Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Rusko zasiahlo plynovú stanicu v Odeskej oblasti, útoky pokračujú

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že Rusko zasiahlo plynovú distribučnú stanicu v Odeskej oblasti na juhu krajiny. Ide o ďalší útok na kľúčovú infraštruktúru, ktorý podľa Zelenského len potvrdzuje potrebu zvýšiť tlak na Moskvu vrátane uvalenia nových sankcií a ciel, kým diplomacia nebude plne účinná.

Zelenskyj tieto udalosti označil za plánované a cynické údery na civilnú infraštruktúru, ktoré ohrozujú energetickú bezpečnosť Ukrajiny, ako aj jej partnerov v Európe a USA.

Útok spôsobil rozsiahle škody na zariadeniach plynárenskej siete, ktoré sú súčasťou strategického plynovodu spájajúceho LNG terminály v Grécku s ukrajinskými skladmi prostredníctvom Transbalkánskeho plynovodu.

Tento systém zabezpečuje zásobovanie Ukrajiny aj testovací dovoz plynu z Azerbajdžanu a USA. Ukrajinské energetické ministerstvo označilo tieto útoky za cielený teroristický čin poškodzujúci nielen ukrajinskú infraštruktúru, ale aj medzinárodné partnerstvá a životy civilistov.

(reuters, caspianpost, sie)

  |  

Splnomocnenec v spore Gabčíkovo – Nagymaros skončil, vláda ho odvolala

Vláda v stredu odvolala Metoda Špačeka z funkcie jej splnomocnenca v konaní pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Vysvetlila, že v konaní neplánuje pokračovať pre neopodstatnenosť.

Podľa kabinetu sú všetky meritórne právne otázky vyriešené rozsudkom z 25. septembra 1997 a žiadosť Slovenska z roku 1998 o dodatočný rozsudok stratila význam, keďže v roku 2017 Slovensko spolu s Maďarskom požiadalo o ukončenie konania. Vláda zároveň neplánuje na tento post vymenovať ďalšiu osobu.

Špaček reagoval, že rozumie argumentu vlády o ukončení konania, no upozornil na širší rámec jeho funkcie. Ako splnomocnenec bol totiž automaticky aj členom vládnej delegácie pri rokovaniach s Maďarskom o vykonávaní rozsudku.

Obáva sa, že jeho odvolanie naruší odbornú kontinuitu v medzinárodnoprávnych otázkach. Kritizoval, že vláda sa v rokovaniach s Budapešťou čoraz viac spolieha na externých právnikov, ktorí podľa neho nemajú medzinárodnoprávne skúsenosti, namiesto využívania expertízy štátnych odborníkov.

(tasr, max)

  |  

Šaško: Zdravotná starostlivosť je dostupná aj napriek zrušenému tendru

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v stredu ubezpečil, že dostupná zdravotná starostlivosť na Slovensku zostane zachovaná aj po tom, ako na konci augusta vypršia licencie v štyroch bodoch záchrannej zdravotnej služby.

Rezort už má podľa neho pripravené riešenia a rokujú o technických detailoch.

Šaško zároveň zopakoval, že tender na prevádzkovanie záchraniek, ktorý nedávno zrušili, nebol transparentný a systém výberu sa ukázal ako chybný. Zdôraznil však, že samotné zrušenie bolo v súlade so zákonom a verejnosť dostane najneskôr začiatkom budúceho týždňa podrobnejšie informácie o ďalšom postupe.

Témou na stole je, ako systém nastaviť do budúcnosti, no konečné riešenie bude výsledkom koaličných rokovaní. Medzi zvažované alternatívy patrí aj zoštátnenie záchraniek či prednostné právo štátnych a verejných organizácií na ich prevádzku.

Tender na vydanie povolení kritizovala nielen opozícia, ale aj koaličná SNS. Prípad vyšetruje aj Generálna prokuratúra SR.

