Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rokovania v Bielom dome priniesli veľkú nádej, tvrdí Pellegrini

Prezident Peter Pellegrini vyjadril podporu snahám medzinárodného spoločenstva vedeného americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré majú viesť k ukončeniu vojny na Ukrajine a k nastoleniu trvalého mieru.

Podľa slovenskej hlavy štátu je jedinou cestou pokračovať v diplomatických rokovaniach a hľadať riešenie, ktoré zabezpečí nielen prímerie, ale aj dlhodobé bezpečnostné garancie pre Kyjev.

"Pondelkové rokovania v Bielom dome priniesli veľkú nádej, že po triapolročnej tragickej vojne sa podarí dosiahnuť prelom v diplomatických rokovaniach. Z verejných vyhlásení účastníkov samitu je zjavné, že sa črtá jasná dohoda o poskytnutí bezpečnostných garancií zo strany USA a takzvanej koalície ochotných pre Ukrajinu," dodal.

Tento aspekt je podľa Pellegriniho nevyhnutný na dosiahnutie trvalého a udržateľného mieru.

Slovenský prezident zároveň zdôraznil význam priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou o budúcom usporiadaní ich vzťahov.

Vyjadril presvedčenie, že pod vedením Trumpa by pripravované trilaterálne rokovania mohli priniesť posun aj v tejto najzásadnejšej otázke: "Len takto možno zastaviť nezmyselné zabíjanie."

(tasr, max)

Minúta  |  

V Rakúsku možno riešiť spor aj podľa islamského práva, rozhodol súd

V Rakúsku vznikol právny precedens, ktorý dovoľuje riešiť súkromné spory aj podľa islamského práva – ak s tým obe strany vopred súhlasia, uvádza portál Politik-Live.

Rozhodol o tom viedenský súd v prípade, kde sa dvaja muži dohodli, že ich finančný spor vyrieši sudca podľa pravidiel islamu.

Tento súkromný rozsudok, v ktorom mal jeden z mužov zaplatiť 320-tisíc eur, rakúsky súd uznal ako platný.

Rozhodnutie vyvolalo v Rakúsku diskusie, no súd tvrdí, že kľúčové je, či takáto dohoda neodporuje základným hodnotám rakúskeho práva a v tomto prípade neodporovala.

Nešlo teda o zavedenie šaríe do rakúskeho systému, ale o výnimočnú situáciu, kde si obe strany zvolili vlastný spôsob riešenia sporu.

(lup)

Minúta  |  

Fico: Bez diskusie o územných zmenách na Ukrajine sa nepohneme

Robert Fico (Smer) po videokonferencii s lídrami krajín Európskej únie na sociálnej sieti pripomenul, že od začiatku konfliktu na Ukrajine podporoval všetky mierové iniciatívy. "Jadrovú veľmoc ako Rusko nie je možno v konvenčnej vojne poraziť," dodal.

Podľa neho je však základným predpokladom ukončenia bojov porozumenie, že Ukrajina sa nemôže stať členom NATO. Rovnako je podstatné aj faktické porozumenie, že "bez diskusie o územných zmenách sa nepohneme".

"Ak tieto dve porozumenia budú viesť k prímeriu a ukončeniu nezmyselného zabíjania Slovanov, proces otvorenia americkým prezidentom bude treba považovať za jeho obrovský osobný úspech," spresnil premiér.

Vyjadril ľútosť nad tým, že "cestu k mieru" musel ukázať Donald Trump, aj keď sa konflikt deje na európskom území.

"Otvorený je však návrh, že Ukrajina v rámci bezpečnostných záruk kúpi od USA zbrane za 100 miliárd eur, ale účet zaplatia členské štáty Únie. Ani v najdivokejšom sne si neviem predstaviť, že Slovensko by v USA kúpilo nejaké zbrane a potom ich poslalo na bojisko na Ukrajine," skonštatoval.

Skeptický je aj pri podpore protiruských sankcií v prípade, ak by vyjednávanie podmienok nešlo podľa predstáv.

Na záver podotkol, že s Ukrajinou má záujem udržiavať susedské vzťahy a slovenská i ukrajinská vláda už hľadajú termín a miesto ďalšieho spoločného rokovania.

