Preskočiť na obsah
  |  

Nová štúdia Microsoftu. Ktoré povolania nahradí umelá inteligencia

Microsoft zverejnil novú štúdiu o tom, ako generatívna umelá inteligencia ovplyvní pracovný trh. Analýza vychádza z 200-tisíc anonymizovaných konverzácií používateľov s Bing Copilotom v USA a ukazuje, že najohrozenejšie sú profesie založené na práci s jazykom, informáciami a rutinnými úlohami.

Tlmočníci a prekladatelia čelia až 98 percentám úloh, ktoré zvládne AI. Vysoké riziko majú aj historici, palubný personál, publicisti, obchodní zástupcovia či pracovníci zákazníckeho servisu. Ohrozené sú aj povolania ako predajcovia cestovných lístkov, CNC programátori alebo rozhlasoví moderátori.

Profesie vyžadujúce manuálnu prácu a fyzickú prítomnosť – od laborantov po pokrývačov – zatiaľ zostávajú bezpečnejšie. Podľa Jensena Huanga z Nvidie neprídeme o prácu kvôli AI, ale kvôli tým, ktorí ju ovládajú.

Dario Amodei z Anthropic odhaduje, že v priebehu piatich rokov by AI mohla zrušiť polovicu juniorských kancelárskych pozícií v USA. Firmy ako Shopify či Duolingo už zamestnancom prikazujú využívať AI.

Odborníci preto radia rozvíjať zručnosti, ktoré stroje nenahradia – empatiu, kreativitu a schopnosť viesť ľudí – ako základ kariérnej odolnosti.

(lup)

  |  

Čína tlačí na USA, aby uvoľnili pravidlá vývozu čipov pre umelú inteligenciu

Peking podľa Financial Times tlačí na Washington, aby zmiernil vývozné obmedzenia na pamäťové čipy HBM, ktoré sú kľúčové pre spracovanie obrovských objemov dát a rozvoj umelej inteligencie. Tento krok by sa mohol stať súčasťou širšej obchodnej dohody pred možným stretnutím prezidentov Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga.

Čínski predstavitelia upozornili, že súčasné americké kontroly brzdia schopnosti domácich firiem, ako je Huawei, vyvíjať vlastné AI čipy.

Americká administratíva však vývoz čipov do Číny postupne obmedzuje najmä preto, aby spomalila technologický pokrok Pekingu v oblasti AI aj obrany.

Biely dom ani čínske ministerstvo zahraničia sa k téme zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, lup)

  |  

Rubio: Macronovo uznanie Palestíny zmarilo rokovania o prímerí v Gaze

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio podľa portálu Ukrajinska pravda obvinil v rozhovore pre Eternal Word Television Network Francúzsko z narušenia mierových rokovaní medzi Izraelom a Hamasom.

Rozhodnutie Emmanuela Macrona uznať palestínsky štát podľa neho vyslalo militantom signál, že ich činy môžu byť odmenené, čo viedlo k zlyhaniu snáh o prímerie práve v deň oznámenia.

Rubio upozornil, že takýto krok znižuje motiváciu Hamasu zastaviť paľbu.

30. júla ministri zahraničných vecí 15 krajín vyzvali na uznanie Palestíny, izraelská vláda 8. augusta schválila plán na ovládnutie mesta Gaza a premiér Netanjahu presadzuje úplnú anexiu pásma napriek odporu armády.

Tento vývoj vyvolal medzinárodnú kritiku pre riziko ohrozenia rukojemníkov a zhoršenia humanitárnej situácie.

(lup)

  |  

NBC News: Zelenskyj by sa mohol pridať k rokovaniu Trumpa a Putina na Aljaške

Biely dom podľa NBC News zvažuje, že k plánovanému stretnutiu amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom 15. augusta na Aljaške prizve aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Jeho účasť je podľa zdrojov „určite možná“, no zatiaľ nepotvrdená. Prioritou zostáva dvojstranná schôdzka s Putinom, o ktorú požiadala Moskva.

