Preskočiť na obsah
  |  

Prezident Pellegrini varuje pred nebezpečenstvom rastúcej nenávisti

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini varoval pred narastajúcou nenávisťou v spoločnosti, ktorá podľa neho ohrozuje základné hodnoty tolerancie, porozumenia a jednoty.

V príhovore pri príležitosti 81. výročia Slovenského národného povstania (SNP) vyzval všetkých, ktorí prispievajú k šíreniu nenávisti, aby sa zastavili a uvedomili si vážnosť situácie. Poukázal na historický príklad úspešnej spolupráce rôznych skupín počas SNP, keď spolu bojovali občianski demokrati, komunisti, vojaci aj partizáni.

Pellegrini kritizoval súčasný stav, kde podľa neho sociálne siete predstavujú „galaprehliadku nenávisti“ a niektoré médiá namiesto tlmenia napätia túto nenávisť ešte posilňujú.

Varoval pred možnosťou eskalácie končiacej sa násilím, s odkazom na atentát na predsedu vlády pred vyše rokom. Verejne vyzval politikov, aby prestali využívať nenávisť ako politický nástroj, a médiá, aby obnovili hodnoty, na ktorých kedysi stáli.

Na záver ocenil odvahu a obetu hrdinov SNP a zdôraznil, že fašizmus a nenávisť nesmú nikdy znovu získať priestor v žiadnej podobe.

(tasr, sie)

  |  

Moskva odsudzuje reaktiváciu sankcií na Irán za jadrový program

Rusko v piatok odsúdilo rozhodnutie Británie, Nemecka a Francúzska, známych ako E3, spustiť proces, ktorý môže viesť k obnove sankcií OSN voči Iránu za jeho jadrový program.

Tento krok, nazývaný „snapback mechanizmus“, bol iniciovaný vo štvrtok z dôvodu obvinení, že Irán porušil dohodu z roku 2015, ktorej cieľom bolo zabrániť vývoju jadrových zbraní výmenou za zrušenie medzinárodných sankcií.

Ruské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení na tieto kroky európskych krajín tvrdo odsúdilo a vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby ich odmietlo. Zodpovednosť za kolaps dohody z 2015 pripísalo Spojeným štátom a európskym štátom.

Rusko tento rok podpísalo so Iránom strategickú dohodu o spolupráci a odsúdilo letecké útoky Izraela a USA na iránske jadrové zariadenia v júni.

Hovorkyňa ruského rezortu zahraničia Maria Zacharovová označila snahy o obnovenie sankcií voči Teheránu za „vážny destabilizačný faktor“, ktorý znižuje šance na vyjednané riešenie konfliktu a varovala pred eskaláciou, ktorá by mohla mať „vážne následky“.

(reuters, sie)

  |  

Slovenskí žiaci budú mať od nového školského roku opäť polročné prázdniny

V nadchádzajúcom školskom roku žiaci opäť za polrokom urobia pomyselnú bodku v podobe obnovených polročných prázdnin.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) považuje tento krok za správny a zdôrazňuje pozitívny vplyv na mentálnu stránku detí. Školáci nastúpia do škôl v pondelok 1. septembra, ktorý už nebude dňom pracovného pokoja, čím sa vracia tradícia, ktorá fungovala dlhé roky.

Minister neplánuje zmeny v harmonograme prázdnin a pripomína, že ich termíny sú podobné ako v mnohých iných krajinách.

(tasr, sie)

  |  

Hnutie Slovensko navrhuje rozšíriť infozákon na poslancov europarlamentu

Opoziční poslanci Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia (KÚ) v Národnej rade SR navrhujú rozšíriť okruh povinných osôb podľa infozákona o poslancov Európskeho parlamentu zvolených v Slovenskej republike.

Do parlamentu predložili novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá by umožnila verejnosti lepší prístup k informáciám o odmeňovaní asistentov europoslancov.

Poslanci zdôrazňujú, že europoslanci na rok 2025 majú k dispozícii 30 769 eur mesačne na odmeny pre svojich asistentov z rozpočtu Európskej únie, avšak verejnosť nemá možnosť kontrolovať, na aké činnosti a v akej výške sú títo asistenti odmeňovaní.

Pre porovnanie, slovenskí poslanci Národnej rady majú na asistenciu vyčlenených 4 115 eur mesačne a zmluvy o zabezpečení služieb asistentov podliehajú povinnému zverejňovaniu podľa infozákona, čo podľa predkladateľov poukazuje na výrazný rozdiel v transparentnosti.

Navrhovaná novela by zaviedla povinnosť europoslancom sprístupňovať základné informácie o náplni práce a odmeňovaní svojich asistentov, pokiaľ s nimi majú uzatvorené pracovné zmluvy.

(tasr, sie)

  |  

Severná Kórea ekonomicky rastie vďaka vzťahom s Ruskom

Severná Kórea zaznamenala v roku 2024 najrýchlejší ekonomický rast za posledných osem rokov, a to o 3,7 percenta, uviedla v piatok centrálna banka Južnej Kórey.

Rast ekonomiky je výsledkom posilnených hospodárskych vzťahov s Ruskom a výrazného zvýšenia výroby v priemysle, stavebníctve a baníctve. Ide o najvyšší rast od roku 2016, keď ekonomika rástla o 3,9 percenta.

Najvýraznejšie sa zvýšila ťažký chemický sektor, ktorý vzrástol o 10,7 percenta, pričom k tomu prispela výroba kovových produktov na zbrane vyvážané do Ruska.

Banícky sektor rástol o 8,8 percenta, čo je najvýraznejší nárast od roku 1999. Obchodný obrat krajiny však vlani klesol o 2,6 percenta na 2,7 miliardy dolárov.

(reuters, sie)

  |  

Tvárou v tvár čínskej hrozbe: Americkí senátori prišli podporiť Taiwan

Americký senátor Roger Wicker, predseda výboru pre ozbrojené služby v Kongrese USA, pricestoval v piatok do Taipeja, aby rokoval o bezpečnosti vzhľadom na rastúci vojenský tlak Číny na ostrov. Wicker, republikán, spolu so senátorkou Deb Fischer, tiež členkou výboru, zdôraznili význam "silného partnerstva" medzi USA a Taiwanom.

Vyhlásil, že sú tu na podporu mieru a bezpečnosti a potvrdzujú priateľskú bezpečnostnú dohodu medzi USA a Taiwanom, ktorá trvá už niekoľko desaťročí. Senát USA bude budúci týždeň prerokovávať Národnú obrannú autorizáciu, zákon stanovujúci politiku pre Pentagon s rozpočtom takmer jeden bilión dolárov. Dodal, že tento rok zákon opäť rozšíri ustanovenia týkajúce sa Taiwanu, hoci detaily neuviedol.

Taiwanský prezident Lai Ching-te prijme senátorov ešte v piatok. Čína, ktorá považuje Taiwan za svoje územie, minulý mesiac vyzvala Wickera a ďalších zákonodarcov, aby zrušili návštevu. Pekingská vláda zvyšuje vojenské aktivity okolo Taiwanu vrátane vojenských cvičení a nikdy nevylúčila použitie sily na získanie kontroly nad ostrovom.

Wickerova návšteva prichádza krátko pred masovou vojenskou prehliadkou v Pekingu pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny, na ktorú sú pozvaní aj ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský líder Kim Jong Un.

(reuters, sie)