Preskočiť na obsah
  |  

Pápež Lev XIV. sa stretol s kňazom, ktorý slúži LGBTQ+ katolíkom

Pápež Lev XIV. v pondelok poskytol súkromnú audienciu významnému americkému kňazovi Jamesovi Martinovi, ktorý ako duchovný slúži LGBTQ+ katolíkom.

Agentúra Reuters, ktorá o tom informovala, to interpretuje ako náznak toho, že nový pápež by mohol pokračovať v odkaze svojho predchodcu zosnulého pápeža Františka a v otvorení katolíckej cirkvi pre homosexuálnu komunitu.

Martin, ktorého konzervatívni katolíci opakovane napádajú za jeho kňazskú službu, po audiencii uviedol, že stretnutie s pápežom bolo „veľmi utešujúce a povzbudzujúce“. „Od pápeža Leva som počul rovnaké posolstvo ako od pápeža Františka – o prijatí LGBTQ+ ľudí,“ doplnil.

Pápež František vydal v roku 2023 dekrét, ktorý kňazom umožňuje udeľovať požehnania párom rovnakého pohlavia v individuálnych prípadoch, hoci katolícka cirkev stále oficiálne uznáva ako manželstvo iba zväzok muža a ženy.

Toto Františkovo rozhodnutie vyvolalo ostrú kritiku zo strany konzervatívnych kardinálov, ktorí tvrdili, že pápež oslabuje učenie cirkvi.

Lev sa zatiaľ verejne neprihovoril LGBTQ+ komunite a verejne sa nevyjadril ani k spomínanému spornému dekrétu Františka z roku 2023.

James Martin, ktorý je rovnako ako zosnulý pápež jezuita, je autorom knihy o angažovanosti katolíckych lídrov v homosexuálnej komunite. Vedie aj online spravodajský web venovaný LGBTQ+ katolíkom.

Niektoré americké univerzity v minulosti zrušili Martinove prednášky a vystúpenia, často po tlaku konzervatívnych skupín.

(tasr, lud)

  |  

Koalícia ochotných bude vo štvrtok rokovať o bezpečnostných zárukách

Vo štvrtok sa uskutoční stretnutie skupiny krajín známej ako koalícia ochotných, ktorá podporuje Ukrajinu. V pondelok to oznámila francúzska prezidentská kancelária.

Podujatie bude mať hybridnú formu a jeho hlavným cieľom bude diskusia o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

Elyzejský palác zároveň zdôraznil, že témy sa dotknú aj odmietavého postoja Ruska k mierovým rokovaniam.

(reuters, lud)

  |  

Trump priznáva problémy v rokovaniach, no dohoda s Južnou Kóreou zatiaľ platí

Juhokórejskí vyjednávači zápasia s dosiahnutím dohody s USA napriek nedávnemu samitu a dohode o clách.

Hoci juhokórejský prezident I Če-mjong a americký prezident Donald Trump vyjadrili spokojnosť, za scénou zostávajú nezhody v mnohých oblastiach vrátane obrany, investícií, poľnohospodárstva a tarifných sadzieb.

Po mesačnom rokovaní zostávajú otvorené otázky týkajúce sa fondu investícií vo výške 350 miliárd dolárov, poistných taríf na automobily, čipy a farmaceutiká a aj financovanie nákladov na prítomnosť amerických vojsk v Kórei.

Južná Kórea žiada, aby investičný fond zahŕňal aj podiel v majetku, nielen dočasné pôžičky, čo je predmetom diskusií.

Súčasne pokračuje tlak USA na otvorenie juhokórejského poľnohospodárskeho trhu, čo Juhokórejčania vnímajú citlivo.

Automobilový priemysel v krajine je znepokojený neistotou, ktorá im spôsobuje veľké ekonomické straty. Trump potvrdil, že „problém s Južnou Kóreou“ pretrváva, no dohoda zostáva zachovaná.

Neexistuje však zatiaľ žiadny formálny dokument alebo podrobná dohoda, čo naznačuje, že rokovania budú pretrvávať.

