Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mimovládky varujú, že Únia stráca vedúcu pozíciu v klimatickej politike

Európska únia čelí riziku straty svojej vedúcej pozície v medzinárodnej klimatickej politike, varujú mimovládne organizácie z Nemecka a Francúzska.

V liste adresovanom nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi tieto organizácie vyzvali EÚ, aby jasne podporila ambiciózny cieľ znížiť emisie o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Pred novembrovým samitom COP30 v Brazílii je podľa nich nevyhnutné stanoviť aj medzizastávku do roku 2035. Cieľ však musia schváliť Európsky parlament a Rada EÚ, pričom niektoré štáty sú proti.

Zároveň upozorňujú na kontroverzný návrh kompenzácie emisií cez medzinárodné uhlíkové kredity, ktoré umožňujú firmám a štátom obchodovať so znížením emisií.

Mimovládne organizácie tvrdia, že tento systém môže znižovať reálne snahy o ochranu klímy.

Mimovládky vyzývajú Nemecko a Francúzsko, aby ako najväčšie ekonomiky Európy hovorili jednotným hlasom a udržali vedúcu úlohu EÚ v boji proti zmene klímy.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Družba sa znovu rozbieha, no Budapešť varuje pred ohrozením dodávok

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó oznámil, že dodávky ropy do Maďarska cez ropovod Družba sa po prerušení spôsobenom ukrajinským útokom na ruskú energetickú infraštruktúru obnovia už vo štvrtok. Zatiaľ pôjde len o testovací režim s obmedzeným objemom. Podľa Szijjárta ho o dočasnom riešení informoval ruský námestník ministra energetiky Pavel Sorokin.

„Ruský námestník ministra energetiky Pavel Sorokin ma informoval, že po intenzívnej práci sa podarilo nájsť dočasné riešenie, takže dodávky ropy do Maďarska môžu byť zajtra obnovené v testovacom režime v menšom objeme,“ napísal Szijjarto na X.

Minister zároveň uistil, že Maďarsko má v súčasnosti dostatočné komerčné zásoby a nie je potrebné siahať na strategické rezervy. Szijjártó zároveň vyzval Ukrajinu, aby prestala útočiť na ropovod, a neohrozovala tak energetickú bezpečnosť krajiny.

Ak sa dodávky ropy cez ropovod Družba neobnovia do 1. septembra, Slovensko bude musieť čerpať zo svojich strategických rezerv a jeho rafinéria nebude môcť exportovať.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kažimír sa odvolal proti rozsudku, ktorý ho uznal vinným z úplatku

Guvernér Národnej banky Slovenska a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír podal odvolanie proti májovému rozsudku Špecializovaného trestného súdu, podľa ktorého musí zaplatiť pokutu 200-tisíc eur alebo ísť na rok do väzenia.

Kažimír tvrdí, že je nevinný. Jeho právnik Ondrej Mularčík označil verdikt za nezákonný a nedostatočne odôvodnený. Odvolanie už podali na vyšší súd.

Kažimíra uznali vinným z podplácania ešte z čias, keď bol ministrom financií (2012 – 2019). Mal údajne odovzdať úplatok 48-tisíc eur šéfovi finančnej správy za zrýchlenie daňových vratiek pre niektoré firmy.

Jeho šesťročné funkčné obdobie guvernéra sa skončilo 1. júna, ale podľa zákona zostáva vo funkcii, kým politici nerozhodnú o jeho nástupcovi alebo novom menovaní. Premiér Robert Fico sa postavil proti opätovnej nominácii Kažimíra na druhé funkčné obdobie, vyčíta mu nelojalitu.

(reuters, est)

Minúta  |  

Protesty rastú, Francúzsko čaká na kľúčové hlasovanie o dôvere vláde

Francúzsko čelí ďalšej politickej kríze, keď väčšina obyvateľov chce predčasné parlamentné voľby, ak vláda premiéra Françoisa Bayroua padne.

Bayrou nedávno vyvolal hlasovanie o dôvere svojmu kabinetu, ktoré je naplánované na 8. septembra a týka sa jeho návrhu na rozpočtové škrty vo výške 44 miliárd eur.

Opozícia vrátane Národného frontu a socialistov oznámila, že ho nepodporí, čím hrozí pád vlády.

Ankety ukazujú, že medzi Francúzmi panuje hlboká nespokojnosť s politikou, 56 až 69 percent občanov si želá rozpad parlamentu a predčasné voľby.

Väčšina chce tiež aj odstúpenie prezidenta Emmanuela Macrona, pričom Národný front získal v niektorých prieskumoch najväčšiu podporu na vedenie budúcej vlády, hoci bez väčšiny.

Bayrou sa snaží riešiť dlh, ktorý minulý rok presiahol 113 percent HDP, a deficit takmer dvojnásobne prekročil európsky limit troch percent.

Jeho návrh zahŕňa zrušenie dvoch štátnych sviatkov a zmrazenie väčšiny verejných výdavkov, čím chce presadiť finančnú disciplínu. Pretrvávajú však protesty a nejasná politická situácia.

Premiér upozornil, že odmietnutie jeho návrhu by mohlo znamenať koniec jeho vlády, čo by vyvolalo značnú neistotu na trhoch a medzi voličmi.

Prezident Macron zatiaľ situáciu nechcel komentovať.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Minister financií Siluanov: Rast ekonomiky bude pomalší, než sme očakávali

Rusko znížilo oficiálnu prognózu ekonomického rastu na rok 2025 z 2,5 percenta na 1,5 percenta, oznámil minister financií Anton Siluanov počas stretnutia v Kremli.

Po výraznom raste ekonomiky v rokoch 2023 a 2024 sa tento rok rast výrazne spomaľuje.

Siluanov povedal prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že ministerstvo hospodárstva očakáva rast 1,5 percenta v tomto roku, čo je o jeden percentuálny bod menej, než hovorila predchádzajúca prognóza.

Spomínal, že udržiavanie vyváženého rozpočtu umožní centrálnej banke zmierniť menovú politiku, čím by mali vo väčšej miere sprístupniť úverové zdroje, a podnietiť tak ďalší sociálno-ekonomický rozvoj.

Ruská ekonomika rástla o 4,3 percenta v roku 2024, no centrálna banka tentoraz predpovedá rast medzi jedným až dvoma percentami v roku 2025.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. vyzýva na trvalé prímerie medzi Izraelom a Hamasom

Pápež Lev XIV. v stredajšom vyhlásení vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby ukončilo takmer dvojročný konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Píše portál The Times of Israel.

Vo svojom prejave vo Vatikáne zdôraznil potrebu trvalého prímeria, prepustenia rukojemníkov a umožnenia bezpečného vstupu humanitárnej pomoci do oblasti. Pápež zároveň vyzval na plné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a vyjadril hlbokú sústrasť obetiam násilia.

Táto výzva nadväzuje na predchádzajúce apely pápeža Leva, ktorý už viackrát požadoval okamžité zastavenie vojny v Gaze a rešpektovanie práv civilistov. V minulosti vyjadril tiež znepokojenie nad útokmi na náboženské objekty a civilné oblasti, pričom vyzval na ochranu nespravodlivo zasiahnutých obyvateľov.

Podobne tieto výzvy podporili aj ďalšie cirkevné autority ako jeruzalemskí patriarchovia, ktorí žiadajú ukončenie bojov a poskytovanie humanitárnej pomoci.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.