Preskočiť na obsah
  |  

Izrael vyhlásil mesto Gaza za „nebezpečnú bojovú zónu“

Izraelská armáda vyhlásila mesto Gaza za „nebezpečnú bojovú zónu“ pred pripravovanou ofenzívou zameranou na obsadenie tohto najväčšieho mesta palestínskej enklávy po takmer dvoch rokoch konfliktu.

Izrael čelí rastúcemu tlaku doma aj v zahraničí na ukončenie bojov, počas ktorých bola väčšina obyvateľov pásma aspoň raz vysídlená a OSN vyhlásila v Gaze stav hladomoru.

Hovorca izraelskej armády uviedol, že už začali predbežné operácie a prvé fázy útoku na mesto Gaza, pričom jednotky pôsobia vo veľkom počte na predmestiach. OSN odhaduje, že v meste Gaza a okolí žije takmer milión ľudí.

Armáda zatiaľ nevyzvala na okamžitú evakuáciu, no považuje ju za nevyhnutnú. Denné prestávky vo vojenských aktivitách, ktoré umožnili obmedzenú dodávku potravín, počas ofenzívy túto oblasť nebudú zahŕňať.

Izraelská armáda počas operácie objavila pozostatky dvoch rukojemníkov a oznámila, že zintenzívni údery, pokiaľ sa nevrátia všetci izraelskí rukojemníci a Hamas nebude vojensky a politicky oslabený.

Naopak, Hamas varoval, že jeho rukojemníci budú počas ofenzívy vystavení rovnakým rizikám ako jeho bojovníci a že sa o nich postará v zónach bojov.

(tasr, sie)

  |  

Macron: Lídri 30 krajín budú rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že lídri približne 30 krajín, ktoré prisľúbili Ukrajine bezpečnostnú podporu po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom, sa budúci týždeň stretnú, aby prediskutovali návrhy armádnych predstaviteľov.

Táto takzvaná koalícia ochotných, založená vo februári Francúzskom a Britániou, pripravuje plány, ako vojensky podporiť Ukrajinu, aby odradila Rusko od opätovného útoku v prípade prímeria.

Kľúčovou súčasťou týchto plánov by mali byť bezpečnostné záruky zo strany USA, pričom prezident Donald Trump nedávno naznačil možnú vojenskú účasť, vrátane leteckej podpory.

Macron po tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom vyzdvihol významnú prácu náčelníkov štábov od stretnutia vo Washingtone, ktorí pomohli finalizovať príspevky jednotlivých krajín.

Koalícia zahŕňa prevažne krajiny EÚ, ale aj Turecko, Kanadu a Austráliu, a na rokovaniach sa zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Veliteľ francúzskej armády označil nedávne rozhovory náčelníkov štábov za „pozitívne“. Macron a Merz zároveň vyjadrili odhodlanie zvýšiť tlak na Rusko z dôvodu pokračovania vojny na Ukrajine, pričom Putin podľa nich nepreukazuje ochotu ukončiť inváziu.

(tasr, sie)

  |  

Súd odložil rozhodnutie v Trumpovom spore odvolania guvernérky Fedu Cookovej

Súdne pojednávanie v prípade pokusu prezidenta Donalda Trumpa odvolať členku guvernérskej rady Federálneho rezervného systému (Fed) Lisu Cookovú skončilo v piatok bez okamžitého rozhodnutia sudcu. Cooková momentálne zostáva vo funkcii.

Po dvoch hodinách sudkyňa Jia Cobbová vyzvala právnikov Cookovej, aby do utorka podali podrobný dokument detailne vysvetľujúci, prečo je jej odvolanie nezákonné.

Prípad, ktorý sa pravdepodobne dostane pred Najvyšší súd USA, je významný pre nezávislosť Fedu pri stanovovaní úrokových sadzieb. Fed potvrdil, že bude rešpektovať rozhodnutie súdu a Cooková zostáva aktívnym členom rady a viacerých jej výborov.

Trump tvrdí, že dôvodom odvolania sú údajné hypotekárne podvody spáchané pred jej nástupom do funkcie, čo Cooková odmieta a označuje za neoverené obvinenia.

