Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nové americké clá ohrozujú tisíce miest vo švajčiarskom strojárstve

Švajčiarska spoločnosť Thermoplan, kľúčový dodávateľ kávovarov pre Starbucks, čelí vážnej existenčnej hrozbe po tom, čo americký prezident Donald Trump 7. augusta zaviedol 39-percentné clo na dovoz zo Švajčiarska.

Thermoplan uvádza, že nové clá a ďalšie americké tarify na priemyselné kovy firmu stoja okolo 200-tisíc švajčiarskych frankov (v prepočte približne 213-tisíc eur) týždenne, čo je pre podnik neudržateľné.

Spoločnosť už podniká kroky na presun výroby do Nemecka a zvažuje premiestnenie časti pracovných miest do USA, aby minimalizovala dosah tejto colnej politiky.

Šéf spoločnosti Adrian Steiner označuje situáciu za „stratové podnikanie“ a upozorňuje aj na možnosť ďalšej vlny prepúšťania.

Sektor strojárstva v krajine je kľúčový – každý siedmy exportovaný dolár závisí od amerického trhu a podľa analýzy Swissmem až 30-tisíc pracovných miest môže byť do konca roku 2026 ohrozených.

Starbucks sa snaží s Thermoplanom kompenzovať nové náklady rozdelením platby cla. Ak však clá na švajčiarsky tovar ostanú na úrovni 39 percent a európske na 15 percent, väčšina amerického exportu zo švajčiarskeho strojárstva zanikne.

Prieskum Swissmem ukazuje, že takmer tretina firiem už zvažuje presun výroby.

(reuters, sie)

Minúta  |  

USA majú kritický nedostatok výbušnín, Rusko a Čína stopli vývoz

Spojené štáty sa ocitli v problémoch s dodávkami TNT (trinitrotoluén), kľúčovej výbušniny pre armádu aj stavebný priemysel. Kedysi ho vyrábali doma v obrovských množstvách, no pre nebezpečný odpad závody v 80. rokoch zatvorili.

Ako pripomína New York Times, USA sa spoliehali na dovoz najmä z Poľska, Ukrajiny, Ruska a Číny, ako aj na recykláciu staršej munície. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa však situácia zmenila.

Rusko a Čína vývoz zastavili, Poľsko posiela väčšinu produkcie Ukrajine a tá všetko, čo vyprodukuje, používa na vlastné vojenské účely. Americká armáda si starú muníciu ponecháva, nevyrába už recyklované TNT z vyradených kusov.

Nedostatok TNT ohrozuje nielen výrobu zbraní, ale aj práce v lome. Kongres preto schválil výstavbu nového závodu v Kentucky za 435 miliónov dolárov, ktorý má začať fungovať koncom roku 2028, no bude produkovať iba pre armádu.

Aby aj počas invázie na Ukrajinu mohli práce v lomoch pokračovať, firmy hľadajú alternatívy. Napríklad PETN (pentaerytritol tetranitrát), ktorý sa v USA už vyrába, no jeho dostupnosť je obmedzená. Pentagón už údajne diverzifikoval dodávky a pracuje na posilnení domácej produkcie výbušnín.

(max)

Minúta  |  

Únia míňa rekordné sumy na zbrane, rast tlačí aj Trump a hrozba Ruska

Vojenské výdavky Európskej únie majú v roku 2025 dosiahnuť rekordných 381 miliárd eur, oznámila Európska obranná agentúra (EDA). Takmer 130 miliárd z tejto sumy sa investovalo na nákup nových zbraní. Ide o pokračovanie prudkého rastu od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

K nárastu prispel aj tlak amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na samite NATO presadil nový záväzok členských krajín vynakladať päť percent HDP na bezpečnosť – z toho 3,5 percenta priamo na armádu a 1,5 percenta na infraštruktúru či kybernetickú obranu.

"Európa vynakladá rekordné sumy na obranu, aby zaistila bezpečnosť ľudí," vyhlásila šéfka zahraničnej politiky Únie Kaja Kallasová.

Podľa šéfa EDA André Denka bude splnenie cieľa Aliancie znamenať zvýšenie ročných výdavkov až na 630 miliárd eur.

