy rovnopohlavných párov sa objavili aj vo Viedni, Londýne či Madride.

V Brémach má byť návrh po vyzbieraní podpisov predložený frakcii Zelených v mestskom zastupiteľstve, ktorá ho chce oficiálne zaradiť do programu mesta.

(mja)

Minúta  |  

Nemecko čelí nárastu znásilnení, vybuchla časovaná migračná bomba

Nemecko čelí nárastu násilnej kriminality, najmä skupinových znásilnení, pričom podiel nie nemeckých páchateľov výrazne stúpol – z 34 percent v roku 2010 na 51 percent v roku 2024, informuje portál European Conservative.

Podľa nemecko-švajčiarskeho forenzného psychiatra Franka Urbanioka je tento vývoj dôsledkom zlyhania integračných politík a podcenenia vplyvu kultúrneho pozadia migrantov na ich správanie.

Urbaniok tvrdí, že niektoré skupiny majú preukázateľne vyššiu tendenciu k násilným alebo sexuálnym trestným činom – podľa jeho analýz sú napríklad Afganci až o 700 percent častejšie podozriví z ťažkého ublíženia na zdraví a Gambijci.

Odmieta názor, že ide len o disproporčné trestné stíhanie. Apeluje na politickú odvahu priznať problém a požaduje zásadný obrat v migračnej politike – inak podľa neho hrozí, že migrácia sa stane „sociálnou výbušninou“.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.