Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina si prevzala tisíc tiel padlých vojakov, nasleduje ich identifikácia

Na Ukrajinu v utorok vrátili tisíc tiel, ktoré podľa ruskej strany patria ukrajinským vojakom, informovala agentúra AFP. Ukrajina teraz vykoná obhliadku a identifikáciu repatriovaných tiel, doplnila britská stanica BBC.

Ukrajinská koordinačná rada pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami informovala, že medzi vrátenými sú aj telá piatich vojakov, ktorí zomreli v ruskom zajatí. Koordinačné centrum tvrdí, že títo vojaci boli na zoznamoch ťažko zranených, ktoré zostavili po rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule.

Podľa AFP pozostatky doviezli z východnej Ukrajiny a Kurskej oblasti na západe Ruska. Ruské úrady deklarovali, že ide o telá vojakov padlých v bojoch v Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Kurskej oblasti.

Vrátenie tiel sa uskutočnilo po tom, ako sa Rusko a Ukrajina 2. júna v Istanbule dohodli na repatriácii približne šesťtisíc tiel padlých Ukrajincov. Tento proces sa skončil 16. júna, keď v niekoľkých fázach vrátili 6 057 tiel.

„Ukrajina trvá na okamžitom prepustení všetkých ťažko chorých a vážne zranených zajatcov a bojuje za návrat všetkých (ukrajinských) občanov,“ uviedla koordinačná rada vo svojom vyhlásení.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 14. augusta oznámil prepustenie ďalších 84 vojakov a civilistov, ktoré sa uskutočnilo v rámci novej výmeny zajatcov s Ruskom.

Od marca 2022 sa Ukrajine podarilo dostať z ruského zajatia viac než päťtisíc ľudí. Výzvy Kyjeva na výmenu „všetkých za všetkých“ Moskva odmieta.

(tasr, lud)

  |  

Lekár vyzýval nedodržiavať opatrenia proti COVID-19, hrozí mu trest

Mestský súd Bratislava I sa blíži k rozhodnutiu v prípade lekára Petra Liptáka, ktorý na verejnom zhromaždení v decembri 2020 vyzýval občanov, aby nerešpektovali pandemické opatrenia.

Prokurátor v utorok v záverečnej reči navrhol uznať ho vinným z podnecovania a uložiť mu buď peňažný trest vo výške približne tritisíc eur, alebo podmienečný trest odňatia slobody na minimálne šesť mesiacov so skúšobnou dobou dvoch rokov. Rozsudok majú vyhlásiť v piatok.

Obžaloba sa opiera o záznamy jeho verejných vyhlásení, v ktorých tvrdil, že testovanie je príčinou pandémie a vyzýval ľudí, aby sa neočkovali a nenosili rúška. Podľa prokuratúry tým priamo ohrozoval zdravie obyvateľstva.

Obhajoba však namieta, že nepreukázali úmysel, a argumentuje, že lekár vystupoval za "ochranu zdravia".

Lipták na súde zopakoval, že pandémia podľa neho neexistovala, keďže nebola "incidencia ani smrtnosť ohrozujúca populáciu". Zároveň obhajoval svoje konanie tým, že podľa neho štát zlyhal pri zabezpečovaní dostupnej liečby. Tvrdil, že vystupoval proti "fašistickému režimu".

(tasr, max)

  |  

Najvyšší súd oživil kauzu ovplyvňovania rozhodnutí súdov na východe

Najvyšší súd SR vrátil Špecializovanému trestnému súdu (ŠTS) na opätovné prejednanie a rozhodnutie kauzu mediálne známu ako Syseľ, ktorá sa týka podozrení z ovplyvňovania rozhodnutí na východoslovenských súdoch.

Pôvodný rozsudok z roku 2023, ktorým ŠTS odsúdil trojicu obžalovaných - podnikateľa Mariána Sisáka, bývalého sudcu Okresného súdu Vranov nad Topľou Miroslava Nováka a exposlanca parlamentu Alexeja Ivankova - na podmienečné tresty odňatia slobody, je tak zrušený.

"Napadnutý rozsudok je nesprávny a má chyby najmä pre jeho nejasnosť, neúplnosť skutkových zistení a aj preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie," zdôvodnil predseda senátu Najvyššieho súdu.

Ivankov mal podľa obžaloby na základe žiadosti svojho známeho požiadať na prelome rokov 2016 a 2017 exsudcu, aby pomohol vybaviť vylúčenie nehnuteľnosti z konkurzu. Novák mal za to žiadať najskôr úplatok vo výške 15-tisíc eur, a potom ďalších päťtisíc eur.

