Preskočiť na obsah
  |  

Juhokórejská rozviedka: KĽDR vyšle ďalšie tisíce vojakov do Ruska

Približne dvetisíc severokórejských vojakov padlo pri bojoch na Ukrajine, kam ich režim vyslal na podporu Ruska. Odhad juhokórejskej tajnej služby NIS sprostredkoval poslanec Lee Seong-kweun, ktorý pripomenul, že ešte v apríli hovorila NIS o 600 obetiach. Aktualizované posudky však naznačujú prudký nárast strát.

Podľa juhokórejskej a západnej rozviedky vyslala KĽDR vlani do Ruska vyše 10-tisíc vojakov, prevažne do Kurskej oblasti, spolu s delostreleckou muníciou, raketami a systémami dlhého doletu.

Teraz Pchjongjang podľa NIS plánuje poslať ďalších šesťtisíc vojakov a inžinierov, z ktorých približne tisíc už dorazilo.

Severná Kórea priznala nasadenie jednotiek až tento rok v apríli a potvrdila aj straty. Vodca Kim Čong-un sa stretol s rodinami padlých a štátne médiá odvysielali jeho emotívne vystúpenia. Rusko a KĽDR minulý rok podpísali dohodu o vzájomnej obrane, čo umožnilo oficiálne rámcovať ich vojenskú spoluprácu.

(tasr, afp, max)

  |  

Čína a Rusko rozširujú energetické partnerstvo, zvýšili dodávky plynu

Ruský energetický gigant Gazprom a Čínska národná ropná spoločnosť (CNPC) podpísali dohodu o zvýšení ročných dodávok plynu do Číny. Dodávky cez plynovod Sila Sibíri sa majú zvýšiť zo súčasných 38 na 44 miliárd kubických metrov ročne. Rovnako sa rozšíria dodávky cez trasu na Ďalekom východe z 10 na 12 miliárd kubických metrov.

Podpisy prišli počas návštevy Vladimira Putina v Pekingu, kde sa zúčastní vojenskej prehliadky pri príležitosti konca druhej svetovej vojny.

Generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller zároveň podľa agentúry RIA potvrdil podpis právne záväzného memoranda o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by mal viesť cez Mongolsko ako súčasť projektu Sojuz Vostok.

Okrem toho Gazprom a CNPC podpísali nové memorandum o strategickej spolupráci. Podľa Millera to signalizuje vstup do "novej etapy" vzájomných vzťahov.

(reuters, max)

  |  

Pistorius odmietol plány Únie o vyslaní jednotiek pre Ukrajinu ako predčasné

Nemecký minister obrany Boris Pistorius ostro kritizoval vyjadrenia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o možnom vyslaní mnohonárodných jednotiek na Ukrajinu.

Argumentuje, že je zásadne nesprávne otvárať otázku vojenských bezpečnostných záruk skôr, ako sa uskutočnia rokovania o mieri. Zdôraznil tiež, že Únia nemá právomoci nasadzovať vojakov – a to bez ohľadu na účel či miesto nasadenia.

"Zdržal by som sa takéto úvahy akokoľvek potvrdzovať alebo komentovať," povedal Pistorius na návšteve muničnej fabriky v meste Troisdorf.

Skonštatoval, že sa stále diskutujú úvahy o tom, "čo by bolo možné a čo nie" a za akých podmienok by boli určité kroky vôbec mysliteľné. "Ale teraz o tom verejne diskutovať považujem za úplne nesprávne," dodal.

Reagoval tým na správy, že von der Leyenová podľa Financial Times hovorila o už "pomerne presných" plánoch na vyslanie jednotiek. Ukrajina dlhodobo žiada bezpečnostné záruky proti ruským útokom, ktoré by mali byť súčasťou budúcej mierovej dohody.

(tasr, dpa, max)

  |  

Beránek končí po takmer polstoročí. Klub turistov hovorí o transparentnosti

Klub slovenských turistov (KST) odmietol, že by mal pri výbere nových chatárov vo Vysokých Tatrách vopred vybraných favoritov, ako aj že by rozhodnutia ovplyvňovali politici.

