Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin sa úmyselne vyhýba samitu so Zelenským, varujú Merz aj Stubb

Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa viacerých západných lídrov úmyselne vyhýba plánovanému stretnutiu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, kanadský premiér Mark Carney a fínsky prezident Alexander Stubb sa zhodujú, že ide o typickú ruskú taktiku zdržiavania.

Stretnutie sa snaží sprostredkovať americký prezident Donald Trump, ktorý s oboma lídrami rokoval osobitne – s Putinom na Aljaške a so Zelenským vo Washingtone.

Podľa Trumpa má Putin voči Zelenskému osobný odpor, no zároveň naznačil, že dohoda o mieri na Ukrajine je na dosah.

Friedrich Merz však varoval, že ak Moskva neustúpi, Európska únia bude musieť zvýšiť tlak prostredníctvom už 19. balíka sankcií.

Mark Carney označil Putinovo konanie za prejav strachu zo stretnutia a Alexander Stubb dodal, že Rusko cielene hrá o čas v nádeji, že trpezlivosť Západu – najmä Trumpova – vyprší.

Zelenskyj vyzýva na zrýchlenie prác pri zabezpečovaní bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Zdôraznil to po stretnutí s generálom Olexandrom Syrským, pričom upozornil na potrebu detailného vypracovania obranných zložiek týchto záruk.

Zároveň avizoval ďalšie rokovania s takzvanou koalíciou ochotných, pričom očakáva konkrétne príspevky spojencov – od vojakov až po financie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Mikulec reaguje na Šutaja Eštoka: Rezort vnútra sme stabilizovali počas kríz

Opozičné hnutie Slovensko kritizuje ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) za spôsob obhajoby nákupov na rezorte. Podľa opozície zavádza a vyhovára sa na predchodcov.

Exminister vnútra Roman Mikulec (hnutie Slovensko, KÚ, Za ľudí) pripomenul, že ich vláda čelila pandémii, energetickej kríze, vysokej inflácii a utečeneckej vlne po vypuknutí vojny na Ukrajine. Napriek tomu stabilizovali a modernizovali políciu.

Reagoval aj na kritiku cien služobných áut – Šutaj Eštok podľa neho porovnával klasické vozidlá so skôr nakúpenými plug-in hybridmi, ktoré boli drahšie aj pre vtedajší nedostatok čipov.

Poslanec Gábor Grendel (hnutie Slovensko, KÚ, Za ľudí) vyzval ministra vysvetliť, prečo nezabezpečili vyššie platy pre policajtov a hasičom sľúbené nové vozidlá. Tiež namietajú, že chýbajú analýzy, ktoré počítače treba vymeniť, a považujú nákupy za netransparentné.

Šutaj Eštok už v pondelok odmietol obvinenia z predražených zákaziek. Tvrdí, že ministerstvo podpísalo rámcovú zmluvu na IT techniku pre celú verejnú správu v hodnote 326 miliónov eur a obnovuje výstroj pre viac než 19-tisíc policajtov a 4 200 hasičov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Študentská rada víta nový zákon, oceňuje najmä prax miesto diplomovej práce

Návrh nového zákona o vysokých školách, ktorý minulý týždeň schválila vláda, pozitívne hodnotí Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ). Jej predseda Patrik Prístupný označil zmeny za krok správnym smerom, keďže do ich prípravy sa zapojili všetky relevantné strany a reflektujú reálne potreby študentov aj spoločnosti.

Medzi kľúčové opatrenia patrí možnosť ukončenia druhého stupňa štúdia aj inými formami než písaním diplomovej práce. V profesijne orientovaných programoch, napríklad v medicíne či učiteľstve, bude možné zvoliť prax či stáž.

Za významný úspech rada považuje aj zavedenie možnosti uznania diplomovej či dizertačnej práce ako rigoróznej. Zvýši to podľa nich motiváciu študentov k nadštandardnej kvalite a priblíži systém českej praxi.

ŠRVS vníma pozitívne aj zavedenie kontrolných etáp štúdia – povinnosť získať minimálny počet kreditov každý semester má zabrániť formálnemu zotrvávaniu v systéme a zneužívaniu študentských výhod.

Spor však pretrváva v oblasti nominačného mechanizmu do výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a rozdielnej dĺžky funkčných období.

(tasr, max)

Minúta  |  

Merz po útoku v Gaze: Zatiaľ nevidím žiadny dôkaz, že išlo o novinárov

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa vyjadril k izraelskému náletu na nemocnicu Násir v Pásme Gazy, pri ktorom zomrelo najmenej 20 ľudí vrátane piatich novinárov. Podľa Merza zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by útok cielene smeroval na zástupcov médií.

Zdôraznil však, že Izrael sľúbil nezávislé a dôkladné vyšetrovanie incidentu, na ktoré si chce počkať pred vynesením akýchkoľvek záverov.

Útok, ktorý sa odohral v pondelok, vyvolal medzinárodné pobúrenie, najmä pre úmrtia pracovníkov svetových spravodajských agentúr, vrátane Reuters, AP a Al Džazíry.

Podľa dostupných informácií bol cieľom útoku areál nemocnice na juhu Gazy. Zatiaľ však nie je jasné, či šlo o chybu, vedľajší účinok vojenských operácií, alebo o niečo závažnejšie.

Merzov postoj naznačuje snahu vyhnúť sa predčasným obvineniam a zachovať diplomatickú opatrnosť, kým Izrael nepredloží konkrétne výsledky vyšetrovania.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Saar: Západ nás tlačí k palestínskemu štátu, bola by to samovražda

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar počas prvej návštevy USA obvinil viaceré západné vlády – najmä tie ľavicového zamerania – zo snahy nanútiť Izraelu uznanie palestínskeho štátu.

V prejave na konferencii amerických židovských organizácií v New Yorku varoval, že takýto krok by bol pre Izrael „samovražedný“. Narážal najmä na iniciatívy Francúzska, Británie, Kanady a Austrálie, ktoré plánujú v septembri na pôde OSN podporiť palestínsku štátnosť.

Saar tiež zdôraznil, že Izrael má momentálne lepšiu strategickú pozíciu ako v minulosti, pričom poukázal na úspechy voči takzvanej iránskej „osi odporu“. Upozornil, že niekdajšia vojenská hrozba sa mení na politický nátlak s cieľom oslabiť izraelskú suverenitu.

Počas návštevy USA má Saar naplánované stretnutia s americkými predstaviteľmi i podporovateľmi Izraela.

(tasr, lup)

Minúta  |  

USA menia postoj, podporia predĺženie mandátu mierovej misie OSN v Libanone

USA zmenili postoj a podporia predĺženie mandátu mierovej misie OSN v Libanone o ďalší rok. Hoci sa pôvodne stavali proti, osobitný vyslanec Thomas Barrack potvrdil, že Washington návrh podporí.

Mandát Dočasných síl OSN, ktoré stoja miliardu dolárov ročne, vyprší už túto nedeľu. Bezpečnostná rada OSN bude o jeho predĺžení hlasovať na základe francúzskeho návrhu.

Cieľom je poskytnúť Libanonu čas, aby sa stal výlučným garantom bezpečnosti na juhu krajiny. Po novembrovom prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom libanonská armáda postupne rozmiestňuje svoje jednotky v regióne a odstraňuje militantnú infraštruktúru.

Tel Aviv síce ponechal časť svojich síl na strategických miestach, no izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že Izrael je pripravený svoju prítomnosť znížiť, ak Libanon odzbrojí Hizballáh.

Práve odzbrojenie tohto Iránom podporovaného hnutia je momentálne kľúčovou výzvou pre libanonskú vládu.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.