(max)

Minúta  |  

Trump: Putin je už unavený z vojny, ale možno nechce dohodu

Donald Trump v utorok povedal, že verí v ochotu Vladimira Putina ukončiť vojnu na Ukrajine, no pripustil, že ruský prezident o mier nemusí stáť. „Dúfam, že bude dobrý. Ak nie, bude to tvrdá situácia,“ vyhlásil v rozhovore pre Fox News. Dodal, že „Putin je z toho unavený. Všetci sú z toho unavení, ale nikdy neviete.“

Trump to povedal deň po stretnutí s Volodymyrom Zelenským a lídrami Európskej únie v Bielom dome, ktoré nasledovalo po jeho samite s Putinom na Aljaške.

Potvrdil, že s Putinom telefonoval a pracuje na príprave stretnutia medzi ním a Zelenským, ktorý podľa šéfa Bieleho domu teraz musí "ukázať určitú flexibilitu".

Po bilaterálnom stretnutí má nasledovať trojstranný samit spolu s Trumpom.

Na otázku o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu Trump odpovedal: „Bude nejaká forma bezpečnosti. Nemôže to byť NATO. Európa je ochotná nasadiť ľudí. My pomôžeme, pravdepodobne zo vzduchu.“

(reuters, lud)

Minúta  |  

Štát finančne podporí internetové služby pre znevýhodnených študentov

Ministerstvo investícií spúšťa projekt, ktorý má pomôcť prekonať digitálne rozdiely medzi deťmi zo sociálne slabších rodín. Prostredníctvom výzvy rozdelí takmer 24 miliónov eur na poukážky na internetové pripojenie pre približne 48-tisíc žiakov.

Tí získajú prístup k pevnej sieti na dva roky, pričom mesačný príspevok nesmie presiahnuť 20 eur. Celková výška poukazu je stanovená na 480 eur.

Internetové pripojenie zároveň bude filtrované tak, aby sa žiaci nedostali k nevhodným stránkam.

Podľa prevádzkového riaditeľa Digitálnej koalície Pavla Šedu je cieľom projektu garantovať kvalitné a rýchle pripojenie – minimálne 30 megabitov za sekundu s mesačným limitom 150 gigabajtov prenesených dát.

Podpora je určená výlučne pre pevné internetové pripojenie v domácnosti, mobilné služby do projektu zahrnuté nie sú. Oprávnenými príjemcami budú žiaci a študenti v hmotnej núdzi alebo s osobitnými vzdelávacími potrebami.

Združenie základných škôl Slovenska iniciatívu víta a pripomína, že internet dnes už nemožno vnímať ako luxus, ale ako nevyhnutnú súčasť vyučovania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ukrajina si prevzala tisíc tiel padlých vojakov, nasleduje ich identifikácia

Na Ukrajinu v utorok vrátili tisíc tiel, ktoré podľa ruskej strany patria ukrajinským vojakom, informovala agentúra AFP. Ukrajina teraz vykoná obhliadku a identifikáciu repatriovaných tiel, doplnila britská stanica BBC.

Ukrajinská koordinačná rada pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami informovala, že medzi vrátenými sú aj telá piatich vojakov, ktorí zomreli v ruskom zajatí. Koordinačné centrum tvrdí, že títo vojaci boli na zoznamoch ťažko zranených, ktoré zostavili po rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule.

Podľa AFP pozostatky doviezli z východnej Ukrajiny a Kurskej oblasti na západe Ruska. Ruské úrady deklarovali, že ide o telá vojakov padlých v bojoch v Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Kurskej oblasti.

Vrátenie tiel sa uskutočnilo po tom, ako sa Rusko a Ukrajina 2. júna v Istanbule dohodli na repatriácii približne šesťtisíc tiel padlých Ukrajincov. Tento proces sa skončil 16. júna, keď v niekoľkých fázach vrátili 6 057 tiel.

„Ukrajina trvá na okamžitom prepustení všetkých ťažko chorých a vážne zranených zajatcov a bojuje za návrat všetkých (ukrajinských) občanov,“ uviedla koordinačná rada vo svojom vyhlásení.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 14. augusta oznámil prepustenie ďalších 84 vojakov a civilistov, ktoré sa uskutočnilo v rámci novej výmeny zajatcov s Ruskom.

Od marca 2022 sa Ukrajine podarilo dostať z ruského zajatia viac než päťtisíc ľudí. Výzvy Kyjeva na výmenu „všetkých za všetkých“ Moskva odmieta.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.