Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump plánuje obmedziť víza pre študentov, novinárov aj výmenné programy

Trumpova administratíva zverejnila návrh nového nariadenia, ktoré by zásadne obmedzilo platnosť víz pre zahraničných študentov, novinárov a účastníkov kultúrnych výmenných programov.

Kým v súčasnosti sa víza viažu na trvanie programu, po novom by mali mať pevne stanovenú platnosť – pre študentov a výmenných pracovníkov do štyroch rokov a pre novinárov len 240 dní.

Osobitne prísne by sa pristupovalo k občanom Číny, ktorým by platnosť víz obmedzili na 90 dní.

Zmeny by sa dotkli viac než 1,6 milióna študentov a desaťtisícov ďalších cudzincov pôsobiacich v USA. Držitelia víz by síce mohli požiadať o predĺženie, no už by nemali automatický prístup k flexibilnému pobytu.

Podľa vlády ide o snahu zlepšiť monitoring a dohľad nad cudzincami počas ich pobytu v USA. Návrh je súčasťou širšej snahy obmedziť legálnu migráciu. Verejnosť má 30 dní na pripomienky.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Maďarsko žaluje EÚ za obídenie veta pri pomoci Ukrajine z ruských aktív

Maďarsko zažalovalo Európsku úniu za rozhodnutie poskytovať Ukrajine miliardovú pomoc z úrokov zmrazených ruských aktív.

Podľa Budapešti bola jej žaloba proti Európskemu mierovému nástroju odôvodnená tým, že jej veto bolo ignorované napriek tomu, že Maďarsko nie je „prispievajúcim členským štátom“. Tým sa podľa nej porušila rovnosť členských krajín a demokratické princípy Únie.

Peniaze – až 99,7 percenta úrokov z aktív ruskej centrálnej banky – smerujú prostredníctvom mierového nástroju každoročne do Kyjeva na vojenskú pomoc.

Prípad sa dostal na Všeobecný súd EÚ a podľa maďarských médií by mohol ovplyvniť výklad práva veta v Únii.

Maďarsko, ktoré dlhodobo udržiava nadštandardné vzťahy s Moskvou, už viackrát blokovalo pomoc Ukrajine, čím si vyslúžilo kritiku z iných členských štátov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Milei čelil útoku demonštrantov, z kampane musel odísť pod ochranou

Argentínsky prezident Javier Milei bol nútený predčasne ukončiť kampaň v provincii Buenos Aires po tom, ako dav demonštrantov začal hádzať predmety na jeho auto.

Incident sa zaobišiel bez zranení, no eskaloval do potýčok medzi jeho priaznivcami a odporcami. Skandovanie „vypadni, Milei“ sprevádzali obvinenia, že opozícia úmyselne podnecuje násilie.

Protesty sa dejú na pozadí korupčného škandálu, do ktorého je údajne zapletená Mileiova sestra Karina, obvinená z prijímania úplatkov v štátnej agentúre pre zdravotne postihnutých.

Prezident v reakcii odmietol všetky obvinenia ako lož a zverejnil fotografiu, kde ukazuje palec hore – podľa neho má ísť o pokus opozície destabilizovať situáciu.

Napriek incidentu prezident pokračuje v kampani a snaží sa oslabiť vplyv škandálu na svoju pozíciu pred blížiacimi sa voľbami.

(tasr, lup)

Minúta  |  

V Argentíne objavili obraz ukradnutý nacistami, ten však opäť zmizol

Známy obraz od Giuseppeho Ghislandiho, ukradnutý nacistami pred 80 rokmi, sa objavil na fotografii v realitnom inzeráte a znovu sa tak dostal do centra pozornosti.

Argentínske úrady v utorok prehľadali dom v Mar del Plate patriaci Patricii Kadgienovej, dcére bývalého dôstojníka nacistického režimu. Obraz však nenašli.

Prokurátor Carlos Martinez uviedol, že síce mali dôkazy o možnej prítomnosti diela v dome, pri razii ho však nenašli. Zhabali dokumenty a niekoľko zbraní.

Vyšetrovanie pokračuje, dvaja vlastníci domu čelia podozreniu z držby ukradnutého majetku. Osud obrazu „Portrét grófky Colleoniovej“ tak zostáva aj naďalej nejasný.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Strelec z katolíckej školy v Minneapolise bol transgender

Streľba na katolíckej škole Annunciation v Minneapolise si v stredu vyžiadala životy dvoch detí vo veku 8 a 10 rokov a zranenia ďalších sedemnástich ľudí.

Útočník, 23-ročný Robin Westman, spustil paľbu cez okná kaplnky počas omše a následne spáchal samovraždu, informuje denník Times.

Westman si v roku 2020 zmenil meno, lebo sa identifikoval ako žena. Účet na YouTube, ktorý medzitým odstránili a pravdepodobne patril útočníkovi, zverejnil niekoľko hodín pred streľbou kresbu kostola a muža, ktorý do kresby opakovane bodal, pričom hovoril: „Zabijem sa.“

Ďalšie klipy zverejnené na účte YouTube ukazovali časti zbrane, poloautomatickú pušku a brokovnicu. Na častiach zbrane a strelive boli napísané mená ďalších masových strelcov, ako aj slová „pre deti“ a „kde je váš Boh?“. Manifest obsahoval aj fotografiu Adama Lanzu, ktorý spustil streľbu v škole Sandy Hook v roku 2012 – jednu z najsmrteľnejších v dejinách USA.

Útok sa odohral v prvom týždni školy a vyvolal silnú reakciu miestnych predstaviteľov. Starosta Frey ostro odsúdil násilie a vyzval na konkrétne kroky.

Prezident USA Donald Trump nariadil stiahnuť vlajky na pol žrde. Vyšetrovatelia skúmajú aj videá, ktoré údajne zverejnil útočník, ako aj jeho možné motívy. Ide v poradí o 146. streľbu v školách USA v tomto roku.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Takmer všetci migranti v Nemecku chcú ostať a získať občianstvo

Podľa štúdie Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (DIW Berlin) plánuje až 98 percent migrantov, ktorí prišli do Nemecka v rokoch 2013 až 2019, ostať v krajine dlhodobo a naturalizovať sa.

Medzi hlavné dôvody patria lepší prístup na pracovný trh, právna istota, možnosť cestovať a zlúčenie s rodinou. Najviac naturalizovaných pochádza zo Sýrie, Afganistanu, Iraku a ďalších krajín Blízkeho východu a Afriky.

Štúdia však zároveň informovala o úpadku „kultúry vítania“. Zatiaľ čo v roku 2017 sa vítaných cítilo 84 percent migrantov, v roku 2023 to bolo 65 percent.

Na túto skutočnosť nadväzuje nemecký zákon z jari 2024, ktorý skracuje minimálny pobyt pre získanie občianstva na päť rokov (v niektorých prípadoch na tri), no sprísňuje ekonomické podmienky. Žiadatelia podľa neho musia byť finančne sebestační, teda nepoberať sociálne dávky.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.