Preskočiť na obsah
  |  

Štát chce centralizovať správu budov a znížiť výdavky cez nákup energií

Na Slovensku by mohol vzniknúť ústredný koordinačný orgán pre správu budov štátnej správy. Jeho úlohou bude dohliadať na efektívne a hospodárne využívanie štátnych nehnuteľností a zároveň vytvoriť centrálneho správcu.

Ten by priamo zabezpečoval každodennú prevádzku, údržbu a správu budov. Vyplýva to zo stratégie spravovania budov štátnej správy, ktorú v stredu schválila vláda.

Podľa dokumentu by centrálne riešenie malo prispieť k zjednoteniu postupov a zvýšeniu spokojnosti užívateľov prostredníctvom profesionálne poskytovaných podporných služieb.

Cieľom je aj zlepšenie energetickej efektívnosti a hospodárnosti administratívnych budov, ako aj vytvorenie predpokladov na centralizovaný nákup energií a ďalších komodít, čo by malo viesť k úsporám.

Ministerstvo vnútra, ktoré stratégiu predložilo v súlade s plánom obnovy a odolnosti, stanovilo aj dlhodobejšie ciele. Do roku 2035 by malo dôjsť k hĺbkovej obnove 30 percent energeticky najviac nehospodárnych administratívnych budov.

Okrem toho počíta s implementáciou riešení na zefektívnenie správy majetku štátu a posilnenie transparentnosti pri jeho využívaní.

(tasr, max)

  |  

Zásielky z Európy do USA čakajú nové colné kontroly, poštoví operátori reagujú

Severskí poštoví operátori PostNord (Švédsko) a Posten Bring (Nórsko) oznámili pozastavenie zásielok do Spojených štátov.

Reagujú tak na rozhodnutie administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorá od 29. augusta ruší platnosť takzvanej de minimis výnimky pre colnú agendu – tá umožňovala bezcolný dovoz nízkohodnotných balíkov (do 800 dolárov) s minimálnou administratívou.

Toto opatrenie znamená, že všetky medzinárodné zásielky s hodnotou pod 800 dolárov doručované do USA budú od 29. augusta podliehať bežným colným povinnostiam a kontrolám, čo zásadne ovplyvní logistiku a cenu poštových služieb medzi Európou a Spojenými štátmi.

Severskí poštoví operátori z tohto dôvodu dočasne pozastavili podávanie nových balíkov do USA, kým sa neprispôsobia novým americkým pravidlám.

(reuters, sie)

  |  

Novela o ústavnom súde prinesie zmeny v senátoch aj pri zverejňovaní rozhodnutí

Vláda v stredu schválila návrh novely zákona o Ústavnom súde SR, ktorá prináša viaceré zmeny v organizácii súdu a jeho procesných pravidlách. Novela vychádza z poznatkov aplikačnej praxe a konzultácií so súdom.

Jednou z kľúčových zmien je zrušenie povinnosti pravidelnej obmeny všetkých senátov, čo má prispieť k stabilite rozhodovacej praxe.

Upravuje aj ustanovovanie právneho zástupcu ústavného súdu – nebude potrebný v prípadoch, keď je možné ho určiť podľa osobitného zákona. V oblasti personálneho zabezpečenia sa má zjednodušiť prístup k funkcii súdneho poradcu.

Novela zároveň dopĺňa subsidiárne použitie Správneho súdneho poriadku, keďže konania pred ústavným súdom sú svojou povahou bližšie správnemu súdnictvu.

Zmeny sa dotknú aj publikovania rozhodnutí. V Zbierke zákonov SR už nebudú povinne vyhlasovať nevyhovujúce nálezy, ktoré nemenia právny poriadok. Plénum ústavného súdu však bude môcť rozhodnúť o zverejnení aj iných rozhodnutí s významným dosahom.

Zrušia aj diferencovanie medzi nedostatkom právomoci a neprípustnosťou ústavnej sťažnosti. Ministerstvo zdôrazňuje, že novela prispeje k efektívnejšiemu rozhodovaniu súdu. Účinnosť má nadobudnúť 1. decembra.

