Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opatrovatelia odchádzajú, KDH varuje pred kolapsom sociálnych služieb

Slovenským sociálnym službám hrozí podľa KDH kolaps. Poslanci upozornili na kritický nedostatok opatrovateľov a ďalších pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb.

"Kvalifikovaná a extrémne náročná práca v zariadeniach sociálnej služby je finančne hlboko podhodnotená," zdôraznila straníčka Andrea Turčanová. Podľa nej pribúda prijímateľov s ťažkými diagnózami vrátane psychiatrických, ktorí sú často agresívni voči personálu i sebe.

Ministerstvo práce podľa strany síce pomohlo domácim opatrovateľom zrušením krátenia príspevku a zmenou v sociálnom poistení, no situáciu v zariadeniach nerieši.

Turčanová pripomenula, že opatrovateľky začínajú s platom na úrovni 649 eur, čo je hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy, ktorá od januára stúpne na 915 eur. Tento rozdiel podľa opozície ešte viac prehĺbi platový prepad v sociálnych službách.

Igor Janckulík zo strany upozornil, že problém sa dotýka aj samospráv. V Žilinskom kraji podľa neho tvoria výdavky na sociálne zabezpečenie takmer 63 miliónov eur.

V septembri chcú preto zvolať mimoriadny parlamentný výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nový člen, nová úloha. NATO zverí Švédsku riadenie logistiky na severe

Švédsko ako čerstvý člen NATO čelí prvej veľkej infraštruktúrnej úlohe – v meste Enköping vznikne logistické veliteľstvo Aliancie.

Nové centrum má zefektívniť presuny vojakov a materiálu naprieč severským regiónom. Podľa ministra obrany Pala Jonsona má prítomnosť NATO zreteľný vplyv na bezpečnosť krajiny a posilňuje severné krídlo Aliancie.

Základňa zamestná v bežných časoch asi 70 ľudí, no počas krízového režimu sa kapacita môže viac ako zdvojnásobiť.

Ozbrojené sily už dostali pokyn pripraviť priestor tak, aby bol do roku 2027 pripravený na prevádzku. V centre budú manipulovať so zásobami ako palivo, munícia či technické súčiastky.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Prítomnosť európskych síl na Ukrajine je neprijateľná, varuje Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol možnosť nasadenia európskych jednotiek na Ukrajinu, ktoré by podľa neho predstavovali „zahraničný zásah“ a boli by pre Moskvu „absolútne neprijateľné“.

Tvrdí, že Kyjev nemá záujem o férové a dlhodobé riešenie konfliktu, a namiesto toho žiada bezpečnostné záruky, ktoré sú podľa Ruska neprípustné. Lavrov pripomenul, že najlepšou cestou by boli dohody z roku 2022, ktoré navrhovali neutrálny štatút Ukrajiny výmenou za garancie od veľmocí vrátane Ruska.

Moskva zároveň spochybňuje legitimitu prezidenta Zelenského, ktorého mandát vypršal v máji, čo podľa nej môže ohroziť platnosť budúcej mierovej dohody.

Lavrov vyjadril ochotu na stretnutie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, avšak pod podmienkou predchádzajúcej dohody o kľúčových otázkach.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Putin chce rokovať, no Lavrov spochybňuje Zelenského legitimitu

Ruský prezident Vladimir Putin podľa šéfa diplomacie Sergeja Lavrova stále zvažuje možnosť stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podmienkou však ostáva dôsledná príprava všetkých otázok a najmä vyriešenie sporu vo veci Zelenského legitimity, keďže jeho funkčné obdobie formálne vypršalo.

Kým Kyjev tvrdí, že jeho prezident ostáva legitímnym, Moskva spochybňuje jeho právomoc podpisovať dohody.

Po samite na Aljaške, kde sa stretli Putin a prezident USA Donald Trump, vyjadril americký exprezident záujem zorganizovať bilaterálne rokovania medzi ruským a ukrajinským lídrom.

Lavrov však obvinil EÚ, že sa snaží sabotovať pokrok z Aljašky a odmieta skutočné mierové riešenia. Kritizoval najmä západné krajiny za snahu izolovať Rusko.

Ako možný základ pre mier opäť zmienil návrh z rokovaní v Istanbule z roku 2022, kde mala Ukrajina výmenou za neutralitu získať bezpečnostné záruky od mocností OSN. Kyjev návrh odmietol, podľa Lavrova však akýkoľvek nový prístup mimo tejto cesty nemá šancu na úspech.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Novým poslancom po Anne Záborskej bude právnik Igor Dušenka

Po úmrtí poslankyne Anny Záborskej sa jej náhradníkom v Národnej rade SR stane právnik Igor Dušenka. Potvrdil to šéf poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ Michal Šipoš.

Dušenka by mal zložiť poslanecký sľub na začiatku najbližšej schôdze parlamentu, ktorá sa začne 9. septembra. Informáciu potvrdila aj Kancelária Národnej rady SR.

V parlamentných voľbách v roku 2023 kandidoval Dušenka zo štvrtého miesta kandidátky koalície OĽANO (dnes hnutie Slovensko), Kresťanská únia, Za ľudí.

Záborská zomrela v stredu vo veku 77 rokov. Po odchode z materského KDH spoluzakladala stranu Kresťanská únia, ktorej šéfovala do roku 2024.

Okrem slovenského parlamentu pôsobila v rokoch 2004 až 2019 ako poslankyňa Európskeho parlamentu.

(tasr, max)

Minúta  |  

EÚ a USA sa dohodli na znížení ciel a širšej obchodnej spolupráci

Európska únia a Spojené štáty vydali spoločné vyhlásenie, ktorým stanovujú rámec pre spravodlivý, vyvážený a vzájomne prospešný transatlantický obchod a investície. Vo štvrtok počas stretnutia s novinármi v Bruseli to potvrdil eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič.

Európska únia navrhla zníženie amerických ciel na dovoz automobilov z EÚ na 15 percent, pričom toto opatrenie má platiť spätne od 1. augusta.

Trojapolstranový dokument uzatvára obchodnú dohodu medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, dosiahnutú 27. júla.

Dohoda má podľa dostupných údajov priniesť rovnomernejšie obchodné podmienky, keďže väčšina európskych áut podliehala vyššiemu clu.

Obchodná dohoda však nezahŕňa víno a liehoviny. Šefčovič dodal, že dvere pre zníženie ciel pre tento sektor a ďalšie sektory, ktoré nie sú zahrnuté v dohode, nie sú zatvorené.

Cieľom je vytvoriť stabilné a predvídateľné prostredie pre obchod a investície, čo podľa Európskej komisie ocenia najmä podniky a priemysel. Vyhlásenie je výsledkom intenzívnych rokovaní so zástupcami USA, vrátane ministra obchodu Howarda Lutnicka.

Šefčovič zdôraznil, že ide len o prvý krok k širšej dohode pokrývajúcej ďalšie sektory. Zároveň upozornil, že alternatívou mohla byť obchodná vojna so závažnými clami, ktorá by najviac zasiahla malé a stredné podniky a v Európe mohla ohroziť až päť miliónov pracovných miest.

Eurokomisár poďakoval všetkým zúčastneným stranám a vyjadril nádej, že legislatívny návrh, ktorý dohodu implementuje, podporí aj Rada EÚ a Európsky parlament.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.