Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Z dôvodu rastúcich výdavkov odkladá veľké investície viac než polovica Slovákov

Rastúce mesačné výdavky Slovákov výrazne obmedzili ich ochotu investovať do väčších nákupov. Podľa júnového prieskumu Ipsos pre Home Credit Slovakia tento rok neplánuje väčšiu investíciu 56 percent ľudí, kým vlani to bolo 40 percent.

Najviac sa to týka ľudí vo veku 54–65 rokov a tých, ktorí žijú sami. Kúpyschopnosť klesla vo všetkých sledovaných oblastiach – pri kúpe nehnuteľností, áut, elektroniky aj nábytku.

Napríklad investície do domácich spotrebičov plánuje len desať percent opýtaných oproti minuloročným 22 percentám.

Väčšie výdavky by Slováci financovali najmä z úspor (53 percent), prípadne z kombinácie úspor, výplaty a pôžičky. Záujem o financovanie čisto z úveru má len 11 percent.

Západné Slovensko, mestá strednej veľkosti a vysokoškolsky vzdelaní respondenti sú najviac naklonení použitiu úspor. Zaujímavé je, že už teraz má časť populácie skúsenosť s novou pôžičkou, najčastejšie spotrebiteľským úverom či nákupom na splátky.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Smer chce zvýšiť vek povinnej lekárskej prehliadky vodičov na 70 rokov

Koaličný poslanec Ľubomír Vážny (Smer) navrhol zvýšiť vekovú hranicu pre povinné lekárske prehliadky vodičov z 65 na 70 rokov.

Podľa štatistík z roku 2023 vodiči vo veku 65–70 rokov spôsobujú minimum nehôd, čo spolu s technologickým pokrokom a lepším zdravotným stavom starších ľudí odôvodňuje zmenu.

Po dosiahnutí 80 rokov by vodiči prechádzali kontrolou každých 2,5 roka. Návrh tiež ruší duplicitu pri prehliadkach – ak vodič absolvuje preventívnu prehliadku u všeobecného lekára v príslušnom roku, môže nahradiť tú zákonom stanovenú.

Novela obsahuje aj opatrenia na zvýšenie bezpečnosti chodcov, vrátane zavedenia maximálnej rýchlosti 6 km/h pre cyklistov a používateľov elektrických kolobežiek na chodníkoch.

Rovnaký návrh predložilo začiatkom roka aj opozičné KDH.

(tasr, lup)

Minúta  |  

KDH: Záchranky majú prevádzkovať kraje, nie súkromníci

Opozičné KDH navrhuje zmeniť systém prevádzkovania záchrannej zdravotnej služby tak, aby sa o jej prevádzku nesúťažilo každých šesť rokov. Inšpiráciu vidí v Česku, kde záchranky zabezpečujú vyššie územné celky.

Podľa poslanca Petra Stachuru by urgentné stanice nemali byť predmetom podnikania, podobne ako hasičské či policajné stanice. Hnutie kritizuje, že vládne strany s návrhmi prichádzajú až teraz, hoci ich mohli zapracovať už pri marcovej reforme.

KDH poukazuje aj na netransparentnosť doterajších tendrov a spája ich so škandálmi. Poslanec František Majerský obvinil Andreja Danka z politického oportunizmu pri kritike tendra, keďže podľa neho mohol konať skôr.

SNS medzitým oznámila plán presunúť celý systém záchraniek pod kontrolu štátu, čo má priniesť úsporu.

Premiér Robert Fico navrhol dočasné predĺženie licencií a otvorenie diskusie o ďalšom postupe, pričom Hlas deklaroval ochotu rokovať.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Šaško chce tender na záchranky prešetriť: Nedopustím žiadne kšefty

Z vyjadrení ministra zdravotníctva Kamila Šaška v diskusnej relácii V politike na TA3 vyplýva, že je naklonený zrušeniu tendra na záchranky. Uviedol však, že podľa zákona tak urobiť nemôže, keďže ho vypísalo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby.

V pondelok má oznámiť, ako plánuje kauzu miliardového tendra na záchranky vyriešiť. Dodal, že sa vrátil z dovolenky, pretože ho „vyrušila“ a chce, aby boli „vyvrátené akékoľvek pochybnosti“ ohľadom priebehu súťaže.