Európska komisia minulý týždeň podotkla, že program úverov vo výške 150 miliárd eur, ktorý má pomôcť krajinám zvýšiť výdavky na obranu, bol plne schválený, pričom o finančné prostriedky požiadalo 19 členských štátov. Plán umožňuje získať lacnejšie úvery kryté centrálnym rozpočtom Únie.

Západné spravodajské služby zároveň varujú, že Moskva by mohla byť pripravená zaútočiť na niektorú z krajín NATO už v priebehu troch až piatich rokov, ak konflikt na Ukrajine skončí.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Juhokórejská rozviedka: KĽDR vyšle ďalšie tisíce vojakov do Ruska

Približne dvetisíc severokórejských vojakov padlo pri bojoch na Ukrajine, kam ich režim vyslal na podporu Ruska. Odhad juhokórejskej tajnej služby NIS sprostredkoval poslanec Lee Seong-kweun, ktorý pripomenul, že ešte v apríli hovorila NIS o 600 obetiach. Aktualizované posudky však naznačujú prudký nárast strát.

Podľa juhokórejskej a západnej rozviedky vyslala KĽDR vlani do Ruska vyše 10-tisíc vojakov, prevažne do Kurskej oblasti, spolu s delostreleckou muníciou, raketami a systémami dlhého doletu.

Teraz Pchjongjang podľa NIS plánuje poslať ďalších šesťtisíc vojakov a inžinierov, z ktorých približne tisíc už dorazilo.

Severná Kórea priznala nasadenie jednotiek až tento rok v apríli a potvrdila aj straty. Vodca Kim Čong-un sa stretol s rodinami padlých a štátne médiá odvysielali jeho emotívne vystúpenia. Rusko a KĽDR minulý rok podpísali dohodu o vzájomnej obrane, čo umožnilo oficiálne rámcovať ich vojenskú spoluprácu.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Čína a Rusko rozširujú energetické partnerstvo, zvýšili dodávky plynu

Ruský energetický gigant Gazprom a Čínska národná ropná spoločnosť (CNPC) podpísali dohodu o zvýšení ročných dodávok plynu do Číny. Dodávky cez plynovod Sila Sibíri sa majú zvýšiť zo súčasných 38 na 44 miliárd kubických metrov ročne. Rovnako sa rozšíria dodávky cez trasu na Ďalekom východe z 10 na 12 miliárd kubických metrov.

Podpisy prišli počas návštevy Vladimira Putina v Pekingu, kde sa zúčastní vojenskej prehliadky pri príležitosti konca druhej svetovej vojny.

Generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller zároveň podľa agentúry RIA potvrdil podpis právne záväzného memoranda o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by mal viesť cez Mongolsko ako súčasť projektu Sojuz Vostok.

Okrem toho Gazprom a CNPC podpísali nové memorandum o strategickej spolupráci. Podľa Millera to signalizuje vstup do "novej etapy" vzájomných vzťahov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pistorius odmietol plány Únie o vyslaní jednotiek pre Ukrajinu ako predčasné

Nemecký minister obrany Boris Pistorius ostro kritizoval vyjadrenia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o možnom vyslaní mnohonárodných jednotiek na Ukrajinu.

Argumentuje, že je zásadne nesprávne otvárať otázku vojenských bezpečnostných záruk skôr, ako sa uskutočnia rokovania o mieri. Zdôraznil tiež, že Únia nemá právomoci nasadzovať vojakov – a to bez ohľadu na účel či miesto nasadenia.

"Zdržal by som sa takéto úvahy akokoľvek potvrdzovať alebo komentovať," povedal Pistorius na návšteve muničnej fabriky v meste Troisdorf.

Skonštatoval, že sa stále diskutujú úvahy o tom, "čo by bolo možné a čo nie" a za akých podmienok by boli určité kroky vôbec mysliteľné. "Ale teraz o tom verejne diskutovať považujem za úplne nesprávne," dodal.

Reagoval tým na správy, že von der Leyenová podľa Financial Times hovorila o už "pomerne presných" plánoch na vyslanie jednotiek. Ukrajina dlhodobo žiada bezpečnostné záruky proti ruským útokom, ktoré by mali byť súčasťou budúcej mierovej dohody.

(tasr, dpa, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.