Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Belgicko sa pridá k západným štátom, ktoré uvažujú o uznaní Palestíny

Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot oznámil, že uznajú Palestínsky štát na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN tento mesiac. K rozhodnutiu prispela humanitárna tragédia v Pásme Gazy a násilie zo strany izraelskej vlády, ktoré je podľa neho v rozpore s medzinárodným právom.

Belgicko zároveň plánuje uvaliť prísne sankcie proti izraelskej vláde, pričom Prévot zdôraznil, že nejde o krok proti izraelskému ľudu, ale o tlak na jeho vedenie a na Hamas.

Tento krok nasleduje po podobných signáloch z Francúzska, kde prezident Emmanuel Macron už v júli avizoval uznanie Palestíny. K iniciatíve sa pridáva aj viacero ďalších západných krajín vrátane Kanady či Veľkej Británie a Austrálie.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu krok označil za "hanebný" a zdôraznil, že podľa väčšiny izraelskej verejnosti uznanie Palestíny neprinesie mier, ale vojnu.

Palestínu ako nezávislý štát už uznalo viac ako 140 zo 193 členských štátov OSN.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Srbsko si pripomenulo obete z Nového Sadu, protesty proti Vučićovi neutíchajú

Belehrad zažil ďalší masový protivládny pochod, ktorý sa niesol v symbolickom tichu na pamiatku 16 obetí zrútenia prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade spred desiatich mesiacov. Tragédia z 1. novembra, spájaná časťou verejnosti s korupciou a zanedbaním úradov, sa stala jedným z hlavných impulzov protestného hnutia, ktoré už mesiace tlačí na prezidenta Aleksandara Vučića.

Demonštranti opakovane žiadajú predčasné voľby, Vučić to však odmieta a protesty označuje za zahraničné sprisahanie.

Od začiatku nepokojov polícia eviduje vyše 23-tisíc zhromaždení. Najnovšie protesty sa konali nielen v Belehrade, ale aj v Novom Sade, Kragujevaci či Aleksinaci.

Pondelkový pochod bol pokojný, na rozdiel od augustových demonštrácií, ktoré sprevádzali násilnosti a tvrdý zásah polície. Opozičné skupiny, študenti a protikorupčné iniciatívy vinia prezidenta a jeho Srbskú pokrokovú stranu z väzieb na organizovaný zločin, potláčania médií a represívnych praktík voči oponentom.

Vládni predstavitelia obvinenia odmietajú a organizujú vlastné masové mítingy. Podľa polície sa na tom poslednom v nedeľu zúčastnilo vyše 100-tisíc ľudí, čo sa však nepodarilo nezávisle overiť.

(tasr, afp, reuters, max)

Minúta  |  

O trojstrannom samite sa hovorí, no dohoda zatiaľ neexistuje, tvrdí Moskva

Kremeľ v pondelok oznámil, že v súčasnosti neexistujú žiadne konkrétne plány na trojstranný samit medzi prezidentmi Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov. Poradca Jurij Ušakov pre ruskú štátnu televíziu zhodnotil, že aj keď sa o takejto možnosti hovorí, medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom zatiaľ dohoda neexistuje.

Americký prezident pritom opakovane vyjadril snahu sprostredkovať rokovania medzi Moskvou a Kyjevom a tvrdil, že samit by sa mohol uskutočniť v priebehu dvoch týždňov po jeho nedávnych stretnutiach na Aljaške a vo Washingtone.

Budúce rokovania Kremeľ nevylučuje, no zdôrazňuje, že musia byť dôkladne pripravené a podložené dohodnutými podmienkami.

Ukrajina a viacerí poprední európski politici medzičasom obvinili Kremeľ z obštrukcií. Podľa nich Rusko navonok predstiera ochotu viesť dialóg, no v skutočnosti odďaľuje rokovania, aby mohlo pokračovať vo vojne.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

V Paríži sa bude rozhodovať aj o ďalších sankciách proti Moskve

Ukrajinskí spojenci z takzvanej koalície ochotných sa vo štvrtok stretnú v Paríži, aby spoločne definovali bezpečnostné záruky pre Kyjev. Schôdzku povedú francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer.

Podľa Macrona je vytvorenie masívnych bezpečnostných záruk kľúčové pre dôveryhodný pokrok smerom k mieru, pričom diskusia bude prebiehať v koordinácii s NATO. Spojenci sa chcú zamerať aj na ďalšie sankcie voči Rusku, ktoré podľa nich pokračuje v agresii a odmieta mierové rokovania s Ukrajinou.

Macron naznačil, že na stole môže byť aj debata o prípadnom nasadení pozemných jednotiek s cieľom podporiť mierové riešenie. Koalíciu ochotných tvorí približne 30 krajín vrátane väčšiny členov NATO, ale aj Japonsko či Austrália.

Časť z nich vyšle delegácie priamo do Paríža, iné sa pripoja online. Rokovanie prichádza len niekoľko týždňov po ukrajinskom samite v Bielom dome.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kim Čong-un cestuje pancierovým vlakom do Pekingu

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyrazil vlakom z Pjongčangu do Pekingu, kde sa 3. septembra zúčastní na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Pôjde o jeho prvú účasť na multilaterálnom diplomatickom podujatí.

Podľa agentúry Jonhap cesta potrvá 20 až 24 hodín, keďže Kim tradične využíva špeciálny pancierový vlak. Ten má 10 až 15 vagónov, vrátane súkromnej spálne, pracovne, reštaurácie, zdravotníckeho zázemia či priestorov na prepravu luxusných mercedesov.

Bezpečnostní experti pripomínajú, že KĽDR vždy využívala viacero súprav súčasne, aby znížila riziko útoku. Rovnaký spôsob dopravy používali aj Kimovi predchodcovia – jeho starý otec Kim Ir-sen i otec Kim Čong-il, ktorý v roku 2011 zomrel na infarkt práve vo vlaku počas zahraničnej cesty.

Vagón, v ktorom skonal, je dnes vystavený v mauzóleu. Cesta do Pekingu podčiarkuje význam osláv pre severokórejský režim aj jeho snahu ukázať lojalitu k Číne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Olympijský víťaz Chalíf podal žalobu na povinné testy pohlavia

Alžírsky boxer Iman Chalíf, ktorý získal zlato na olympiáde v Paríži, keď súťažil so ženami v kategórii velterovej váhy, podal žalobu na Športový arbitrážny súd (CAS) proti rozhodnutiu organizácie World Boxing.

Tá totiž zaviedla nové pravidlá, podľa ktorých musia športovkyne pred štartom absolvovať chromozomálne testy, upozornil denník Le Monde, ktorý boxera označil za "súťažiacu".

Chalíf sa odvoláva proti zákazu účasti na medzinárodných turnajoch bez testovania, ktorý ho v máji pripravil o možnosť súťažiť v Eindhovene. Teraz žiada, aby mohol bez obmedzení nastúpiť aj na blížiace sa majstrovstvá sveta v Liverpoole.

CAS však jeho žiadosť o odkladný účinok zamietol, čo znamená, že pravdepodobnosť úspechu je minimálna. Pojednávanie ešte nemá stanovený termín.

Kauza sa odohráva na pozadí veľkej verejnej diskusie o jeho pohlaví, na ktorú upozorňoval aj denník Štandard, ktorá eskalovala počas olympiády a vyústila aj do trestného oznámenia za online obťažovanie.

Chalífov právnik spomenul aj mená J. K. Rowlingovej, Elona Muska či Donalda Trumpa, ktorí sa do debaty zapojili svojimi vyjadreniami.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.