Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Volodymyr Zelenskyj: Ukrajinci nedajú okupantom svoju zem

Prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že Ukrajina nemôže porušiť svoju ústavu v otázkach územia a dodal, že „Ukrajinci nedajú svoju zem okupantom“.

V reakcii na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa stretnúť sa 15. augusta na Aljaške s ruským prezidentom Vladimirom Putinom Zelenskyj povedal, že Ukrajina je pripravená na skutočné riešenia, ktoré by mohli priniesť mier. Zároveň však dodal, že akékoľvek riešenia bez Kyjeva by boli riešeniami proti mieru.

(reuters)

Minúta  |  

Washington pripravuje vojenské operácie proti drogovým gangom

Americký prezident Donald Trump podľa denníkov The New York Times (NYT) a Wall Street Journal (WSJ) plánuje nasadiť armádu proti latinskoamerickým drogovým kartelom.

Washington tento rok zaradil viaceré z nich na zoznam teroristických organizácií. NYT uvádza, že Trump nariadil ministerstvu obrany použiť vojenskú silu proti kartelom označeným za teroristické organizácie, čo umožňuje operácie na mori aj v zahraničí.

WSJ dodáva, že Pentagón má pripraviť plány so zapojením špeciálnych jednotiek.

Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová správu nepotvrdila, no zdôraznila, že Trumpovou prioritou je ochrana vlasti. U

SA vo februári zaradili medzi teroristov venezuelský kartel Tren de Aragua, mexický kartel Sinaloa a šesť ďalších skupín.

Americké veľvyslanectvo v Mexiku vyhlásilo, že obe krajiny použijú všetky dostupné prostriedky proti drogovým gangom.

Mexické ministerstvo zahraničia však odmietlo prítomnosť amerických jednotiek na svojom území a prezidentka Claudia Sheinbaumová vylúčila inváziu.

Minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že označenie kartelov za teroristov umožňuje USA využívať armádu, spravodajské služby a ďalšie prostriedky na ich likvidáciu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trumpova administratíva skúma európske postoje k možnej dohode s Ruskom

Biely dom v posledných dňoch uskutočnil viacero telefonátov s Ukrajinou a jej európskymi spojencami, aby prediskutoval plán, uviedol predstaviteľ Bieleho domu. Informáciu priniesol portál Politico.

Podľa predstaviteľa Bieleho domu Trumpova administratíva si v súkromí zisťuje reakcie európskych spojencov na možný návrh prímeria s Ruskom po tom, čo osobitný vyslanec Steve Witkoff odovzdal požiadavky ruského prezidenta Vladimira Putina na dohodu.

Witkoff sa tento týždeň vrátil zo stretnutia s Putinom a povedal prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že ruský prezident predstavil podmienky, za ktorých by Rusko súhlasilo so zastavením bojov na Ukrajine.

Úradník odmietol opísať ruské podmienky, no Trump v piatok uviedol, že sa diskutuje o výmene území medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Je to komplikované,“ povedal Trump v piatok v Oválnej pracovni. „Dôjde k určitej výmene území v prospech oboch strán, ale budeme o tom hovoriť buď neskôr, alebo zajtra.“

V minulosti Putin predkladal maximalistické požiadavky, ako napríklad kontrolu nad územiami, ktoré nezískal vojensky, čo Ukrajina okamžite odmietla.

Napriek tomu Trumpova administratíva pokračuje v plánoch na samit budúci piatok na Aljaške medzi Trumpom a Putinom. Bolo by to prvýkrát, čo sa americký prezident stretne s Putinom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

„Neznamená to, že bola uzavretá dohoda alebo prímerie,“ povedal predstaviteľ Bieleho domu, ktorý si pod podmienkou anonymity mohol dovoliť priblížiť uvažovanie administratívy. „Prezident o tom rokuje so všetkými relevantnými stranami.“

(red)

Minúta  |  

Hrabko: Ak chce koalícia vládnuť, musí sa dohodnúť na rozpočte do 21. novembra

Juraj Hrabko v TASR TV uviedol, že ak chce koalícia pokračovať vo vládnutí, musí sa dohodnúť na štátnom rozpočte na rok 2026, ideálne do 21. novembra.