(tasr, max)

  |  

Šaško študuje správu SAV o vakcínach, predložiť ju chce na ďalšom stretnutí vlády

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) sa v súčasnosti oboznamuje s analýzou mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktorú vykonala Slovenská akadémia vied (SAV).

"Teraz sa so správou oboznamujem ja a moji kolegovia. Predpokladám, že na najbližšiu vládu bude riadne predložená. Úlohu predložiť túto správu mi zadala vláda," vyhlásil pred stredajším rokovaním vlády.

Avizoval, že po tom, ako výsledky predstaví vládnym predstaviteľom, bude o nich informovať aj verejnosť.

SAV koncom júla potvrdila, že dokončila analýzu vakcín proti COVID-19. Výsledky je pripravená predstaviť verejnosti, len čo rezort zdravotníctva stanoví termín.

Šaško požiadal SAV o otestovanie vzoriek vakcín ešte v apríli na základe poverenia vlády, vypracovanie analýzy stálo zhruba 350-tisíc eur.

Odborníci mali vypracovať komplexnú správu o kvantitatívnej analýze na prítomnosť DNA a iných látok vo vybraných retenčných šaržiach vakcín používaných v slovenskej populácii. Rovnako analýzu vplyvu prítomných látok na ľudský organizmus.

Dôvodom výskumu boli zistenia splnomocnenca vlády pre preverenie manažovania pandémie Petra Kotlára (SNS), že mRNA vakcíny sú schopné meniť ľudskú DNA.

(tasr, max)

  |  

Peniaze na tesárstvo z Únie využil po svojom, s prokuratúrou sa dohodol

Muž z Prievidze, ktorý zneužil európske peniaze určené na podnikanie, uzavrel s prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne dohodu o vine a treste.

Obvinený získal príspevok vo výške 5 600 eur v rámci národného projektu Chyť sa svojej šance, ktorý mal podporiť jeho podnikanie v oblasti tesárstva.

Namiesto investovania do rozvoja živnosti však muž použil celú sumu na osobné účely. Tým spôsobil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi škodu presne vo výške poskytnutého príspevku, ktorý financovali z Európskeho sociálneho fondu.

Orgány činné v trestnom konaní ho tak obvinili z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.

Prokurátor prípad uzavrel začiatkom augusta dohodou o vine a treste. Návrh na jej schválenie následne predložili 11. augusta na Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Ak súd dohodu potvrdí, verdikt bude právoplatný bez hlavného pojednávania.

(tasr, max)

  |  

Izraelský minister obrany schválil plán na obsadenie Gazy

Izraelský minister obrany Jisrael Kac v stredu schválil vojenský plán na obsadenie mesta Gaza a odobril povolanie približne 60-tisíc záložníkov. Informáciu potvrdil jeho rezort pre agentúru AFP.

Podľa izraelských médií ide o súčasť širšej operácie, ktorej cieľom je „zlomiť zostávajúcu vojenskú infraštruktúru Hamasu“ v Pásme Gazy. Armáda sa pripravuje na rozsiahle pozemné operácie, ktoré majú nasledovať po mesiacoch intenzívnych leteckých a delostreleckých útokov.

Obsadenie samotného mesta Gaza, ktoré je najväčším sídlom v enkláve a domovom státisícov civilistov, by predstavovalo výraznú eskaláciu konfliktu. Podľa humanitárnych organizácií môže viesť k prudkému nárastu počtu obetí a ďalšiemu vysídľovaniu obyvateľstva.

Izraelská vláda krok obhajuje ako nevyhnutný na zaistenie bezpečnosti a zabránenie ďalším raketovým útokom Hamasu. Palestínske úrady zatiaľ plán nekomentovali, no očakáva sa, že vyvolá medzinárodné odsúdenie a nové výzvy na prímerie.

(tasr, reuters, jax)