Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko kritizuje USA za to, že nechcú udeliť víza palestínskej delegácii

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot kritizoval rozhodnutie USA neudeliť víza predstaviteľom Palestínskej samosprávy na septembrové Valné zhromaždenie OSN v New Yorku. Na stretnutí šéfov diplomacie EÚ v Kodani zdôraznil, že prístup na zasadnutie by nemali obmedzovať.

Viaceré krajiny Únie vyzvali USA, aby svoje rozhodnutie prehodnotili. Krok Washingtonu prichádza v čase, keď Francúzsko podporuje snahu o uznanie palestínskeho štátu.

Palestínska samospráva vyhlásila, že zákaz je v rozpore s dohodou o sídle OSN, podľa ktorej by USA nemali brániť prístupu delegáciám do sídla OSN. Na zasadnutie sa plánoval dostaviť aj 89-ročný prezident Mahmúd Abbás, ktorý v minulosti udržiaval blízke vzťahy s USA.

Krok americkej administratívy vnímajú viacerí ako znak pevného spojenectva Trumpovej vlády s Izraelom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nemecký neonacista si zmenil pohlavie a vyhol sa trestu. Utiekol do Moskvy

Sven Liebich, známy pravicový extrémista z východného Nemecka, sa vyhol nástupu do väzenia po tom, čo si zmenil pohlavie a vystupuje ako „Marla-Svenja“.

Vďaka zákonu o sebaurčení si mohol oficiálne zmeniť pohlavie bez lekárskeho zásahu, čo mu zabezpečilo prístup do ženskej väznice, všimol si denník Bild.

Mal nastúpiť na výkon trestu v ženskej väznici v Chemnitzi, kde si mal odpykať 18 mesiacov za podnecovanie k nenávisti.

V deň nástupu sa pred väznicou zhromaždili jeho priaznivci, no Liebich sa nedostavil. Namiesto toho na sociálnych sieťach oznámil, že utiekol a pridal odkaz: „S láskou z Moskvy“. Polícia potvrdila, že sa skrýva v zahraničí.

(mja)

Minúta  |  

Izrael údajne ukončí zhadzovanie humanitárnej pomoci do mesta Gaza

Izrael plánuje ukončiť zhadzovanie humanitárnej pomoci do mesta Gaza a zároveň obmedziť tok pomoci do severnej časti Pásma Gazy, uviedla verejnoprávna stanica KAN. Tento krok má vyslať jasný signál civilistom, aby evakuovali smerom na juh pred plánovanou ofenzívou izraelskej armády, informuje Jerusalem Post.

Podľa správy sa má presunúť približne 800-tisíc ľudí. Cieľom operácie je prevzatie kontroly nad Gazou ešte pred židovským sviatkom Roš ha-šana. V rámci príprav IDF mobilizuje desaťtisíce rezervistov a očakáva sa, že operácia potrvá dva až tri mesiace.

Zároveň plánujú spustiť dve nové distribučné centrá potravinovej pomoci v spolupráci s Gaza Humanitarian Foundation.

Armáda oznámila, že mesto Gaza teraz považujú za plnohodnotnú vojnovú zónu a už neposkytuje osobitnú ochranu humanitárnym pracovníkom v tejto oblasti.

(mja)

Minúta  |  

USA schválili predaj Patriotov Dánsku, majú smerovať na Ukrajinu

Spojené štáty schválili predaj protivzdušných systémov Patriot Dánsku v hodnote 8,5 miliardy dolárov. Dánsko síce systémy Patriot neprevádzkuje, no plánuje ich získať od USA s cieľom následne ich poskytnúť Ukrajine.

Balík obsahuje šesť odpaľovacích zariadení, radary, navádzacie systémy a rakety. Tento krok je súčasťou širšieho úsilia NATO podporiť Ukrajinu v jej obrane proti ruským útokom.

Podobne postupuje aj Holandsko, ktoré už zakúpilo systémy Patriot s rovnakým cieľom. Kyjev opakovane žiadal o moderné protivzdušné systémy na ochranu pred raketovými a dronovými útokmi.

Keďže Washington váha s ďalším financovaním vojenskej pomoci, viacerí európski spojenci pristupujú k nákupom priamo, aby mohli systémy následne presunúť ukrajinskej armáde.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina zasiahla dve ruské rafinérie, Moskva opäť útočila dronmi a raketami

Ukrajinská armáda oznámila, že v noci zasiahla ruské rafinérie v Krasnodare a Syzrani. V oboch prípadoch došlo k výbuchom a požiarom.

Rafinéria v Krasnodare má ročnú kapacitu tri milióny ton ľahkých ropných produktov, zatiaľ čo závod v Syzrani mal pred augustom spracovateľskú kapacitu 8,5 milióna ton.

Útoky boli súčasťou širšej rusko-ukrajinskej výmeny vzdušných úderov. Ukrajinské vzdušné sily zároveň oznámili, že v noci zneškodnili 510 z 537 ruských dronov a 38 zo 45 rakiet.

Napriek tomu došlo k zásahom – päť rakiet a 24 dronov zasiahlo sedem lokalít, pričom trosky dopadli na 21 ďalších miest.

(reuters, mja)

Minúta  |  

V Iráne rastie počet popráv, OSN varuje pred zneužívaním trestu smrti

Organizácia OSN upozorňuje na prudký nárast popráv v Iráne, kde od začiatku roka 2025 popravili najmenej 841 ľudí. Len v júli ich bolo 110 – viac než dvojnásobok oproti rovnakému obdobiu v roku 2024.

Podľa hovorkyne Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Raviny Shamdasaniovej ide o systematické využívanie trestu smrti ako nástroja štátneho zastrašovania, ktorý sa neúmerne zameriava na etnické menšiny a migrantov.

Medzi popravenými boli ženy, Afganci, Kurdi, Balúčovia aj Arabi. OSN vyzvala Irán na okamžité moratórium ako krok k úplnému zrušeniu trestu smrti. Irán však tieto výzvy dlhodobo ignoruje. Po júnovom konflikte s Izraelom Teherán zintenzívnil zásahy proti disentu vrátane popráv osôb obvinených zo špionáže.

Momentálne čaká na vykonanie trestu smrti 11 ľudí – šesť za „ozbrojené povstanie“ a päť za účasť na protestoch z roku 2022.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.