Rovnako nie je isté, či by sa Zelenskyj v prípade účasti stretol s ruským lídrom osobne.

Krátko pred samitom vydali lídri Francúzska, Talianska, Nemecka, Poľska, Británie, Fínska a šéfka Európskej komisie spoločné vyhlásenie. V ňom ocenili Trumpovu snahu o mier, no trvali na tom, že rozhodnutia nemožno prijímať bez Kyjeva.

Podporili kombináciu diplomatického úsilia s vojenskou a finančnou pomocou Ukrajine a zachovanie sankcií voči Rusku. Zdôraznili, že aktuálna frontová línia môže byť nanajvýš východiskom rokovaní a odmietli zmeny hraníc silou.

Trump už naznačil, že pre mier by Ukrajina mohla pristúpiť na územné ústupky, čo Zelenskyj opakovane odmieta.

(tasr, lup)

  |  

Poľsko vyjadrilo na výročie prelomových volieb podporu Bielorusom

Poľské ministerstvo zahraničných vecí dňa 9. augusta uviedlo, že podporuje „všetkých bieloruských občanov“. Vyhlásenie zverejnilo pri príležitosti piateho výročia prezidentských volieb v Bielorusku, po ktorých nasledovali veľké protivládne protesty.

„Na výročie prezidentských volieb uskutočnených 9. augusta 2020 Poľsko v duchu zásad slobody a solidarity potvrdzuje svoju podporu pre všetkých bieloruských občanov usilujúcich sa o obnovenie právneho štátu, demokracie a dodržiavania ľudských práv vo svojej vlasti,“ uviedlo ministerstvo.

Oznámenie prišlo v čase začiatku dvojdňovej konferencie pod názvom „Nové Bielorusko“, ktorú zorganizovala bieloruská exilová opozícia pod vedením Sviatlany Cichanovskej.

Na piatom ročníku podujatia sa podľa usporiadateľov zišli oponenti dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka so zámerom načrtnúť budúcu stratégiu opozície.

Rezort Radosława Sikorského tiež vyzval bieloruské úrady, aby sa vrátili k dodržiavaniu záväzkov krajiny vyplývajúcich z členstva v OSN a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a aby prepustili všetkých väzňov svedomia vrátane Andrzeja Poczobuta, poľsko-bieloruského novinára odsúdeného na osem rokov väzenia.

Protesty spred piatich rokov boli najväčšími v histórii Bieloruska a bezpečnostné orgány proti nim násilne zakročili, pričom hromadne zatýkali demonštrantov

(hal)

  |  

Polícia v Londýne zadržala stovky ľudí za podporu palestínskej skupiny

V Londýne polícia zadržala 365 ľudí za porušenie nového zákona zakazujúceho podporu skupiny Palestine Action, ktorú parlament označil za teroristickú po júlovom útoku aktivistov na leteckú základňu Brize Norton.

Protestujúci tvrdia, že legislatíva neprimerane obmedzuje slobodu prejavu. Počas zhromaždenia pri parlamente niesli transparenty s heslami proti genocíde a na podporu skupiny.

Okrem toho polícia zatkla sedem ďalších osôb za iné delikty, z toho päť za útoky na policajtov. Prepustenie zadržaných bolo podmienené zákazom účasti na ďalších podobných protestoch.

Podľa zákona o boji proti terorizmu hrozí za podporu či členstvo v Palestine Action až 14 rokov väzenia. Zákaz iniciovala ministerka vnútra Yvette Cooperová. Oponenti zákona ho napadli na súde a varujú pred zneužitím pojmu „terorizmus“ na umlčanie občianskeho protestu.

Napätá atmosféra v Británii súvisí aj s vojnou v Pásme Gazy a otázkami migrácie, pričom na víkend sú ohlásené aj pochody za prepustenie izraelských rukojemníkov a demonštrácie proti ubytovaniu žiadateľov o azyl.

(tasr, lup)