Jej právnik Abbe Lowell počas pojednávania uviedol, že Cooková nesúhlasí so znižovaním úrokových sadzieb, čo je "dôvodom pre prezidenta“ prečo ju chce odvolať.

Podľa Reuters tento spor vyvoláva otázky o právomoci prezidenta pri odvolávaní členov Fedu a môže do budúcna ovplyvniť nezávislosť centrálnej banky.

(reuters, sie)

  |  

Nemecko a Francúzsko sa dohodli na spoločnom prístupe k jadrovej energii

Nemecko a Francúzsko dosiahli dohodu o urovnaní dlhotrvajúcich sporov týkajúcich sa jadrovej energie po spoločných konzultáciách ministrov v juhofrancúzskom prístave Toulon.

Na základe rámcovej dohody budú obe krajiny presadzovať na európskej úrovni jednotný prístup k nízkouhlíkovým zdrojom energie, vrátane jadrovej energie.

Hoci Nemecko a Francúzsko prijali odlišné energetické stratégie – Paríž rozširuje jadrové kapacity, zatiaľ čo Berlín uzavrel svoje jadrové elektrárne –, dohodli sa, že si nebudú navzájom prekážať, ale budú sa podporovať.

Nemecko upustilo od odporu proti jadrovej energii vo Francúzsku v súvislosti s financovaním výskumu malých reaktorov zo strany EÚ. Na oplátku získalo podporu Francúzska pre rozvoj vodíkových prepojení a integrovaných elektrických sietí v regióne.

Na rokovaniach sa zúčastnili aj nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Obidve krajiny zároveň oznámili plán na otvorenie „strategického dialógu“ o jadrovom odstrašovaní, ktoré považujú za kľúčový prvok bezpečnosti NATO.

(tasr, sie)

  |  

Studený front prinesie cez víkend na Slovensko zrážky a búrky

Počasie na Slovensku bude cez víkend ovplyvňovať studený front, ktorý môže priniesť ojedinelé výdatnejšie zrážky až do 50 milimetrov, s najvyššou pravdepodobnosťou na strednom Slovensku, najmä v Banskobystrickom kraji, hlási Slovenský hydrometeorologický ústav.

V piatok pred týmto frontom prúdil na Slovensko veľmi teplý tropický vzduch od juhozápadu, pričom v niektorých južných lokalitách sa teploty približovali k 35 stupňom Celzia, a tropickú tridsiatku zaznamenali ojedinele aj na severe krajiny.

Pred samotným studeným frontom sa vo vývojovej oblasti severného Jadranu, Slovinska a juhozápadného Maďarska formuje zrážkové pásmo, ktoré postupuje ďalej na naše územie. V pásme sa lokálne objavujú búrky, no zatiaľ bez vážnejších nebezpečných javov okrem bleskov.

(tasr, sie)

  |  

Trumpova administratíva ruší dotácie pre veterné elektrárne

Administratíva Donalda Trumpa oznámila zrušenie federálnej podpory vo výške 679 miliónov dolárov pre 12 projektov offshore veterných elektrární, vrátane 427 miliónov dolárov pre projekt v Kalifornii.

Tento krok je súčasťou snahy administratívy oslabiť odvetvie, ktoré bolo kľúčovým prvkom klimatických a energetických plánov bývalého prezidenta Joea Bidena.

Minister dopravy Sean Duffy potvrdil, že ministerstvo ruší alebo ukončuje granty udelené počas Bidenovej éry. Medzi zrušenými projektmi sú aj 47 miliónov dolárov pre logistický a výrobný hub pri prístave v Baltimore a 48 miliónov dolárov pre veternú elektráreň na Staten Island v New Yorku.

Minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. tento týždeň uviedol, že viaceré agentúry vrátane ministerstiev obrany, energetiky a obchodu prehodnocujú súhlasné rozhodnutia k offshore veterným elektrárňam na atlantickom pobreží schváleným za Bidenovej administratívy.

Vládna administratíva tiež vydala zákaz prác na takmer dokončenom projekte pri pobreží Rhode Islandu a plánuje zrušiť už schválený projekt pri pobreží Marylandu.

(reuters, sie)