Preskočiť na obsah
  |  

Poľský prezident Nawrocki vetoval zákon o predĺžení pomoci Ukrajincom

Poľský prezident Karol Nawrocki v pondelok vetoval novelu zákona o predĺžení pomoci občanom Ukrajiny, ktorá mala zabezpečiť pokračovanie finančnej podpory a predĺžiť dočasnú ochranu ukrajinských utečencov v Poľsku do 4. marca 2026.

Novela mala zároveň rozšíriť príspevok „800 plus“ (800 zlotých na dieťa) aj na deti Ukrajincov, ktoré študujú na univerzite či v kurzoch po ukončení strednej školy pred 18. rokom života.

Prezident vetoval zákon, pretože nesúhlasil s vyplácaním príspevku všetkým Ukrajincom bez podmienky pracovného pomeru v Poľsku. Zdôraznil, že podpora má byť len pre tých, ktorí v Poľsku skutočne pracujú, čo podporuje aj jeho protikandidát z prezidentských volieb Rafal Trzaskowski.

Strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá prezidentský návrh podporovala, chcela podmienky sprísniť – navrhli podmieniť príspevky zamestnaním alebo podnikaním a zmeniť pravidlá udeľovania občianstva, no parlament tieto úpravy nezaradil do finálnej verzie zákona.

Minister digitalizácie Krzysztof Gawkowski vyhlásil, že veto prezidenta znamená aj ukončenie financovania satelitného internetu Starlink pre Ukrajinu. Podľa neho ide o riziko na vysokej úrovni a pripomenul, že prezident si musel byť vedomý, že Starlink je súčasťou zákona. 

(tasr, sie)

  |  

Dovoz palív z ruskej ropy do Česka stúpa aj po ukončení priameho dovozu

Česká republika v prvom polroku 2025 podľa českého ekonóma Lukáša Kovandu výrazne zvýšila dovoz palív vyrobených z ruskej ropy, a to približne o 18,3 percenta.

Hlavným zdrojom je Slovensko, kde tieto palivá vyrábajú zo surovej ruskej ropy. V druhej štvrtine roka nárast dovozu dosiahol až 19,9 percenta.

Tento rast pretrváva napriek tomu, že Česko v marci ukončilo vlastný dovoz ruskej ropy ropovodom Družba. Celková hodnota dovozu palív z ruskej ropy dosiahla takmer sedem miliárd českých korún, čo je oproti minulému roku nárast.

Útoky ukrajinských síl na ropovod Družba a jeho zariadenia spôsobujú opakované prerušenia dodávok, čo môže ohroziť zásobovanie najmä východnej časti Česka.

V prípade dlhodobého výpadku by podľa Kovandu muselo Česko zvýšiť dovoz z iných krajín, ako sú Nemecko alebo Rakúsko, čo by mohlo viesť k dočasnému zdraženiu palív na čerpacích staniciach.

(sie)

  |  

Zelenskyj chce od spojencov miliardu mesačne na nákup amerických zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že cieľom Kyjeva je získať od spojencov aspoň jednu miliardu dolárov (v prepočte približne 861 miliónov eur) mesačne na nákup amerických zbraní.

Povedal to počas brífingu v Kyjeve s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem. Nórsko by podľa neho mohlo prispieť k bezpečnostným zárukám v oblasti protivzdušnej a námornej obrany.

Zelenskyj zároveň oznámil, že tento týždeň plánuje s americkým splnomocnencom Keithom Kelloggom rokovať o prípravách na prípadné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ukrajinskí a americkí predstavitelia majú rokovať aj o podobe bezpečnostných záruk, ktoré sú podľa Zelenského nevyhnutné pre mierové riešenie.

(reuters, lud)

  |  

Do herní a kasín aj na Vianoce. Poslanci žiadajú výrazné zmeny v hazarde

Novela zákona o hazardných hrách by mohla zrušiť zákaz prevádzkovania číselných a okamžitých lotérií počas vybraných sviatkov, ako sú Veľký piatok či Vianoce, ako aj počas štátneho smútku či mimo prevádzkového času herní a kasín.

Navrhujú to nezaradení poslanci Pavel Ľupták, Ivan Ševčík, Miroslav Radačovský a Roman Malatinec.

Prípadné schválenie novely by zároveň umožnilo, aby hráči na samoobslužných termináloch mohli okrem kurzových stávok hrať aj číselné lotérie. Zároveň by sa skrátil čas na znehodnotenie nepredaných žrebov po ukončení lotériovej hry.

Ďalším zásadným bodom je výnimka pre národnú lotériovú spoločnosť, ktorá by pri žiadosti o licenciu na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne nemusela predkladať stanovisko obce k umiestneniu kasína na jej území.

Poslanci navrhujú aj zriadenie osobitnej komory, ktorej predsedom by bola práve národná lotériová spoločnosť. Tá by mala právomoc navrhovať legislatívne zmeny, vyjadrovať sa k návrhom zákonov a spravovať systém na blokovanie nelegálnych internetových hier.

(tasr, max)

  |  

Saková: Ropa by mohla opäť tiecť na Slovensko cez Družbu už v pondelok

Dodávky ruskej ropy na Slovensko cez ropovod Družba, ktoré prerušili vo štvrtok po ukrajinskom útoku v Rusku, by sa mohli v najlepšom prípade obnoviť už v pondelok.

"Podľa najnovších informácií ide o výpadok na štyri až päť dní, pričom v optimálnom prípade môžeme očakávať obnovenie dodávok na Slovensko už v pondelok," spresnila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) pre Reuters.

Ukrajina v auguste trikrát zaútočila v rámci vojenského konfliktu s Ruskom na ropovod Družba. Zatiaľ posledný útok narušil dodávky na päť dní.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v nedeľu potvrdil, že telefonoval s ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihom a vysvetlil mu dôležitosť ropovodu pre Slovensko.

(reuters, max)

  |  

Koalícia chce prísnejšie tresty za poškodzovanie vojnových pamiatok a hrobov

Koaliční poslanci predložili parlamentu návrh novely Trestného zákona, ktorý by zaviedol trestný čin poškodzovania vojnových pamätníkov, hrobov a kultúrnych pamiatok spojených s vojnami.

Dôvodom je nárast prípadov ničenia týchto pietnych miest, ktoré sú podľa predkladateľov symbolom odkazu obetí svetových vojen a holokaustu.

V súčasnosti polícia podobné skutky posudzuje ako poškodzovanie cudzej veci alebo výtržníctvo. Predkladatelia však tvrdia, že vzhľadom na ich historický a morálny význam by sa mali odlišovať od bežného vandalizmu a považovať za závažnejšie konanie s extrémistickým charakterom.

Novela preto navrhuje sprísnené trestné sadzby. Za spôsobenie väčšej škody by hrozil trest odňatia slobody na dva roky. Ak by čin spáchali z osobitného motívu, počas krízovej situácie, závažnejším spôsobom alebo ak by za ním stál verejný činiteľ, hrozilo by páchateľovi jeden až päť rokov väzenia.

Ak by išlo o činnosť člena nebezpečného zoskupenia, spôsobil by škodu veľkého rozsahu alebo čin spáchal na území s osobitnou ochranou, trestná sadzba by bola dva až šesť rokov.

(tasr, max)