Preskočiť na obsah
  |  

Výdavky na obranu rastú, ale nový cieľ NATO plnia zatiaľ len tri štáty

NATO hlási významný posun v obranných výdavkoch – všetkých 32 členských štátov tento rok dosiahne dlhodobý cieľ míňať aspoň dve percentá HDP na obranu. Oproti minulému roku je to zásadný posun, keďže viac než desať krajín ešte nesplnilo túto hranicu.

Nový cieľ, stanovený na júnovom samite v Haagu – 3,5 percenta HDP –, však momentálne spĺňajú len tri štáty: Poľsko, Litva a Lotyšsko.

Cieľ má byť záväzný do roku 2035 ako súčasť širšej ambície investovať päť percent HDP do obrany vrátane kyberbezpečnosti či infraštruktúry.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte však varoval, že samotné financie nestačia – dôležité je, ako sa premenia na skutočné vojenské kapacity.

(reuters, lup)

  |  

Čína privíta Putina aj Kima. Zo Západu dorazí len slovenský premiér

Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un sa budúci týždeň zúčastnia na vojenskej prehliadke v Pekingu po boku čínskeho lídra Si Ťin-pchinga.

Ide o prvé spoločné verejné vystúpenie tejto trojice, ktoré má symbolizovať odpor voči západnému tlaku.

Na podujatí sa zúčastní 26 zahraničných lídrov, no západní predstavitelia budú chýbať – výnimkou bude slovenský premiér Robert Fico.

Prehliadka 3. septembra na Námestí nebeského pokoja má ukázať nielen silu čínskej armády, ale aj podporu sankciami zasiahnutému Rusku a Severnej Kórei. Predstavia sa stíhačky, raketové systémy aj hypersonické zbrane.

Medzi hosťami budú aj lídri z Bieloruska, Iránu či zo Srbska. Peking tak zdôrazňuje spojenectvá mimo Západu.

Putin naposledy navštívil Čínu v roku 2024, Kim naposledy v roku 2019.

(reuters, lup)

  |  

Výbuchy otriasli Kyjevom aj Sumami, úrady hlásia mŕtvych a ranených

Kyjev sa v noci stal terčom masívneho ruského útoku, pri ktorom zahynuli štyria ľudia vrátane dvoch detí a viac ako dvadsať utrpelo zranenia.

Výbuchy otriasli viacerými časťami ukrajinskej metropoly. Podľa starostu Vitalija Klička išlo o rozsiahlu ofenzívu s nasadením dronov a balistických rakiet, pričom viacero budov bolo poškodených.

Ľudia sa pred náletmi ukrývali v staniciach metra a podchodoch.

Prvé explózie zaznamenali v stredu večer, ďalšie nasledovali nadránom. Miestne úrady vyzývali obyvateľov, aby zostali v úkrytoch, zatiaľ čo protivzdušná obrana sa snažila neutralizovať hrozbu.

Výbuchy boli hlásené aj v ďalších mestách, ako Sumy a Záporožie, čo naznačuje koordinovaný útok na viaceré ciele naprieč krajinou.

Ukrajinskí záchranári stále zasahujú na viacerých miestach.

(tasr, reuters, lup)

  |  

Trump plánuje obmedziť víza pre študentov, novinárov aj výmenné programy

Trumpova administratíva zverejnila návrh nového nariadenia, ktoré by zásadne obmedzilo platnosť víz pre zahraničných študentov, novinárov a účastníkov kultúrnych výmenných programov.

Kým v súčasnosti sa víza viažu na trvanie programu, po novom by mali mať pevne stanovenú platnosť – pre študentov a výmenných pracovníkov do štyroch rokov a pre novinárov len 240 dní.

Osobitne prísne by sa pristupovalo k občanom Číny, ktorým by platnosť víz obmedzili na 90 dní.

Zmeny by sa dotkli viac než 1,6 milióna študentov a desaťtisícov ďalších cudzincov pôsobiacich v USA. Držitelia víz by síce mohli požiadať o predĺženie, no už by nemali automatický prístup k flexibilnému pobytu.

Podľa vlády ide o snahu zlepšiť monitoring a dohľad nad cudzincami počas ich pobytu v USA. Návrh je súčasťou širšej snahy obmedziť legálnu migráciu. Verejnosť má 30 dní na pripomienky.

(tasr, lup)

  |  

Maďarsko žaluje EÚ za obídenie veta pri pomoci Ukrajine z ruských aktív

Maďarsko zažalovalo Európsku úniu za rozhodnutie poskytovať Ukrajine miliardovú pomoc z úrokov zmrazených ruských aktív.

Podľa Budapešti bola jej žaloba proti Európskemu mierovému nástroju odôvodnená tým, že jej veto bolo ignorované napriek tomu, že Maďarsko nie je „prispievajúcim členským štátom“. Tým sa podľa nej porušila rovnosť členských krajín a demokratické princípy Únie.

Peniaze – až 99,7 percenta úrokov z aktív ruskej centrálnej banky – smerujú prostredníctvom mierového nástroju každoročne do Kyjeva na vojenskú pomoc.

Prípad sa dostal na Všeobecný súd EÚ a podľa maďarských médií by mohol ovplyvniť výklad práva veta v Únii.

Maďarsko, ktoré dlhodobo udržiava nadštandardné vzťahy s Moskvou, už viackrát blokovalo pomoc Ukrajine, čím si vyslúžilo kritiku z iných členských štátov.

(tasr, lup)

  |  

Milei čelil útoku demonštrantov, z kampane musel odísť pod ochranou

Argentínsky prezident Javier Milei bol nútený predčasne ukončiť kampaň v provincii Buenos Aires po tom, ako dav demonštrantov začal hádzať predmety na jeho auto.

Incident sa zaobišiel bez zranení, no eskaloval do potýčok medzi jeho priaznivcami a odporcami. Skandovanie „vypadni, Milei“ sprevádzali obvinenia, že opozícia úmyselne podnecuje násilie.

Protesty sa dejú na pozadí korupčného škandálu, do ktorého je údajne zapletená Mileiova sestra Karina, obvinená z prijímania úplatkov v štátnej agentúre pre zdravotne postihnutých.

Prezident v reakcii odmietol všetky obvinenia ako lož a zverejnil fotografiu, kde ukazuje palec hore – podľa neho má ísť o pokus opozície destabilizovať situáciu.

Napriek incidentu prezident pokračuje v kampani a snaží sa oslabiť vplyv škandálu na svoju pozíciu pred blížiacimi sa voľbami.

(tasr, lup)