Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Južné Slovensko čakajú horúčavy, meteorológovia vydali zvýšené výstrahy

Južnú polovicu Slovenska zasiahnu v sobotu popoludní horúčavy. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahy prvého a druhého stupňa od 14.00 do 18.00 h.

Informuje o tom na svojom webe. V sobotu môžu teploty dosiahnuť 33 až 34 stupňov Celzia v niektorých okresoch Bratislavského, Trnavského, Košického, Nitrianskeho i Banskobystrického kraja, v okresoch Myjava, Partizánske, Prievidza.

Meteorológovia vyhlásili zvýšený stupeň výstrahy pre okresy Pezinok, Senec, Komárno, Levice, Nové Zámky, Dunajská Streda a Galanta.

V nich môže popoludní vystúpiť teplota na 35 stupňov Celzia.

SHMU varuje pred zdravotnými rizikami, ktoré horúčavy tohto stupňa predstavujú, rovnako i na nebezpečenstvo vzniku požiarov.

Minúta  |  

Pred samitom Trump–Putin sa USA, Ukrajina a Európania zídu v Británii

Vysokí predstavitelia USA, Ukrajiny a viacerých európskych krajín sa cez víkend stretnú v Spojenom kráľovstve, aby pred samitom Donalda Trumpa a Vladimira Putina zladili postoje, uviedol portál Axios s odvolaním sa na tri zdroje.

Návrh vznikol počas piatkového telefonátu medzi americkými, ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi. Detaily vrátane zoznamu účastníkov sa ešte riešia.

Cieľom je reagovať na obavy Ukrajiny a niektorých európskych štátov, že Trump by mohol súhlasiť s ukončením vojny podľa Putinových podmienok bez ich zapojenia.

V stredu Trump telefonoval s Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami, aby ich informoval o stretnutí medzi Putinom a jeho vyslancom Steveom Witkoffom.

Ten podľa Axiosu uviedol, že Putin by ukončil vojnu, ak by Kyjev odstúpil Doneckú a Luhanskú oblasť.

Ukrajinský prezident na sociálnych sieťach ocenil úsilie Londýna, Washingtonu a ďalších partnerov, pričom vyzval na jasné kroky a maximálnu koordináciu v boji za ukončenie vojny.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak potvrdil, že cieľom je trvalý a spravodlivý mier. Trump oznámil, že sa s Putinom stretne 15. augusta na Aljaške. Dodal, že dôjde k „výmene území v prospech oboch strán“, bez bližších detailov.

Británia a USA tiež zvolávajú do grófstva Kent stretnutie poradcov pre národnú bezpečnosť z Európy a USA, ktoré sa bude venovať vojne na Ukrajine. Podľa britského premiéra Keira Starmera pôjde o kľúčové fórum na hľadanie cesty k spravodlivému a trvalému mieru.

(tasr, red)

Minúta  |  

Volodymyr Zelenskyj: Ukrajinci nedajú okupantom svoju zem

Prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že Ukrajina nemôže porušiť svoju ústavu v otázkach územia a dodal, že „Ukrajinci nedajú svoju zem okupantom“.

V reakcii na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa stretnúť sa 15. augusta na Aljaške s ruským prezidentom Vladimirom Putinom Zelenskyj povedal, že Ukrajina je pripravená na skutočné riešenia, ktoré by mohli priniesť mier. Zároveň však dodal, že akékoľvek riešenia bez Kyjeva by boli riešeniami proti mieru.

(reuters)

Minúta  |  

Washington pripravuje vojenské operácie proti drogovým gangom

Americký prezident Donald Trump podľa denníkov The New York Times (NYT) a Wall Street Journal (WSJ) plánuje nasadiť armádu proti latinskoamerickým drogovým kartelom.

Washington tento rok zaradil viaceré z nich na zoznam teroristických organizácií. NYT uvádza, že Trump nariadil ministerstvu obrany použiť vojenskú silu proti kartelom označeným za teroristické organizácie, čo umožňuje operácie na mori aj v zahraničí.

