Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vyše 350-tisíc ľudí žiadalo prepustenie rukojemníkov a koniec vojny v Gaze

Na demonštrácii v izraelskom Tel Avive vyjadrili v utorok davy ľudí solidaritu s rukojemníkmi, ktorých už takmer dva roky zadržiavajú militanti Hamasu v Pásme Gazy.

Podľa odhadu organizátorov sa večer v centre pobrežnej metropoly zišlo približne 350-tisíc účastníkov. Žiadali prepustenie rukojemníkov a koniec vojny v palestínskej enkláve.

Fórum príbuzných rukojemníkov zvolalo na utorok celoštátny deň protestov pod heslom „Izrael drží spolu“. Demonštrácie a blokády ciest sa konali už od rána.

Protestné akcie mali poukázať na situáciu rukojemníkov. Organizátori protestov obviňujú izraelského premiéra Benjamina Netanjahua z toho, že z politických dôvodov predlžuje vojnu a sabotuje dohodu o prepustení zadržiavaných Izraelčanov.

„Viac ako 350-tisíc ľudí na demonštrácii... vyslalo jasný odkaz: vláda musí podpísať dohodu, ktorá je teraz na stole. Celá krajina žiada ukončenie vojny a návrat všetkých rukojemníkov,“ uviedli usporiadatelia vo večernom vyhlásení.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Británia otvára univerzity pre desiatky študentov z Pásma Gazy

Britské ministerstvo vnútra schválilo mimoriadne imigračné opatrenia, ktoré umožnia zhruba 40 študentom z Pásma Gazy nastúpiť na britské univerzity.

Cieľom je zabezpečiť, aby mohli včas začať svoje štúdium, pričom deväť z nich získa štipendiá v rámci prestížneho programu Chevening.

Tento vládou financovaný program podporuje začínajúcich lídrov zo sveta pri absolvovaní magisterského štúdia v Spojenom kráľovstve. Zvyšných približne 30 študentov získalo plne hradené miesta cez súkromné štipendijné iniciatívy.

Pred samotným vstupom do Británie budú musieť podstúpiť biometrické kontroly v tretej krajine.

Kritickým bodom však zostáva požiadavka izraelského súhlasu na ich odchod z Gazy, bez ktorého sa cestovať nedá.

Podľa ministerky vnútra Yvette Cooperovej ide o zložitý a náročný proces, vláda sa však snaží využiť všetky dostupné možnosti, aby týmto študentom umožnila čo najskôr začať akademickú cestu v bezpečnom a stabilnom prostredí.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusko vystúpi z dohovoru Rady Európy na zabránenie mučeniu

Rusko plánuje vystúpiť z Európskeho dohovoru na zabránenie mučeniu, čím pokračuje v odpájaní sa od medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv.

Podľa dekrétu premiéra Mišustina návrh na odstúpenie má prezident Putin predložiť Štátnej dume.

Hoci ide predovšetkým o symbolický krok – keďže Rusko bolo z Rady Európy vylúčené už v roku 2022 – signalizuje ešte väčší odklon od medzinárodného dohľadu. Dohovor umožňuje kontrolu väzenských zariadení a zameriava sa najmä na podmienky väzňov.

Politico pripomína, že Kremeľ je opakovane obviňovaný z mučenia politických väzňov a ukrajinských zajatcov. Smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného v trestaneckej kolónii je len jedným z mnohých príkladov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nový orgán OSN má pomôcť štátom čeliť rizikám umelej inteligencie

Valné zhromaždenie OSN zriadilo nový poradný orgán pre umelú inteligenciu, ktorý má pomáhať krajinám pri rozhodovaní o technológiách s rastúcim globálnym dopadom. Cieľom je podporiť medzinárodný dialóg a poskytnúť vedecky podložené odporúčania týkajúce sa príležitostí, rizík a vplyvu AI na demokraciu a ľudské práva.

Orgán bude pozostávať zo 40 nezávislých odborníkov s trojročným mandátom. Generálny tajomník OSN António Guterres ich vymenuje v najbližších mesiacoch.

Súčasťou iniciatívy má byť aj každoročný globálny dialóg o umelej inteligencii, ktorého prvé zasadnutie je naplánované na budúci rok v Ženeve.

Podľa predstaviteľky Kostariky Maritzy Chan Valverdeovej OSN potvrdzuje svoju úlohu pri zabezpečení, aby AI slúžila ľudstvu a napomáhala k dosiahnutiu globálnych rozvojových cieľov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Michigan zastavuje hormonálnu terapiu a blokátory puberty

Univerzitné medicínske centrum Michigan Medicine oznámilo, že prestane poskytovať hormonálnu terapiu a blokátory puberty transrodovým pacientom mladším ako 19 rokov, informuje Detroit Free Press.

Rozhodnutie prišlo po tlaku federálnej administratívy prezidenta Donalda Trumpa a je reakciou na vyšetrovanie aj rastúce obavy o bezpečnosť.

Tento krok je dôležitým signálom v čase, keď sa diskusia o takzvanej „gender-affirming care“ čoraz viac ukazuje ako ideologicky motivovaná, nie medicínsky podložená. Hormonálne a chirurgické zásahy na maloletých sú totiž nevratné, vedú k ťažkým zdravotným následkom a podľa rastúceho počtu odborníkov nemajú oporu vo vedeckých dôkazoch.

Zatiaľ čo LGBT aktivisti a progresívne organizácie bijú na poplach a hovoria o „politickom zásahu do práv mladistvých“, konzervatívne kruhy krok Michigan Medicine vítajú.

(mja)

Minúta  |  

Macron tvrdí, že vojna v Gaze je hanbou pre Izrael a slepou uličkou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ostro reagoval na kritiku izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý ho obvinil, že uznaním Palestínskeho štátu podporuje antisemitizmus. Macron v liste zverejnenom v utorok označil takéto obvinenia za „neprijateľné“ a „urážku pre celé Francúzsko“.

Zdôraznil, že krajina aktívne bojuje proti antisemitizmu a táto téma nesmie byť „zneužívaná ako zbraň“. Zároveň apeloval na Netanjahua, aby ukončil „vražednú a nelegálnu vojnu“ v Gaze, ktorú označil za hanbu pre Izrael.

Macron svoje rozhodnutie uznať Palestínsky štát obhajuje ako krok, ktorý by mal byť potvrdený na zasadnutí OSN v septembri.

Netanjahu však varoval, že takýto krok zvyšuje nenávisť voči Židom vo Francúzsku a posilňuje Hamas.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.