Po tomto termíne by začal platiť ústavný zákon o dlhovej brzde, čo by vláde spôsobilo politické problémy. Podľa Hrabka bude koalícia tlačiť na jeho schválenie včas.

Ak sa nedohodne, môže nasledovať iný politický vývoj, no predčasné voľby sú reálne len s podporou Smeru. Premiér Robert Fico má podľa Hrabka kľúčovú pozíciu a dokáže voľby vyvolať rýchlo, ak bude chcieť.

Fico zároveň avizoval, že chce v roku 2026 udržať ceny energií pre 90 percent domácností nezmenené, čo si vyžiada dotácie v stovkách miliónov eur.

Vláda rokuje s Európskou komisiou o využití eurofondov na tieto kompenzácie. Hrabko to označil za politické rozhodnutie, ktoré len odkladá zreálnenie cien.

(tasr, red)

Minúta  |  

Nagasaki si pripomenulo 80 rokov od atómového bombardovania

Tisíce ľudí sa v sobotu zhromaždili v Nagasaki pri 80. výročí atómového bombardovania, keď primátor Širó Suzuki varoval, že dnešné konflikty môžu svet opäť priviesť k jadrovej vojne.

Dňa 9. augusta 1945 zničila plutóniová bomba „Fat Man“ veľkú časť mesta, okamžite usmrtila asi 27-tisíc ľudí a do konca roka si vyžiadala približne 70-tisíc obetí.

Útok prišiel tri dni po zničení Hirošimy a predchádzal kapitulácii Japonska 15. augusta.

O 11:02, v čase výbuchu, prítomní držali minútu ticha. Suzuki vyzval lídrov, aby sa riadili Chartou OSN a urýchlene konali na odstránení jadrových zbraní.

Citoval preživšieho: „Okolo mňa boli ľudia, ktorým vyskočili oči… Telá ležali rozhádzané ako kamene.“ Zdôraznil, že len vzájomné porozumenie a solidarita môžu zahojiť rozdelený svet.

Na spomienke sa zúčastnili zástupcovia 95 krajín vrátane USA, Ruska a Izraela. Organizácia hibakuša získala vlani Nobelovu cenu za mier.

Počet preživších klesol pod 100-tisíc, no naďalej zápasia so zdravotnými a spoločenskými následkami.

Japonsko sa hlási k jadrovému odzbrojeniu, no nepodpísalo zmluvu OSN o zákaze jadrových zbraní.

(reuters, red)

Minúta  |  

Ruský deficit už prekročil cieľ na rok 2025, prudko rastie a výdavky neklesajú

Rozpočtový deficit Ruska prekročil vládny cieľ na celý rok, čo ukazuje rastúce náklady vojny na Ukrajine a problémy Moskvy obmedziť výdavky. Informáciu priniesol denník Moscow Times.

Ministerstvo financií oznámilo, že medzi januárom a júlom dosiahol 4,88 bilióna rubľov (približne 54,6 mld. eur), teda 2,2 percenta HDP, oproti plánovaným 3,8 bilióna (42,5 mld. eur) na celý rok 2025.

V júli sa schodok zvýšil o ďalších 1,19 bilióna rubľov (13,3 mld. eur). Ministerstvo viní slabšie príjmy z ropy a plynu (-19 percent medziročne) a „predbežné financovanie“ výdavkov.

Analytici však poukazujú na prudký rast výdavkov – v júli o vyše 24 percent, za sedem mesiacov o viac než 20 percent na 25,2 bilióna rubľov (282 mld. eur) – zatiaľ čo príjmy takmer nerástli.

Analytická skupina MMI varuje, že na splnenie cieľa by vláda musela znížiť výdavky o takmer pätinu, čo je „nemožné“. Očakáva deficit najmenej 8 biliónov rubľov (89,6 mld. eur).

Podľa zdroja z ministerstva sa na jeseň chystá ďalšia revízia rozpočtu v súlade so „sociálno-ekonomickými prioritami“.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.