Preskočiť na obsah
Minúta  |  

O trojstrannom samite sa hovorí, no dohoda zatiaľ neexistuje, tvrdí Moskva

Kremeľ v pondelok oznámil, že v súčasnosti neexistujú žiadne konkrétne plány na trojstranný samit medzi prezidentmi Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov. Poradca Jurij Ušakov pre ruskú štátnu televíziu zhodnotil, že aj keď sa o takejto možnosti hovorí, medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom zatiaľ dohoda neexistuje.

Americký prezident pritom opakovane vyjadril snahu sprostredkovať rokovania medzi Moskvou a Kyjevom a tvrdil, že samit by sa mohol uskutočniť v priebehu dvoch týždňov po jeho nedávnych stretnutiach na Aljaške a vo Washingtone.

Budúce rokovania Kremeľ nevylučuje, no zdôrazňuje, že musia byť dôkladne pripravené a podložené dohodnutými podmienkami.

Ukrajina a viacerí poprední európski politici medzičasom obvinili Kremeľ z obštrukcií. Podľa nich Rusko navonok predstiera ochotu viesť dialóg, no v skutočnosti odďaľuje rokovania, aby mohlo pokračovať vo vojne.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

V Paríži sa bude rozhodovať aj o ďalších sankciách proti Moskve

Ukrajinskí spojenci z takzvanej koalície ochotných sa vo štvrtok stretnú v Paríži, aby spoločne definovali bezpečnostné záruky pre Kyjev. Schôdzku povedú francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer.

Podľa Macrona je vytvorenie masívnych bezpečnostných záruk kľúčové pre dôveryhodný pokrok smerom k mieru, pričom diskusia bude prebiehať v koordinácii s NATO. Spojenci sa chcú zamerať aj na ďalšie sankcie voči Rusku, ktoré podľa nich pokračuje v agresii a odmieta mierové rokovania s Ukrajinou.

Macron naznačil, že na stole môže byť aj debata o prípadnom nasadení pozemných jednotiek s cieľom podporiť mierové riešenie. Koalíciu ochotných tvorí približne 30 krajín vrátane väčšiny členov NATO, ale aj Japonsko či Austrália.

Časť z nich vyšle delegácie priamo do Paríža, iné sa pripoja online. Rokovanie prichádza len niekoľko týždňov po ukrajinskom samite v Bielom dome.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kim Čong-un cestuje pancierovým vlakom do Pekingu

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyrazil vlakom z Pjongčangu do Pekingu, kde sa 3. septembra zúčastní na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Pôjde o jeho prvú účasť na multilaterálnom diplomatickom podujatí.

Podľa agentúry Jonhap cesta potrvá 20 až 24 hodín, keďže Kim tradične využíva špeciálny pancierový vlak. Ten má 10 až 15 vagónov, vrátane súkromnej spálne, pracovne, reštaurácie, zdravotníckeho zázemia či priestorov na prepravu luxusných mercedesov.

Bezpečnostní experti pripomínajú, že KĽDR vždy využívala viacero súprav súčasne, aby znížila riziko útoku. Rovnaký spôsob dopravy používali aj Kimovi predchodcovia – jeho starý otec Kim Ir-sen i otec Kim Čong-il, ktorý v roku 2011 zomrel na infarkt práve vo vlaku počas zahraničnej cesty.

Vagón, v ktorom skonal, je dnes vystavený v mauzóleu. Cesta do Pekingu podčiarkuje význam osláv pre severokórejský režim aj jeho snahu ukázať lojalitu k Číne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Olympijský víťaz Chalíf podal žalobu na povinné testy pohlavia

Alžírsky boxer Iman Chalíf, ktorý získal zlato na olympiáde v Paríži, keď súťažil so ženami v kategórii velterovej váhy, podal žalobu na Športový arbitrážny súd (CAS) proti rozhodnutiu organizácie World Boxing.

Tá totiž zaviedla nové pravidlá, podľa ktorých musia športovkyne pred štartom absolvovať chromozomálne testy, upozornil denník Le Monde, ktorý boxera označil za "súťažiacu".

Chalíf sa odvoláva proti zákazu účasti na medzinárodných turnajoch bez testovania, ktorý ho v máji pripravil o možnosť súťažiť v Eindhovene. Teraz žiada, aby mohol bez obmedzení nastúpiť aj na blížiace sa majstrovstvá sveta v Liverpoole.

CAS však jeho žiadosť o odkladný účinok zamietol, čo znamená, že pravdepodobnosť úspechu je minimálna. Pojednávanie ešte nemá stanovený termín.

Kauza sa odohráva na pozadí veľkej verejnej diskusie o jeho pohlaví, na ktorú upozorňoval aj denník Štandard, ktorá eskalovala počas olympiády a vyústila aj do trestného oznámenia za online obťažovanie.

Chalífov právnik spomenul aj mená J. K. Rowlingovej, Elona Muska či Donalda Trumpa, ktorí sa do debaty zapojili svojimi vyjadreniami.

(mja)

Minúta  |  

Flotila s pomocou pre Gazu opäť vyplávala z Barcelony

Z Barcelony v pondelok večer opäť vyplávala flotila s humanitárnou pomocou pre Pásmo Gazy po tom, čo ju deň predtým prinútil k návratu silný vietor. Konvoj približne 20 plavidiel, nazvaný Sumúd (Vytrvalosť), si kladie za cieľ otvoriť humanitárny koridor a upozorniť na kritickú situáciu civilistov počas vojny medzi Izraelom a Hamasom.

Medzi stovkami účastníkov z rôznych krajín sú aj známe osobnosti – klimatická aktivistka Greta Thunbergová, írsky herec Liam Cunningham či španielsky herec Eduard Fernández. Podľa organizátorov by flotila mala doraziť k brehom Gazy v polovici septembra a počas cesty sa k nej pridajú ďalšie lode z Talianska či Tuniska.

Izrael v minulých mesiacoch podobné pokusy zastavil, pričom OSN varuje, že v Gaze panuje hladomor a približne 500-tisíc ľudí žije v katastrofálnych podmienkach.

Palestínske zdravotnícke úrady uvádzajú, že vojna si už vyžiadala vyše 63-tisíc obetí vrátane najmenej 332 ľudí, ktorí zomreli na podvýživu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Miss Trans podal žalobu na kresťanskú aktivistku pre oslovenie "pane"

V Španielsku vyvolalo rozruch queer vystúpenie počas augustových osláv v meste Calviá na Mallorce. Podujatie financované z verejných peňazí kritizovala organizácia Christian Lawyers, ktorá podala sťažnosť s odôvodnením, že šlo o nevhodné predstavenie pred deťmi, informuje web European Conservative.

Následná televízna debata medzi šéfkou organizácie Poloniou Castellanosovou a Danielom Vallejom, držiteľom titulu Miss Trans 2025, prerástla do otvoreného konfliktu. Castellanosová opakovane oslovovala Valleja ako „pána,“ čo Miss Trans označil za transfóbny útok a podal trestné oznámenie za nenávistný prejav.

Podporu jej vyjadrilo aj ministerstvo rovnosti. Castellanosová reagovala, že iba vyjadrila svoj biologický postoj a že sa jej náboženské presvedčenie nesmie nahrádzať cudzou ideológiou.

Organizácia hovorí o „prenasledovaní“ a obhajuje právo na slobodu viery a výchovu detí bez vnucovania genderových teórií.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.