Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína robí masívnu vojenskú prehliadku k 80. výročiu kapitulácie Japonska

Čína usporiada v Pekingu rozsiahlu vojenskú prehliadku pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny a kapitulácie Japonska. Uskutoční sa 3. septembra a pôjde o druhú takúto prehliadku od roku 2015.

Podľa čínskych vojenských predstaviteľov sa do programu zapoja desaťtisíce vojakov, stovky lietadiel vrátane stíhačiek a bombardérov, ako aj pozemná technika, z ktorej viaceré kusy verejnosti predstavia prvý raz. Medzi novinkami majú byť prostriedky proti dronom, nové tanky, včasné varovné lietadlá či modernizované rakety s hypersonickými schopnosťami.

„Ukážeme schopnosť našej armády prispôsobiť sa technologickému pokroku, meniacim sa formám vojny a vyhrať budúce konflikty,“ uviedol Wu Zeke, zástupca riaditeľa vojenskej prehliadky.

Prehliadku dlhú približne 70 minút bude na Námestí nebeského pokoja sledovať prezident Si Ťin-pching spolu s viacerými zahraničnými lídrami vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina.

Posledná prehliadka v roku 2015 pritiahla viac ako 12-tisíc vojakov a 500 kusov techniky. Viacerí západní lídri sa na nej vtedy nezúčastnili pre obavy z demonštrácie čínskej vojenskej sily.

(reuters, jax)

Minúta  |  

Musk upúšťa od plánu založiť tretiu politickú stranu

Generálny riaditeľ spoločnosti Tesla Elon Musk zatiaľ ustupuje od plánu založiť v USA tretiu politickú stranu. Podľa denníka Wall Street Journal sa obáva, že by si tým mohol zbytočne odcudziť vplyvných republikánov, a zároveň chce sústrediť pozornosť na vedenie svojich firiem.

Musk o tejto téme hovoril so svojimi spolupracovníkmi a podľa zdrojov denníka dal jasne najavo, že momentálne nechce ísť do otvoreného politického projektu, ktorý by mu mohol spôsobiť komplikácie vo vzťahoch s republikánskou stranou.

WSJ zároveň uvádza, že Musk zvažuje, že by časť svojho obrovského majetku použil na podporu amerického viceprezidenta JD Vancea, ak sa v roku 2028 rozhodne kandidovať na prezidenta USA.

(reuters, Jax)

Minúta  |  

Trump žiadal Orbána, aby prestal blokovať vstup Ukrajiny do EÚ

Americký prezident Donald Trump sa po pondelňajšom rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami EÚ telefonicky spojil s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Hlavnou témou bolo, prečo Budapešť blokuje začatie prístupových rokovaní Ukrajiny do Európskej únie.

Podľa zdrojov Bloombergu európski lídri v Bielom dome požiadali Trumpa, aby využil svoj vplyv a presvedčil Orbána, aby nebránil Kyjevu v eurointegračnom procese. Orbán však podľa vlastných vyjadrení naďalej odmieta ustúpiť. Tvrdí, že členstvo Ukrajiny v EÚ neposkytuje žiadne bezpečnostné záruky a ich viazanie na prístupový proces považuje za „zbytočné a nebezpečné“.

Počas rozhovoru Orbán navrhol, aby sa samit medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a Zelenským uskutočnil v Maďarsku. Trump následne avizoval, že sa pokúsi sprostredkovať trojstranné rokovanie medzi lídrami Ruska, Ukrajiny a USA.

Britský denník Guardian uviedol, že prípadné stretnutie Putina a Zelenského by sa podľa amerických zdrojov mohlo uskutočniť práve v Maďarsku.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Ropovod Družba mal výpadok, tok do Maďarska aj Slovenska obnovili

Na Slovensko prestala v pondelok tiecť ropa cez ropovod Družba po poškodení transformátorovej stanice v ruskej Tambovskej oblasti po útoku ukrajinského dronu.

Štátna spoločnosť Transpetrol v utorok večer uviedla, že eviduje znovuobnovenie dodávok ropy.

„Tok ropy na Slovensko je v súčasnosti štandardný. V priebehu najbližších dní budeme mať jasnejšie informácie o tom, či dôjde k úpravám harmonogramu dodávok na tento mesiac a či bude mať poškodenie infraštruktúry mimo územia Slovenskej republiky dosah na celkový mesačný objem dodávok. Verím však, že vzhľadom na rýchle znovuobnovenie prietoku cez ropovod Družba bude dosah minimálny,“ uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že po 21.00 h obnovili dopravu do Maďarska cez uvedený ropovod.

„Práve som poďakoval ruskému námestníkovi ministra energetiky Pavlovi Sorokinovi za rýchlu reakciu na škody spôsobené útokom,“ napísal. „Očakávame, že Ukrajina nespácha ďalší útok na potrubie, ktoré je kľúčové pre zásobovanie našej krajiny energiou. Táto vojna nie je naša vojna, mali by sme byť z nej vynechaní!!“ dodal.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Líder kanadských konzervatívcov Poilievre sa vracia do parlamentu

Pierre Poilievre, líder kanadských konzervatívcov, sa po štyroch mesiacoch vracia do parlamentu po tom, ako v doplňujúcich voľbách v západnej Alberte získal viac než 80 percent hlasov. Poilievre predtým utrpel ponižujúcu porážku vo všeobecných voľbách, v ktorých konzervatívci stratili svoj náskok v prieskumoch.

Hlavným dôvodom bol návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu, ktorý svojimi vyjadreniami o možnej anexii Kanady posunul domácu politickú debatu do ostrejšieho protitrumpovského tónu. Labouristi pod vedením nového lídra Marka Carneyho sa dokázali voči Trumpovi vyhraniť jasnejšie než Poilievre, čo im prinieslo volebný úspech.

Po strate mandátu v rodnej Ottawe sa Poilievre rozhodol kandidovať v obvode Battle River-Crowfoot, kde mu miesto uvoľnil lojálny konzervatívny poslanec.

V prejave po víťazstve sľúbil, že bude aktívne vystupovať proti Carneyho vláde, ktorú viní zo straty kontroly nad infláciou, imigráciou a kriminalitou.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rubio povedie komisiu, ktorá pripraví bezpečnostné záruky pre Ukrajinu

USA, Ukrajina a európske krajiny sa dohodli na vytvorení spoločnej komisie, ktorá má pripraviť konkrétne bezpečnostné záruky pre Kyjev. Podľa portálu Axios ju povedie americký minister zahraničných vecí a zároveň poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Marco Rubio.

Do jej práce sa v najbližších dňoch zapoja ukrajinskí a európski bezpečnostní poradcovia. Iniciatíva vznikla na pondelkových rokovaniach v Bielom dome za účasti Donalda Trumpa, Volodymyra Zelenského a viacerých európskych lídrov.

Diskusie smerovali k mechanizmom podobným článku 5 NATO, hoci Trump opäť odmietol členstvo Ukrajiny v Aliancii. Podľa neho by ochranné opatrenia mohli zahŕňať aj prítomnosť francúzskych, nemeckých a britských jednotiek priamo na ukrajinskom území, pričom USA by poskytli leteckú podporu, nie pozemné sily.

Ruský prezident Vladimir Putin údajne počas nedávneho stretnutia s Trumpom na Aljaške naznačil ochotu hovoriť o bezpečnostných zárukách a navrhol, aby jedným z garantov bola Čína.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.