Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nová súťaž ohrozuje dokončenie vojenskej nemocnice do augusta 2026

Súťaž na výstavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove, do ktorej sa zapojili len dve skupiny, vyhrala firma s väzbami na maďarského premiéra Viktora Orbána.

Podľa Kaliňáka známe stavebné spoločnosti, ako Skanska či Strabag, neuspeli pre prísne referenčné kritériá. Neúspešný uchádzač však podal námietku proti vyhodnoteniu súťaže a Úrad pre verejné obstarávanie, že tender sa musí zopakovať.

Upozornila na to exštátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková. ÚVO podľa jej vyjadrenia prikazuje, že v novom zdôvodnení musí nemocnica dostatočne preukázať, že úspešný uchádzač splnil podmienky súťaže a aj to, prečo bola jeho ponuka lepšie než ostatných uchádzačov.

Hrubá stavba zdravotníckeho zariadenia na východnej hranici NATO musí byť hotová do augusta 2026, aby sa stihlo čerpanie z plánu obnovy. Opakovanie súťaže môže ohroziť aj financovanie nemocníc v Martine a Banskej Bystrici z európskych peňazí. Ide totiž o záložný projekt, ktorý nám má pomôcť naplniť cieľ 2 477 nových lôžok, ktorý sme si stanovili pre Európsku komisiu.

(facebook, lup)

Minúta  |  

USA zvýšili odmenu za dolapenie venezuelského prezidenta na 50 miliónov

Spojené štáty zdvojnásobili odmenu za poskytnutie informácií, ktoré povedú k dolapeniu venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

Zvýšenie tejto odmeny na 50 miliónov dolárov vo štvrtok oznámila americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová, podľa ktorej predstavuje Maduro hrozbu pre národnú bezpečnosť USA.

Venezuelské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo tento krok.

Americký federálny súd v roku 2020 obvinil Madura a ďalších vysokopostavených venezuelských predstaviteľov z účasti na sprisahaní v rámci „narkoterorizmu“.

Ministerstvo spravodlivosti USA v tom čase uviedlo, že prezident Venezuely je vodcom skupiny „Cártel de los Soles“, ktorá počas dvoch desaťročí pašovala do Spojených štátov stovky ton drog. Tento kartel podľa vyšetrovateľov spolupracoval s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC), ktoré USA označili za teroristickú organizáciu.

Úrad pre kontrolu drog (DEA) podľa Bondiovej zaistil 30 ton kokaínu spojeného s Madurom a jeho spolupracovníkmi, pričom takmer sedem ton kokaínu bolo priamo prepojených s Madurom.

Spojené štáty minulý rok odmietli uznať Madura za prezidenta, a v novembri oficiálne uznali za „zvoleného prezidenta“ Venezuely kandidáta opozície Edmunda Gonzáleza Urrutiu.

(tasr, afp, est)

Minúta  |  

Rusko obvinilo Taliansko z rusofóbie pre zrušený koncert Gergijeva

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo talianskeho chargé d'affaires, aby vyjadrilo nespokojnosť s „prebiehajúcou protiruskou kampaňou“ v Taliansku.

Krok súvisí so zrušením koncertu ruského dirigenta Valerija Gergijeva, ktorý sa mal uskutočniť koncom júla na festivale pri Neapole.

Zrušili ho po vlne kritiky, v rámci ktorej napríklad vdova po zosnulom ruskom disidentovi Alexejovi Navaľnom označila Gergijeva za „komplica“ Putina. Taliansky minister kultúry uviedol, že podujatie hrozilo stať sa „hlásnou trúbou ruskej propagandy“.

Gergijev dirigoval orchestre v najvýznamnejších svetových koncertných sálach, no po začiatku vojny sa stal na Západe neželanou osobou. Milánska La Scala, Mníchovská filharmónia či Carnegie Hall v New Yorku s ním ukončili spoluprácu, lebo odmietol odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu.