(reuters, sie)

  |  

Rokovania koaličnej rady o konsolidácii prerušili, pokračujú rezortní odborníci

Koaličná rada v pondelok prerušila svoje rokovanie. Ďalej pokračuje na úrovni odborných konzultácií s príslušnými rezortmi. Informoval o tom Úrad vlády SR po ukončení rokovania koaličnej rady.

Konsolidačné opatrenia by mali verejnosti predstaviť tento týždeň, ako uviedol po štvrtkovom rokovaní koaličnej rady minister financií Ladislav Kamenický (Smer).

Vo štvrtok sa podľa neho koalícia dohodla aj na tom, že sadzby dane z pridanej hodnoty nebudú meniť, príspevky do druhého dôchodkového piliera nebudú znižovať a sociálne dávky nebudú škrtať.

Premiér Robert Fico (Smer) uplynulú stredu po výjazdovom rokovaní vlády potvrdil, že konkrétne opatrenia už dohodnuté sú. Riešia len mieru účasti štátu na konsolidácii.

Minister športu Rudolf Huliak (nom. Smeru) a minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) v nedeľu prezradili, že celkovo budú konsolidovať budúci rok zhruba za 2,8, respektíve 2,7 miliardy eur.

(tasr, max)

  |  

Armáda a školy spájajú sily. V Sečovciach spustili unikátny vojenský program

Spojená škola v Sečovciach v spolupráci s ministerstvom obrany otvorila po viac ako dvoch desaťročiach prvú triedu s vojenským zameraním v systéme duálneho vzdelávania.

Študijný odbor ochrana osôb a majetku kombinuje teóriu a prax, ktorú budú študenti absolvovať vo Vojenskom útvare 21. mechanizovaného práporu v Trebišove. Žiaci budú tráviť päť dní v mesiaci odborným výcvikom, pričom môžu rátať aj s finančnými a materiálnymi benefitmi.

Do novej triedy nastúpilo dovedna 32 žiakov z celého Slovenska vrátane jedenástich dievčat, pričom záujem prejavilo až 218 uchádzačov.

Rezort obrany už podpísal memorandá o spolupráci s ďalšími štyrmi strednými školami v Strážskom, Snine, Trnave a Handlovej. Podľa štátneho tajomníka rezortu obrany Martina Vojtašoviča sa tak podarí pokryť celé Slovensko.

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko vyzdvihol význam projektu, ktorý prehlbuje vzťah medzi armádou a občanmi a poskytuje mladým ľuďom kvalitný základ pre život i budúcu službu.

Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka podotkol, že škola zrekonštruovala učebne a rozšírila kapacity internátu o 30 percent, pričom rátajú s vyšším záujmom a v budúcom roku plánujú otvoriť dve takéto triedy.

(tasr, max)

  |  

Južná Kórea dočasne zastavila propagandu v Severnej Kórei

Južná Kórea dočasne pozastavila vysielanie propagandistických programov „Hlas slobody“ do Severnej Kórey ako súčasť opatrení novej vlády na zmiernenie vojenského napätia medzi obomi krajinami.

Ministerstvo obrany v Soule v pondelok oznámilo, že okrem pozastavenia vysielania prestali aj s používaním reproduktorov pozdĺž silne opevnených hraníc a odstránili časť z nich.

Program „Hlas slobody“, ktorý prvý raz spustili v roku 1962, obsahoval správy zo Soulu, juhokórejskú hudbu a iné informácie určené pre Severokórejčanov.

Počas viac než 50 rokov vysielania sa jeho prevádzka s prestávkami prispôsobovala aktuálnym vzťahom medzi Severnou a Južnou Kóreou.

Naposledy program pozastavili v roku 2004 počas obdobia zbližovania, no obnovili ho v roku 2010 po torpédovom útoku Severnej Kórey na juhokórejskú loď, pri ktorom zahynulo 46 námorníkov.

Juhokórejský prezident I Če-mjong, ktorý nastúpil do úradu v júni 2025, sa usiluje o zlepšenie vzťahov a budovanie vojenskej dôvery s Pchjongjangom.

Severná Kórea však odmieta zlepšenie vzťahov a nazvala juhokórejského lídra „pokrytcom“ pre jeho výzvu na denuklearizáciu, pričom potvrdila svoje odmietnutie vzdať sa jadrových zbraní ako otázku prestíže a cti štátu.

(tasr, sie)