Podpredseda Marek Heinrich a predseda Peter Švec zdôraznili, že išlo o súkromné výberové konanie, ku ktorému klub ani nebol povinný pristúpiť. Rozhodovali najmä manažérske skúsenosti uchádzačov a kvalita ich projektov.

Najväčšiu pozornosť vzbudilo rozhodnutie nepredĺžiť pôsobenie Viktora Beránka na Chate pod Rysmi. Po 48 rokoch ho nahradí Ján Ševčík. Podľa KST išlo o krok, na ktorý ich Beránek sám dlhodobo pripravoval, keď hovoril pred piatimi rokmi, že kandiduje poslednýkrát.

Diskusie vyvolal aj výber Tomáša Hvizdáka za nového chatára Téryho chaty, keďže je členom výkonného výboru KST. Heinrich vysvetlil, že nejde o konflikt záujmov, pretože nájomná zmluva nie je dodávkou služieb ani tovaru.

"Okrem štyroch vysokotatranských chát KST vlastní aj Chatu M. R. Štefánika pod Ďumbierom a tam sme výberové konanie nerobili a dohodli sme sa so súčasným chatárom, že pokračuje," objasnil Heinrich.

Kritiku o údajnej honbe za ziskom vedenie klubu odmietlo s tým, že vo viacerých prípadoch nezvíťazili najvyššie ponuky. Podľa Šveca čakajú chaty veľké investície a chcú byť aktívnejší v ich riadení. Nájomné zmluvy potvrdí valné zhromaždenie v októbri.

(tasr, max)

  |  

Belgicko sa pridá k západným štátom, ktoré uvažujú o uznaní Palestíny

Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot oznámil, že uznajú Palestínsky štát na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN tento mesiac. K rozhodnutiu prispela humanitárna tragédia v Pásme Gazy a násilie zo strany izraelskej vlády, ktoré je podľa neho v rozpore s medzinárodným právom.

Belgicko zároveň plánuje uvaliť prísne sankcie proti izraelskej vláde, pričom Prévot zdôraznil, že nejde o krok proti izraelskému ľudu, ale o tlak na jeho vedenie a na Hamas.

Tento krok nasleduje po podobných signáloch z Francúzska, kde prezident Emmanuel Macron už v júli avizoval uznanie Palestíny. K iniciatíve sa pridáva aj viacero ďalších západných krajín vrátane Kanady či Veľkej Británie a Austrálie.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu krok označil za "hanebný" a zdôraznil, že podľa väčšiny izraelskej verejnosti uznanie Palestíny neprinesie mier, ale vojnu.

Palestínu ako nezávislý štát už uznalo viac ako 140 zo 193 členských štátov OSN.

(tasr, afp, max)

  |  

Srbsko si pripomenulo obete z Nového Sadu, protesty proti Vučićovi neutíchajú

Belehrad zažil ďalší masový protivládny pochod, ktorý sa niesol v symbolickom tichu na pamiatku 16 obetí zrútenia prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade spred desiatich mesiacov. Tragédia z 1. novembra, spájaná časťou verejnosti s korupciou a zanedbaním úradov, sa stala jedným z hlavných impulzov protestného hnutia, ktoré už mesiace tlačí na prezidenta Aleksandara Vučića.

Demonštranti opakovane žiadajú predčasné voľby, Vučić to však odmieta a protesty označuje za zahraničné sprisahanie.

Od začiatku nepokojov polícia eviduje vyše 23-tisíc zhromaždení. Najnovšie protesty sa konali nielen v Belehrade, ale aj v Novom Sade, Kragujevaci či Aleksinaci.

Pondelkový pochod bol pokojný, na rozdiel od augustových demonštrácií, ktoré sprevádzali násilnosti a tvrdý zásah polície. Opozičné skupiny, študenti a protikorupčné iniciatívy vinia prezidenta a jeho Srbskú pokrokovú stranu z väzieb na organizovaný zločin, potláčania médií a represívnych praktík voči oponentom.

Vládni predstavitelia obvinenia odmietajú a organizujú vlastné masové mítingy. Podľa polície sa na tom poslednom v nedeľu zúčastnilo vyše 100-tisíc ľudí, čo sa však nepodarilo nezávisle overiť.

(tasr, afp, reuters, max)