Prvú časť sumy podľa obžaloby poslali na účet syna obžalovaného podnikateľa Sisáka. Ten čelí tiež obžalobe za to, že mal prevziať úplatky za zabezpečenie miernejších trestov v dvoch ďalších prípadoch.

Všetci už skôr deklarovali, že trvajú na svojej nevine.

(tasr, max)

  |  

Požiar bytu v Bratislave neprežili dve deti, policajti zadržali jednu ženu

V bratislavskom Ružinove zasahujú hasiči a záchranári pri požiari bytu na Hrachovej ulici. Na miesto okamžite vyslalo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR štyri ambulancie – dve rýchlej zdravotnej pomoci a dve rýchlej lekárskej pomoci.

Prvotné informácie hovorili o tom, že ošetrujú dve dospelé a dve maloleté osoby, ktoré sa nadýchali splodín.

Neskôr záchranári spresnili, že maloleté osoby už nedokázali zachrániť.

Hasičské operačné stredisko potvrdilo, že požiar vypukol v byte na treťom poschodí päťposchodového obytného domu. Na mieste zasahuje 25 príslušníkov s deviatimi kusmi techniky. Asistujú im pri tom dobrovoľní hasiči z Ružinova.

Potrebné úkony už vykonávajú aj muži zákona, polícia však detailnejšie informácie nateraz nedokáže poskytnúť. Potvrdila však, že na mieste zadržali jednu ženu.

(tasr, max)

  |  

Dvořák: Verejnosť nevie, ako budú fungovať záchranky po zrušení tendra

Ani dva týždne po zrušení tendra na prevádzkovanie záchraniek nie je jasné, ako bude zabezpečená zdravotná starostlivosť v najbližších mesiacoch. Upozornil na to podpredseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Oskar Dvořák (PS).

Žiada preto od ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) vysvetlenie dôvodov zrušenia, objasnenie pochybení a odpoveď na to, či bol postup zákonný.

Podľa Dvořáka Šaško dosiaľ ani nevysvetlil, ako budú fungovať štyri body záchrannej služby, ktorým už v auguste končí povolenie.

Varuje, že ak bolo zrušenie nezákonné, Slovensko môže čeliť žalobám a finančným nárokom zo strany uchádzačov. Kritizuje tiež, že ani po dvoch koaličných radách vláda nepredstavila nový plán.

Minister Šaško zatiaľ požiadal Generálnu prokuratúru o preverenie zákonnosti a tvrdí, že tender zrušili riadnym spôsobom.

Operačné stredisko záchrannej služby tender zrušilo 13. augusta. Koalícia zatiaľ hľadá alternatívu – minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) predstavil tri možnosti: zoštátnenie záchraniek, prednostné právo pre štátne a verejné organizácie alebo začlenenie do integrovaného záchranného systému.

(tasr, max)

  |  

Ambasádormi Európskeho hlavného mesta kultúry 2026 sú aj Gáboríkovci

Trenčín sa pripravuje na rok 2026, keď bude Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK). Generálkou na hlavný program sa stane Festival zvedavosti, ktorý od 12. do 15. septembra premení mesto na otvorenú platformu plnú hudby, umenia a histórie.

Podľa riaditeľa projektu Stanislava Krajčiho pôjde o skúšku, ako dokáže Trenčín spojiť príbehy mesta s ľuďmi a ich zvedavosťou. Kultúrou bude žiť aj Trenčiansky hrad, kreatívne centrum Hviezda či Park M. R. Štefánika, kde sa uskutoční festival hudby Garáž pre mladé kapely.

Na projekte EHMK Trenčín 2026 denne pracuje 20 až 60 ľudí, kľúčovú rolu zohrávajú i desiatky dobrovoľníkov – z vyše 270 zaregistrovaných je už 170 vyškolených.

Krajči zdôraznil, že finančné krytie projektu je stabilné, keďže mesto, kraj aj ministerstvo kultúry plnia svoje záväzky.

Ambasádormi EHMK sa stali bývalý hokejista Marián Gáborík, jeho manželka Ivana a cestovateľ Šimon Snopek. Ich úlohou je projekt propagovať doma aj v zahraničí.

Gáborík, rodák z Trenčína, zdôraznil, že mesto napreduje a môže sa stať atraktívnym miestom pre ľudí z celého sveta.

(tasr, max)