Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Si, Putin a Kim rokujú v Pekingu o vojensko-politickom spojenectve

Si Ťin-pching, Vladimir Putin a Kim Čong-un sa v utorok prvýkrát spoločne stretli na samite v Pekingu. Rokovanie malo údajne posilniť vojensko-politické spojenectvo.

Ide o historicky prvé verejné osobné stretnutie tejto trojice, ktorá diskutovala o spolupráci v oblasti hospodárstva, energetiky a bezpečnosti – vrátane možnej koordinácie alebo vojenských cvičení.

Putin vyzdvihol „bezprecedentne vysoké“ vzťahy s Čínou a KĽDR a osobne poďakoval Si Ťin-pchingovi za vrelé prijatie v Pekingu.

Kim Čong-un pricestoval do čínskej metropoly obrneným vlakom. Jeho účasť na vojenskej prehliadke je podľa Reuters prejavom stále užších väzieb medzi Severnou Kóreou, Ruskom a Čínou.

Počas rokovaní uzavreli aj nové dohody o dodávkach plynu medzi Ruskom a Čínou, analyzovali možnosti užšej bezpečnostnej spolupráce a diskusia sa dotkla aj širších geopolitických otázok v oblasti Ázie a Pacifiku.

Reuters upozorňuje, že posilnenie týchto vzťahov by mohlo zmeniť dynamiku regionálnej rovnováhy a priniesť nové výzvy pre iné krajiny v regióne.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Košická záchranka nechce vrátiť do práce chránenú oznamovateľku

Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) začal správne konanie voči Záchrannej službe Košice za to, že odmieta zaradiť do práce svoju bývalú hlavnú ekonómku Máriu Koránovú, ktorá je chránenou oznamovateľkou. Ak to nenapravia, hrozí im pokuta do 100-tisíc eur.

Koránová v roku 2019 upozornila na podozrenia z ekonomických trestných činov, po čom ju zamestnávateľ prepustil. ÚOO jej výpoveď pozastavil ako účelovú, pričom mestský súd vlani a krajský súd tento rok potvrdili, že bola nezákonná a diskriminačná.

Napriek rozhodnutiam súdov ju záchranka do práce nezaradila a tvrdí, že pre ňu nemá voľné miesto. Koránová je preto dlhodobo evidovaná v kategórii "prekážky v práci na strane zamestnávateľa".

Riaditeľ košickej záchranky Vladimír Hosa argumentuje, že ide o problém organizačnej štruktúry a že Koránová poberá plat. Verí, že situáciu vyriešia do konca roka.

ÚOO zároveň informoval o probléme ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), keďže jeho rezort je zriaďovateľom záchrannej služby.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nové americké clá ohrozujú tisíce miest vo švajčiarskom strojárstve

Švajčiarska spoločnosť Thermoplan, kľúčový dodávateľ kávovarov pre Starbucks, čelí vážnej existenčnej hrozbe po tom, čo americký prezident Donald Trump 7. augusta zaviedol 39-percentné clo na dovoz zo Švajčiarska.

Thermoplan uvádza, že nové clá a ďalšie americké tarify na priemyselné kovy firmu stoja okolo 200-tisíc švajčiarskych frankov (v prepočte približne 213-tisíc eur) týždenne, čo je pre podnik neudržateľné.

Spoločnosť už podniká kroky na presun výroby do Nemecka a zvažuje premiestnenie časti pracovných miest do USA, aby minimalizovala dosah tejto colnej politiky.

Šéf spoločnosti Adrian Steiner označuje situáciu za „stratové podnikanie“ a upozorňuje aj na možnosť ďalšej vlny prepúšťania.

Sektor strojárstva v krajine je kľúčový – každý siedmy exportovaný dolár závisí od amerického trhu a podľa analýzy Swissmem až 30-tisíc pracovných miest môže byť do konca roku 2026 ohrozených.

Starbucks sa snaží s Thermoplanom kompenzovať nové náklady rozdelením platby cla. Ak však clá na švajčiarsky tovar ostanú na úrovni 39 percent a európske na 15 percent, väčšina amerického exportu zo švajčiarskeho strojárstva zanikne.

Prieskum Swissmem ukazuje, že takmer tretina firiem už zvažuje presun výroby.

