Preskočiť na obsah
  |  

Posilnený tím aj nová štruktúra. Nástupcu NAKA čaká údajne veľká zmena

Policajný Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), ktorý vznikol vlani v septembri ako nástupca Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), čaká už po roku fungovania ďalšia výrazná reorganizácia. Píšu Aktuality.sk.

Odvolávajúc sa na svoje zdroje portál píše, že zmena by sa mala udiať od 1. októbra.

Pôvodná NAKA bola politickými predstaviteľmi kritizovaná ako nefunkčný a príliš prerastený útvar, čo viedlo k odchodu desiatok policajtov vrátane vyšetrovateľov známych káuz posledných rokov. Časť z nich skončila preradená na krajských a okresných riaditeľstvách.

Najnovšie sa však plánuje posilnenie ÚBOK-u o približne 200 policajtov. Pod tento útvar by mali prejsť vyšetrovatelia a operatívci z Národnej protidrogovej jednotky, protiteroristickej centrály a odboru boja proti nelegálnej migrácii.

Zmeniť sa má aj vnútorná štruktúra úradu – namiesto súčasného líniového riadenia podľa druhu kriminality sa plánuje návrat k územnému členeniu.

Rovnako ako počas pôsobenia NAKA by tak ÚBOK mal byť opäť členený na Východ, Stred a Západ.

(max)

  |  

Z fasády strhli tabuľu Maďarskej aliancie, strana hovorí o neznášanlivosti

Neznámy muž strhol z fasády sídla strany Maďarská aliancia dvojjazyčnú tabuľu s ich názvom. Udalosť sa stala v pondelok večer na Čajakovej ulici v Bratislave a zachytila ju bezpečnostná kamera.

Zo záberov podľa strany vyplýva, že nešlo o náhodný alebo impulzívny čin. Predseda Maďarskej aliancie László Gubík upozornil, že na tejto ulici je "viacero vývesných tabúľ", no iba tá ich obsahuje popri slovenčine a angličtine aj text v maďarčine.

Na tabuli je uvedený názov strany v dvoch jazykoch: "Szövetség – Aliancia. Magyarok. Nemzetiségek. Régiók. Maďari. Národnosti. Regióny." Pri tom je označenie "Központi iroda – Ústredná kancelária".

Podľa Gubíka otázkou zostáva, či páchateľovi prekážali Maďari, regióny, alebo národnosti. Strana sa už obrátila na políciu.

V trestnom oznámení podľa stanoviska Maďarská aliancia uvádza, že nie je možné vylúčiť, že mladého muža k poškodeniu cudzieho majetku motivovala jazyková alebo národnostná neznášanlivosť.

(max)

  |  

Tusk: Rusko chce rozvrátiť vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou

Poľský premiér Donald Tusk v utorok vyhlásil, že Rusko sa snaží vyvolať rozkol medzi Kyjevom a Varšavou v čase, keď sa blíži možné riešenie vojny na Ukrajine.

Podľa Tuska sú protipoľské gestá zo strany Ukrajincov aj podnecovanie protiukrajinských nálad v Poľsku súčasťou scenára ruského prezidenta Vladimira Putina.

Vo svojom príspevku na platforme X dodal, že takéto kroky organizujú „zahraniční agenti a domáci idioti“.

Reakcia prišla po udalostiach z víkendu, keď sa na koncerte bieloruského rapera Maxa Korža vo Varšave objavili vlajky ukrajinských nacionalistických organizácií OUN-UPA.

Poslanec opozičnej strany PiS Dariusz Matecki avizoval podanie trestného oznámenia. Polícia počas koncertu zadržala 109 osôb za priestupky a trestné činy, vrátane držby drog a vnášania pyrotechniky, a 50 ľudí dostalo pokuty.

Ministri vnútra a spravodlivosti uviedli, že cudzinci porušujúci zákon môžu byť deportovaní.

Téma rezonuje pred piatkovým stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského lídra Vladimira Putina na Aljaške.

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vyhlásil, že mier musí byť spravodlivý, trvalý a dosiahnutý za účasti Ukrajiny. Dodal, že Poľsko odmieta „mier za každú cenu“.

(tasr, sie)

  |  

ÚVO pripomienkoval tender nemocnice v Prešove, víťaz však ostal pôvodný

Tender na výstavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove má aj po pripomienkach Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) rovnakého víťaza - konzorcium BEKOR s ponukou 451,11 milióna eur bez DPH.

Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok ako verejný obstarávateľ doplnila a overila všetky náležitosti, ktoré jej ÚVO nariadil, a odoslala nové vyhodnotenie ponúk.

Podľa ministerstva obrany išlo len o administratívne nedostatky, ktoré neovplyvnili konanie ani výsledok súťaže.

Obstarávateľ podľa kontrolórov pochybil pri informovaní o výsledkoch tendra. Nemocnica oznámila víťaza megazákazky len prostredníctvom jednostranového dokumentu, bez detailného vysvetlenia toho, ako úspešný uchádzač splnil prísne podmienky účasti.

Splnenie referencií spochybnilo konzorcium Nemocnica Prešov, neúspešný uchádzač v súťaži s ponukou 476,59 milióna eur.

Nová nemocnica má byť koncovým zdravotníckym zariadením s kapacitou 1 009 lôžok a možnosťou reprofilizácie na 1 200 lôžok. Výstavba sa začala vlani, ukončenie je naplánované na rok 2027.

Projekt je financovaný z plánu obnovy sumou 195 miliónov eur, zvyšných 255 miliónov poskytne štát z kapitoly rezortu obrany.

(tasr, max)

  |  

Kríza v Gaze dosiahla „nepredstaviteľnú úroveň“, Západ tlačí na Izrael

Humanitárna kríza v Pásme Gazy podľa 24 krajín, vrátane Británie, Kanady, Austrálie a viacerých európskych spojencov, dosiahla „nepredstaviteľnú úroveň“.

Ministri zahraničných vecí v spoločnom vyhlásení upozornili, že „pred našimi očami sa rozvíja hladomor“ a vyzvali Izrael na okamžité otvorenie neobmedzeného prístupu humanitárnej pomoci.

Žiadajú, aby izraelská vláda povolila všetky dodávky medzinárodných mimovládnych organizácií a odstránila prekážky pre kľúčových humanitárnych aktérov.

Podľa vyhlásenia treba využiť všetky prechody a trasy na „zaplavenie“ Gazy potravinami, výživovými doplnkami, prístreškami, palivom, čistou vodou, liekmi a zdravotníckym materiálom.

Izrael odmieta zodpovednosť za šíriaci sa hlad a tvrdí, že pomoc kradnú militanti Hamasu, čo Hamas popiera.

Pod tlakom medzinárodnej kritiky Izrael koncom minulého mesiaca oznámil kroky na zvýšenie dodávok – vrátane dočasného zastavenia bojov počas dňa a vytvorenia chránených trás pre konvoje. Západné štáty však tvrdia, že objem pomoci je stále nedostatočný.

Pod vyhlásenie sa podpísali aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a dvaja členovia Európskej komisie. Niektoré krajiny EÚ, vrátane Nemecka a Maďarska, sa k nemu nepridali.

(reuters, red)

  |  

Prechodná vláda Sýrie chce návrat ruských hliadok na juh krajiny

Prechodná vláda Sýrie, vedená prezidentom Ahmedom al-Šaraom, prejavila záujem, aby sa ruská vojenská polícia vrátila k hliadkovaniu v južných provinciách krajiny, ako to bolo pred pádom režimu Bašára al-Asada 8. decembra 2024.

O tomto záujme informoval ruský denník Kommersant.

O zámere obnoviť ruskú prítomnosť sa začalo diskutovať krátko po návšteve sýrskeho ministra zahraničných vecí Assada al-Šaibaniho v Moskve koncom júla.

O niekoľko dní neskôr boli ruské hliadky spozorované pri meste Kámišlí na severovýchode Sýrie – prvýkrát od pádu Asadovho režimu.

Rusko si aj po zmene moci v Damasku udržalo námorné logistické centrum v provincii Tartús, leteckú základňu Hmeimím v Latákii a vojenské letisko v Kámišlí.

Podľa expertov ruské hliadky v južnej Sýrii v minulosti vyhovovali aj Izraelu, keďže mali brániť rozmiesťovaniu proiránskych skupín, hoci táto úloha bola zložitá pre nejasné definovanie týchto síl.

Izrael je dnes podľa Kommersantu hlavnou vonkajšou silou v južnej Sýrii a presadzuje demilitarizáciu územia až po predmestia Damasku.

Podľa izraelských zdrojov bude postoj vlády v Izraeli k návratu ruských hliadok závisieť od dohôd medzi Moskvou, Izraelom a novou sýrskou vládou.

(sie)