Avizoval podanie podnetu na generálnu prokuratúru a na žilinský súd, aby preverili, či v rámci tendra nedošlo k porušeniu zákona alebo k nelegálnemu obchodovaniu.

Poslanec za stranu SaS Tomáš Szalay súhlasil, že tender treba zrušiť a vyhlásiť nový, ktorý bude transparentnejší. Šaškovi vyčítal podcenenie manažmentu aj komunikácie a upozornil, že na možné problémy s transparentnosťou tendra upozorňovali viacerí poslanci už skôr.

Podľa neho by bolo riešením, ak by boli posudky členov komisie zverejnené a každý by vedel, prečo konkrétny uchádzač v tendri vyhral.

Šaško sa bráni, že postupoval podľa 20 rokov platného zákona a je otvorený zásadným zmenám. Nejasné ostáva, či zverejní neoficiálne výsledky, čo podmieni právnym posúdením. Zohľadniť chce aj názor premiéra Roberta Fica, ktorý považuje za dôležitý.

Podporu má údajne aj od predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, no Szalay predpovedá jeho pád z funkcie do dvoch mesiacov.

Minister odmieta návrh SNS na úplné zoštátnenie záchrannej služby, keďže aktuálny model rozdelenia medzi štát a súkromných poskytovateľov považuje za správny.

(ta3, tasr, red)

Minúta  |  

V júli zbankrotovalo takmer tisíc ľudí, bolo medzi nimi aj trojročné dieťa

V júli tohto roka zbankrotovalo na Slovensku 844 ľudí. Paradoxom je, že medzi nimi bol aj trojročný chlapec z okresu Bánovce nad Bebravou. Informovala o tom spoločnosť CRIF - Slovak Credit Bureau.

"Ide o špecifickú vekovú kategóriu, keď si platobnú neschopnosť nemohlo spôsobiť neplnoleté dieťa, lebo nie je spôsobilé na právne úkony. Do nadobudnutia plnoletosti dieťa dlh získa v dedičskom konaní, keď sa jeho zákonný zástupca nevzdal dedičstva, ktorým bol dlh a v jeho mene, po súhlase súdu, podal žiadosť o oddlženie,“ vysvetlila hlavná analytička spoločnosti Jana Marková.

Z celkového množstva osobných bankrotov bolo podľa spoločnosti 92 percent vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (773). Zvyšok na majetok podnikateľov (71). Formu konkurzu si zvolilo 831 občanov. Zvyšných trinásť ľudí sa rozhodlo pre splátkový kalendár, uviedla spoločnosť.

Zbankrotovalo viac mužov, a to 533, pričom žien bolo 311.

Z regionálneho hľadiska najviac dlžníkov bolo z Prešovského kraja, konkrétne 171. Ďalej nasledoval Košický kraj so 131 a Nitriansky kraj so 126. Naopak, najmenej ich bolo v Žilinskom a Bratislavskom kraji, zhodne 67.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina stojí za európskym plánom mieru, uistil Zelenskyj partnerov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyjadril jednoznačnú podporu spoločnému vyhláseniu lídrov viacerých európskych krajín, ktoré sa týka mierového riešenia vojny na Ukrajine.

Podľa jeho slov je kľúčové, aby ukončenie konfliktu bolo spravodlivé a zároveň chránilo bezpečnostné záujmy nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy.

Na sociálnej sieti X ocenil iniciatívu prezidenta Emmanuela Macrona, talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, nemeckého kancelára Merza, poľského premiéra Donalda Tuska, britského premiéra Keira Starmera, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a fínskeho prezidenta Alexandra Stubba.

Tí sa zhodli, že len prístup kombinujúci aktívnu diplomaciu, podporu Ukrajine a tlak na Rusko môže priniesť mier na Ukrajinu, pričom rozhodnutia o ceste k mieru nemožno robiť bez účasti Kyjeva.

Zelenskyj zdôraznil, že si cení každého, kto stojí na strane Ukrajiny v úsilí dosiahnuť mier, ktorý zároveň zabezpečí ochranu európskych národov.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.