Preskočiť na obsah
  |  

V júli zbankrotovalo takmer tisíc ľudí, bolo medzi nimi aj trojročné dieťa

V júli tohto roka zbankrotovalo na Slovensku 844 ľudí. Paradoxom je, že medzi nimi bol aj trojročný chlapec z okresu Bánovce nad Bebravou. Informovala o tom spoločnosť CRIF - Slovak Credit Bureau.

"Ide o špecifickú vekovú kategóriu, keď si platobnú neschopnosť nemohlo spôsobiť neplnoleté dieťa, lebo nie je spôsobilé na právne úkony. Do nadobudnutia plnoletosti dieťa dlh získa v dedičskom konaní, keď sa jeho zákonný zástupca nevzdal dedičstva, ktorým bol dlh a v jeho mene, po súhlase súdu, podal žiadosť o oddlženie,“ vysvetlila hlavná analytička spoločnosti Jana Marková.

Z celkového množstva osobných bankrotov bolo podľa spoločnosti 92 percent vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (773). Zvyšok na majetok podnikateľov (71). Formu konkurzu si zvolilo 831 občanov. Zvyšných trinásť ľudí sa rozhodlo pre splátkový kalendár, uviedla spoločnosť.

Zbankrotovalo viac mužov, a to 533, pričom žien bolo 311.

Z regionálneho hľadiska najviac dlžníkov bolo z Prešovského kraja, konkrétne 171. Ďalej nasledoval Košický kraj so 131 a Nitriansky kraj so 126. Naopak, najmenej ich bolo v Žilinskom a Bratislavskom kraji, zhodne 67.

(tasr)

  |  

Ukrajina stojí za európskym plánom mieru, uistil Zelenskyj partnerov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyjadril jednoznačnú podporu spoločnému vyhláseniu lídrov viacerých európskych krajín, ktoré sa týka mierového riešenia vojny na Ukrajine.

Podľa jeho slov je kľúčové, aby ukončenie konfliktu bolo spravodlivé a zároveň chránilo bezpečnostné záujmy nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy.

Na sociálnej sieti X ocenil iniciatívu prezidenta Emmanuela Macrona, talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, nemeckého kancelára Merza, poľského premiéra Donalda Tuska, britského premiéra Keira Starmera, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a fínskeho prezidenta Alexandra Stubba.

Tí sa zhodli, že len prístup kombinujúci aktívnu diplomaciu, podporu Ukrajine a tlak na Rusko môže priniesť mier na Ukrajinu, pričom rozhodnutia o ceste k mieru nemožno robiť bez účasti Kyjeva.

Zelenskyj zdôraznil, že si cení každého, kto stojí na strane Ukrajiny v úsilí dosiahnuť mier, ktorý zároveň zabezpečí ochranu európskych národov.

(reuters, lup)

  |  

Väčšina Nemcov je za uznanie Palestíny, avšak vláda krok zatiaľ odmieta

Podľa prieskumu inštitútu Forsa pre magazín Internationale Politik podporuje 54 percent Nemcov uznanie Palestínskeho štátu, kým 31 percent je proti. Podpora je o niečo vyššia vo východnej časti krajiny (59 %) a medzi mladými do 29 rokov (60 %).

Najvýraznejšie súhlas vyjadrili voliči strany Ľavica (85 %), nasledovaní Zelenými (66 %) a SPD (52 %). Naopak, nižšiu podporu majú voliči CDU/CSU (48 %) a AfD (45 %). Spolková vláda síce podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, no uznanie Palestíny považuje až za finálny krok mierového procesu.

Medzinárodne už Palestínu uznalo takmer 150 zo 193 členských štátov OSN.

V súvislosti s pokračujúcou izraelskou ofenzívou v Pásme Gazy zvažujú tento krok aj ďalšie krajiny – napríklad Francúzsko, Kanada, Spojené kráľovstvo či Malta, ktoré podmieňujú uznanie splnením konkrétnych požiadaviek.

(tasr, lup)

  |  

Hovorkyňa rezortu diplomacie Bruceová má byť novou tvárou USA v OSN

Americký prezident Donald Trump oznámil nomináciu Tammy Bruceovej na post zástupkyne veľvyslanca USA pri OSN. Bruceová, doterajšia hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia a bývalá dlhoročná komentátorka Fox News, má povesť výraznej konzervatívnej hlásateľky a autorky bestsellerov kritizujúcich liberálne postoje.

Podľa Trumpa v úrade odviedla „fantastickú prácu“ a jej skúsenosti sú zárukou silného zastúpenia USA na medzinárodnej pôde. Nomináciu musí potvrdiť Senát.

Bruceová sa po oznámení nominácie poďakovala prezidentovi a uviedla, že do funkcie nastúpi v najbližších týždňoch, pričom jej cieľom bude presadzovanie „amerických hodnôt a vedenia“ na globálnej scéne.

Termín jej vypočutia v Senáte zatiaľ nie je známy.

(tasr, lup)

  |  

Nová štúdia Microsoftu. Ktoré povolania nahradí umelá inteligencia

Microsoft zverejnil novú štúdiu o tom, ako generatívna umelá inteligencia ovplyvní pracovný trh. Analýza vychádza z 200-tisíc anonymizovaných konverzácií používateľov s Bing Copilotom v USA a ukazuje, že najohrozenejšie sú profesie založené na práci s jazykom, informáciami a rutinnými úlohami.

Tlmočníci a prekladatelia čelia až 98 percentám úloh, ktoré zvládne AI. Vysoké riziko majú aj historici, palubný personál, publicisti, obchodní zástupcovia či pracovníci zákazníckeho servisu. Ohrozené sú aj povolania ako predajcovia cestovných lístkov, CNC programátori alebo rozhlasoví moderátori.

Profesie vyžadujúce manuálnu prácu a fyzickú prítomnosť – od laborantov po pokrývačov – zatiaľ zostávajú bezpečnejšie. Podľa Jensena Huanga z Nvidie neprídeme o prácu kvôli AI, ale kvôli tým, ktorí ju ovládajú.

Dario Amodei z Anthropic odhaduje, že v priebehu piatich rokov by AI mohla zrušiť polovicu juniorských kancelárskych pozícií v USA. Firmy ako Shopify či Duolingo už zamestnancom prikazujú využívať AI.

Odborníci preto radia rozvíjať zručnosti, ktoré stroje nenahradia – empatiu, kreativitu a schopnosť viesť ľudí – ako základ kariérnej odolnosti.

(lup)

  |  

Čína tlačí na USA, aby uvoľnili pravidlá vývozu čipov pre umelú inteligenciu

Peking podľa Financial Times tlačí na Washington, aby zmiernil vývozné obmedzenia na pamäťové čipy HBM, ktoré sú kľúčové pre spracovanie obrovských objemov dát a rozvoj umelej inteligencie. Tento krok by sa mohol stať súčasťou širšej obchodnej dohody pred možným stretnutím prezidentov Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga.

Čínski predstavitelia upozornili, že súčasné americké kontroly brzdia schopnosti domácich firiem, ako je Huawei, vyvíjať vlastné AI čipy.

Americká administratíva však vývoz čipov do Číny postupne obmedzuje najmä preto, aby spomalila technologický pokrok Pekingu v oblasti AI aj obrany.

Biely dom ani čínske ministerstvo zahraničia sa k téme zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, lup)