WSJ dodáva, že Pentagón má pripraviť plány so zapojením špeciálnych jednotiek.

Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová správu nepotvrdila, no zdôraznila, že Trumpovou prioritou je ochrana vlasti. U

SA vo februári zaradili medzi teroristov venezuelský kartel Tren de Aragua, mexický kartel Sinaloa a šesť ďalších skupín.

Americké veľvyslanectvo v Mexiku vyhlásilo, že obe krajiny použijú všetky dostupné prostriedky proti drogovým gangom.

Mexické ministerstvo zahraničia však odmietlo prítomnosť amerických jednotiek na svojom území a prezidentka Claudia Sheinbaumová vylúčila inváziu.

Minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že označenie kartelov za teroristov umožňuje USA využívať armádu, spravodajské služby a ďalšie prostriedky na ich likvidáciu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trumpova administratíva skúma európske postoje k možnej dohode s Ruskom

Biely dom v posledných dňoch uskutočnil viacero telefonátov s Ukrajinou a jej európskymi spojencami, aby prediskutoval plán, uviedol predstaviteľ Bieleho domu. Informáciu priniesol portál Politico.

Podľa predstaviteľa Bieleho domu Trumpova administratíva si v súkromí zisťuje reakcie európskych spojencov na možný návrh prímeria s Ruskom po tom, čo osobitný vyslanec Steve Witkoff odovzdal požiadavky ruského prezidenta Vladimira Putina na dohodu.

Witkoff sa tento týždeň vrátil zo stretnutia s Putinom a povedal prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že ruský prezident predstavil podmienky, za ktorých by Rusko súhlasilo so zastavením bojov na Ukrajine.

Úradník odmietol opísať ruské podmienky, no Trump v piatok uviedol, že sa diskutuje o výmene území medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Je to komplikované,“ povedal Trump v piatok v Oválnej pracovni. „Dôjde k určitej výmene území v prospech oboch strán, ale budeme o tom hovoriť buď neskôr, alebo zajtra.“

V minulosti Putin predkladal maximalistické požiadavky, ako napríklad kontrolu nad územiami, ktoré nezískal vojensky, čo Ukrajina okamžite odmietla.

Napriek tomu Trumpova administratíva pokračuje v plánoch na samit budúci piatok na Aljaške medzi Trumpom a Putinom. Bolo by to prvýkrát, čo sa americký prezident stretne s Putinom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

„Neznamená to, že bola uzavretá dohoda alebo prímerie,“ povedal predstaviteľ Bieleho domu, ktorý si pod podmienkou anonymity mohol dovoliť priblížiť uvažovanie administratívy. „Prezident o tom rokuje so všetkými relevantnými stranami.“

(red)

Minúta  |  

Hrabko: Ak chce koalícia vládnuť, musí sa dohodnúť na rozpočte do 21. novembra

Juraj Hrabko v TASR TV uviedol, že ak chce koalícia pokračovať vo vládnutí, musí sa dohodnúť na štátnom rozpočte na rok 2026, ideálne do 21. novembra.

Po tomto termíne by začal platiť ústavný zákon o dlhovej brzde, čo by vláde spôsobilo politické problémy. Podľa Hrabka bude koalícia tlačiť na jeho schválenie včas.

Ak sa nedohodne, môže nasledovať iný politický vývoj, no predčasné voľby sú reálne len s podporou Smeru. Premiér Robert Fico má podľa Hrabka kľúčovú pozíciu a dokáže voľby vyvolať rýchlo, ak bude chcieť.

Fico zároveň avizoval, že chce v roku 2026 udržať ceny energií pre 90 percent domácností nezmenené, čo si vyžiada dotácie v stovkách miliónov eur.

Vláda rokuje s Európskou komisiou o využití eurofondov na tieto kompenzácie. Hrabko to označil za politické rozhodnutie, ktoré len odkladá zreálnenie cien.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.