V súčasnosti je Gergijev riaditeľom Moskovského Veľkého divadla (Boľšoj teatr) a Petrohradského Mariinského divadla.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Trump znovu otvára spor o sčítanie ľudu, chce vynechať nelegálnych migrantov

Donald Trump opäť otvára kontroverznú tému sčítania ľudu v USA. Vo štvrtok nariadil ministerstvu obchodu pripraviť nové sčítanie, ktoré by nezapočítalo nelegálnych prisťahovalcov. V minulosti tento krok súdy zablokovali a prezident Joe Biden zrušil.

Trump tvrdí, že výsledky by mali vychádzať z „moderných faktov“ a odrážať aj výsledky volieb 2024. Avšak podľa kritikov ide o politizáciu procesu, ktorý ovplyvňuje rozdelenie kongresových kresiel aj federálnych fondov.

Expert Sean Moulton varuje, že nezapočítanie všetkých obyvateľov by poškodilo infraštruktúru, nemocnice či školy v dotknutých oblastiach.

Iniciatíva prichádza v čase, keď republikáni tlačia na prerozdelenie volebných obvodov v Texase, Floride, Missouri a Ohiu, zatiaľ čo demokrati uvažujú o podobnom kroku v Kalifornii, Illinois a New Yorku.

Dodatočné sčítanie by bolo finančne náročné – v roku 2020 stálo takmer 14 miliárd dolárov. Trumpov krok je sprevádzaný aj jeho rozsiahlymi opatreniami proti migrantom.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Izrael schválil plán na obsadenie Gazy, cieľom je porážka Hamasu

Izraelský bezpečnostný kabinet schválil plán premiéra Benjamina Netanjahua na obsadenie mesta Gaza s cieľom poraziť hnutie Hamas.

Dokument obsahuje päť princípov ukončenia vojny: odzbrojenie Hamasu, návrat rukojemníkov, demilitarizáciu Pásma Gazy, izraelskú bezpečnostnú kontrolu a vytvorenie alternatívnej civilnej vlády.

Armáda sa pripravuje na prevzatie kontroly, pričom má poskytovať humanitárnu pomoc civilistom mimo bojových zón.

Plán vyvolal nesúhlas náčelníka generálneho štábu Ejala Zamira, ktorý odmieta úplnú anexiu Pásma Gazy.

Kritici varujú, že operácia si vyžiada masovú evakuáciu 800-tisíc ľudí, predĺži utrpenie rukojemníkov a zvýši počet civilných obetí. Netanjahu však tvrdí, že Izrael nechce Gazu spravovať ani anektovať, ale po porážke Hamasu odovzdá kontrolu prechodnej vláde.

Konflikt sa začal v októbri 2023 útokom Hamasu, ktorý zabil 1 219 ľudí a uniesol asi 250 osôb. Odvtedy podľa údajov OSN prišlo v Pásme Gazy o život vyše 61-tisíc ľudí, väčšinou civilistov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump ohlásil historický mierový samit Arménska a Azerbajdžanu v USA

Americký prezident Donald Trump oznámil, že v piatok hostí v Bielom dome arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, aby podpísali mierovú dohodu ukončujúcu desaťročia trvajúci konflikt o Náhorný Karabach.

Spor, ktorý sa rozhorel po rozpade Sovietskeho zväzu, vyústil do niekoľkých vojen a tisícov obetí.

Arménsko prišlo o kontrolu nad územím po azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých región opustilo celé arménske obyvateľstvo.

Rokovania medzi oboma stranami dosiaľ nepriniesli zásadný pokrok, no Trump stretnutie označil za historický prelom. Okrem samotnej mierovej dohody plánujú USA s oboma krajinami podpísať bilaterálne ekonomické zmluvy s cieľom rozvinúť južný Kaukaz.

Podľa Reuters bude dohoda obsahovať aj plán na vybudovanie 32-kilometrového koridoru cez južné Arménsko, spájajúceho Azerbajdžan s exklávou Nachičevan, ktorý budú rozvíjať výhradne Spojené štáty.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.