Preskočiť na obsah
  |  

Požiar bytu v Bratislave neprežili dve deti, policajti zadržali jednu ženu

V bratislavskom Ružinove zasahujú hasiči a záchranári pri požiari bytu na Hrachovej ulici. Na miesto okamžite vyslalo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR štyri ambulancie – dve rýchlej zdravotnej pomoci a dve rýchlej lekárskej pomoci.

Prvotné informácie hovorili o tom, že ošetrujú dve dospelé a dve maloleté osoby, ktoré sa nadýchali splodín.

Neskôr záchranári spresnili, že maloleté osoby už nedokázali zachrániť.

Hasičské operačné stredisko potvrdilo, že požiar vypukol v byte na treťom poschodí päťposchodového obytného domu. Na mieste zasahuje 25 príslušníkov s deviatimi kusmi techniky. Asistujú im pri tom dobrovoľní hasiči z Ružinova.

Potrebné úkony už vykonávajú aj muži zákona, polícia však detailnejšie informácie nateraz nedokáže poskytnúť. Potvrdila však, že na mieste zadržali jednu ženu.

(tasr, max)

  |  

Dvořák: Verejnosť nevie, ako budú fungovať záchranky po zrušení tendra

Ani dva týždne po zrušení tendra na prevádzkovanie záchraniek nie je jasné, ako bude zabezpečená zdravotná starostlivosť v najbližších mesiacoch. Upozornil na to podpredseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Oskar Dvořák (PS).

Žiada preto od ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) vysvetlenie dôvodov zrušenia, objasnenie pochybení a odpoveď na to, či bol postup zákonný.

Podľa Dvořáka Šaško dosiaľ ani nevysvetlil, ako budú fungovať štyri body záchrannej služby, ktorým už v auguste končí povolenie.

Varuje, že ak bolo zrušenie nezákonné, Slovensko môže čeliť žalobám a finančným nárokom zo strany uchádzačov. Kritizuje tiež, že ani po dvoch koaličných radách vláda nepredstavila nový plán.

Minister Šaško zatiaľ požiadal Generálnu prokuratúru o preverenie zákonnosti a tvrdí, že tender zrušili riadnym spôsobom.

Operačné stredisko záchrannej služby tender zrušilo 13. augusta. Koalícia zatiaľ hľadá alternatívu – minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) predstavil tri možnosti: zoštátnenie záchraniek, prednostné právo pre štátne a verejné organizácie alebo začlenenie do integrovaného záchranného systému.

(tasr, max)

  |  

Ambasádormi Európskeho hlavného mesta kultúry 2026 sú aj Gáboríkovci

Trenčín sa pripravuje na rok 2026, keď bude Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK). Generálkou na hlavný program sa stane Festival zvedavosti, ktorý od 12. do 15. septembra premení mesto na otvorenú platformu plnú hudby, umenia a histórie.

Podľa riaditeľa projektu Stanislava Krajčiho pôjde o skúšku, ako dokáže Trenčín spojiť príbehy mesta s ľuďmi a ich zvedavosťou. Kultúrou bude žiť aj Trenčiansky hrad, kreatívne centrum Hviezda či Park M. R. Štefánika, kde sa uskutoční festival hudby Garáž pre mladé kapely.

Na projekte EHMK Trenčín 2026 denne pracuje 20 až 60 ľudí, kľúčovú rolu zohrávajú i desiatky dobrovoľníkov – z vyše 270 zaregistrovaných je už 170 vyškolených.

Krajči zdôraznil, že finančné krytie projektu je stabilné, keďže mesto, kraj aj ministerstvo kultúry plnia svoje záväzky.

Ambasádormi EHMK sa stali bývalý hokejista Marián Gáborík, jeho manželka Ivana a cestovateľ Šimon Snopek. Ich úlohou je projekt propagovať doma aj v zahraničí.

Gáborík, rodák z Trenčína, zdôraznil, že mesto napreduje a môže sa stať atraktívnym miestom pre ľudí z celého sveta.

(tasr, max)

  |  

Rokovanie Putina so Zelenským by sa mohlo uskutočniť v Maďarsku

Stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského by sa podľa zdrojov denníka The Guardian mohlo konať v Maďarsku.

Nemenovaný predstaviteľ USA uviedol, že dôvodom by mohlo byť májové vystúpenie Maďarska z Medzinárodného trestného súdu – Budapešť by tak nemusela zatknúť Putina.

O tejto možnosti sa začalo hovoriť po pondelkovom stretnutí v Bielom dome, na ktorom sa zúčastnili prezident USA Donald Trump, Zelenskyj a viacerí európski lídri.

Trump na sociálnych sieťach napísal, že volal Putinovi a začal pripravovať ich spoločné stretnutie, ktoré by mohlo vyústiť do trojstranného samitu. Podľa Reuters mal tento formát navrhnúť priamo Putin.

Zatiaľ čo Maďarsko sa spomína ako možné miesto, francúzsky prezident Emmanuel Macron presadzuje, aby samit hostila neutrálna krajina – najlepšie Švajčiarsko a konkrétne navrhuje Ženevu.

(tasr, lup)

  |  

Lavrov: Sme naklonení akémukoľvek formátu mierových rokovaní

Moskva sa nevzdáva žiadneho formátu rokovaní o mieri na Ukrajine, vrátane bilaterálnych či trojstranných. Uviedol to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre televízny kanál Rossija 24.

„Hlavné je, aby sa akékoľvek formáty – ‚jeden plus jeden‘, ‚jeden plus dva‘, viacstranné formáty, ktorých tiež nie je málo, vrátane rámca OSN – nezapájali len preto, aby na druhý deň o nich písali v novinách, ukazovali ich v televízii alebo o nich debatovali na sociálnych sieťach s cieľom získať propagandistické body, ale aby krok za krokom, postupne, od expertných úrovní cez všetky potrebné stupne pripravovali samity,“ zdôraznil Lavrov.

Dodal, že Moskva vždy podporí seriózny prístup. Zároveň zdôraznil, že akékoľvek kontakty s účasťou hláv štátov si vyžadujú mimoriadne dôkladnú prípravu.

Americký prezident Donald Trump po pondelkových rokovaniach s Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami v Bielom dome potvrdil, že začína pripravovať spoločné bilaterálne stretnutie medzi ukrajinským prezidentom a Vladimirom Putinom. Po ňom chce Trump absolvovať aj trojstrannú schôdzku.

(tass, lud)

  |  

Poľská vláda a prezident si vyčítajú neúčasť na rokovaniach v Bielom dome

Poľskou politickou scénou otriasa spor medzi vládou a prezidentom Karolom Nawrockým po jeho neúčasti na dôležitom rokovaní vo Washingtone.

Prezident sa nezúčastnil na stretnutí, na ktorom Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj rokovali s európskymi lídrami o situácii na Ukrajine. Podľa vlády mala účasť prezidenta kľúčový význam, no jeho tím vraj neprejavil dostatočnú iniciatívu.

Prezidentovo okolie však tvrdí, že Poľsko mal zastupovať premiér, pretože išlo o tzv. koalíciu ochotných – formát, v ktorom sa prezident doteraz neangažoval.

Spor sa prehlbuje aj pre otázky okolo účasti vo vojenskej podpore Ukrajiny. Prezident nesúhlasí s vyslaním vojakov a plánuje vlastnú bilaterálnu návštevu USA.

Spor medzi vládou a prezidentským palácom sledujú nielen domáci aktéri, ale aj zahraniční partneri Poľska, čo podľa opozície oslabuje jeho diplomatickú pozíciu.

(tasr, lup)