(reuters, sie)

Minúta  |  

USA majú kritický nedostatok výbušnín, Rusko a Čína stopli vývoz

Spojené štáty sa ocitli v problémoch s dodávkami TNT (trinitrotoluén), kľúčovej výbušniny pre armádu aj stavebný priemysel. Kedysi ho vyrábali doma v obrovských množstvách, no pre nebezpečný odpad závody v 80. rokoch zatvorili.

Ako pripomína New York Times, USA sa spoliehali na dovoz najmä z Poľska, Ukrajiny, Ruska a Číny, ako aj na recykláciu staršej munície. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa však situácia zmenila.

Rusko a Čína vývoz zastavili, Poľsko posiela väčšinu produkcie Ukrajine a tá všetko, čo vyprodukuje, používa na vlastné vojenské účely. Americká armáda si starú muníciu ponecháva, nevyrába už recyklované TNT z vyradených kusov.

Nedostatok TNT ohrozuje nielen výrobu zbraní, ale aj práce v lome. Kongres preto schválil výstavbu nového závodu v Kentucky za 435 miliónov dolárov, ktorý má začať fungovať koncom roku 2028, no bude produkovať iba pre armádu.

Aby aj počas invázie na Ukrajinu mohli práce v lomoch pokračovať, firmy hľadajú alternatívy. Napríklad PETN (pentaerytritol tetranitrát), ktorý sa v USA už vyrába, no jeho dostupnosť je obmedzená. Pentagón už údajne diverzifikoval dodávky a pracuje na posilnení domácej produkcie výbušnín.

(max)

Minúta  |  

Únia míňa rekordné sumy na zbrane, rast tlačí aj Trump a hrozba Ruska

Vojenské výdavky Európskej únie majú v roku 2025 dosiahnuť rekordných 381 miliárd eur, oznámila Európska obranná agentúra (EDA). Takmer 130 miliárd z tejto sumy sa investovalo na nákup nových zbraní. Ide o pokračovanie prudkého rastu od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

K nárastu prispel aj tlak amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na samite NATO presadil nový záväzok členských krajín vynakladať päť percent HDP na bezpečnosť – z toho 3,5 percenta priamo na armádu a 1,5 percenta na infraštruktúru či kybernetickú obranu.

"Európa vynakladá rekordné sumy na obranu, aby zaistila bezpečnosť ľudí," vyhlásila šéfka zahraničnej politiky Únie Kaja Kallasová.

Podľa šéfa EDA André Denka bude splnenie cieľa Aliancie znamenať zvýšenie ročných výdavkov až na 630 miliárd eur.

Európska komisia minulý týždeň podotkla, že program úverov vo výške 150 miliárd eur, ktorý má pomôcť krajinám zvýšiť výdavky na obranu, bol plne schválený, pričom o finančné prostriedky požiadalo 19 členských štátov. Plán umožňuje získať lacnejšie úvery kryté centrálnym rozpočtom Únie.

Západné spravodajské služby zároveň varujú, že Moskva by mohla byť pripravená zaútočiť na niektorú z krajín NATO už v priebehu troch až piatich rokov, ak konflikt na Ukrajine skončí.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Juhokórejská rozviedka: KĽDR vyšle ďalšie tisíce vojakov do Ruska

Približne dvetisíc severokórejských vojakov padlo pri bojoch na Ukrajine, kam ich režim vyslal na podporu Ruska. Odhad juhokórejskej tajnej služby NIS sprostredkoval poslanec Lee Seong-kweun, ktorý pripomenul, že ešte v apríli hovorila NIS o 600 obetiach. Aktualizované posudky však naznačujú prudký nárast strát.

Podľa juhokórejskej a západnej rozviedky vyslala KĽDR vlani do Ruska vyše 10-tisíc vojakov, prevažne do Kurskej oblasti, spolu s delostreleckou muníciou, raketami a systémami dlhého doletu.

Teraz Pchjongjang podľa NIS plánuje poslať ďalších šesťtisíc vojakov a inžinierov, z ktorých približne tisíc už dorazilo.

Severná Kórea priznala nasadenie jednotiek až tento rok v apríli a potvrdila aj straty. Vodca Kim Čong-un sa stretol s rodinami padlých a štátne médiá odvysielali jeho emotívne vystúpenia. Rusko a KĽDR minulý rok podpísali dohodu o vzájomnej obrane, čo umožnilo oficiálne rámcovať ich vojenskú spoluprácu.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.