(tasr, max)

  |  

Zákaz telefonátu ako trest pre väzňov môže skončiť, novinkou budú videohovory

Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) by mohol po novom rozhodovať o zaradení odsúdených do stupňa stráženia namiesto súdu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorú v stredu schválila vláda.

Ministerstvo spravodlivosti argumentuje, že takýto systém umožní individuálne posúdenie každého väzňa podľa správania a potrieb, nie iba podľa povahy trestného činu. Odráža tým odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučeniu, že najlepšie vie riziko vyhodnotiť priamo vedenie ústavu.

Novela prináša zvýšenie minimálnej ubytovacej plochy na štyri štvorcové metre na väzňa v cele, pričom výnimkou môžu byť len odôvodnené prípady. Skončí však povinné umiestňovanie doživotne odsúdených do špeciálnych oddielov, aj keď oddelené podmienky sa môžu zachovať podľa rizika.

Zmeny zasiahnu aj rodinné väzby – väzni by mali mať častejšie telefonáty, možnosť videonávštev a rozšírený kontakt s deťmi.

Novela odstraňuje zákaz telefonovania ako disciplinárny trest a skracuje maximálnu dĺžku izolácie v uzavretých oddieloch.

Cieľom je humanizácia výkonu trestu a posilnenie sociálnych kontaktov väzňov. Zmeny by mali vstúpiť do platnosti od 1. júla 2026.

(tasr, max)

  |  

Nového ruského veľvyslanca vo Varšave spájajú so zahraničnou rozviedkou

Rusko bude mať vo Varšave nového veľvyslanca. Odchádzajúceho Sergeja Andrejeva, ktorý bol na poste od roku 2014 a pôsobil aj počas kľúčových udalostí vrátane ruskej invázie na Ukrajinu, má nahradiť Georgij Michno.

Ten bol doteraz zástupcom riaditeľa oddelenia pre nové výzvy a hrozby na ruskom ministerstve zahraničných vecí, pričom toto oddelenie podľa českého portálu Seznam zprávy spájajú s hybridnými aktivitami a napojením na zahraničnú rozviedku SVR.

Práve v súvislosti s jeho činnosťou mu USA v roku 2020 zamietli vstup na svoje územie.

Ruskí diplomati majú v Poľsku už teraz obmedzený pohyb mimo vyhradeného územia – všetky cesty musia vopred nahlásiť a schváliť.

V máji 2025 Poľsko uzavrelo ruský konzulát v Krakove, keďže vyšetrovanie veľkého požiaru v obchodnom centre z minulého roka ukázalo možné zapojenie ruských tajných služieb.

(tasr, sie)

  |  

Štát chce centralizovať správu budov a znížiť výdavky cez nákup energií

Na Slovensku by mohol vzniknúť ústredný koordinačný orgán pre správu budov štátnej správy. Jeho úlohou bude dohliadať na efektívne a hospodárne využívanie štátnych nehnuteľností a zároveň vytvoriť centrálneho správcu.

Ten by priamo zabezpečoval každodennú prevádzku, údržbu a správu budov. Vyplýva to zo stratégie spravovania budov štátnej správy, ktorú v stredu schválila vláda.

Podľa dokumentu by centrálne riešenie malo prispieť k zjednoteniu postupov a zvýšeniu spokojnosti užívateľov prostredníctvom profesionálne poskytovaných podporných služieb.

Cieľom je aj zlepšenie energetickej efektívnosti a hospodárnosti administratívnych budov, ako aj vytvorenie predpokladov na centralizovaný nákup energií a ďalších komodít, čo by malo viesť k úsporám.

Ministerstvo vnútra, ktoré stratégiu predložilo v súlade s plánom obnovy a odolnosti, stanovilo aj dlhodobejšie ciele. Do roku 2035 by malo dôjsť k hĺbkovej obnove 30 percent energeticky najviac nehospodárnych administratívnych budov.

Okrem toho počíta s implementáciou riešení na zefektívnenie správy majetku štátu a posilnenie transparentnosti pri jeho využívaní.

(tasr, max)