Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael zvoláva desaťtisíce záložníkov na plánovanú ofenzívu v Gaze

Tisíce izraelských záložníkov sa hlásia do služby v rámci pripravovanej ofenzívy na mesto Gaza, ktorú chce premiér Benjamin Netanjahu urýchliť.

Podľa izraelského rozhlasu sa do služby hlási približne 40-tisíc záloh. Armáda logisticky pripravuje prijatie záložníkov pred začiatkom operácie.

Bezpečnostná rada, ktorú vedie Netanjahu, koncom augusta schválila plán rozšíriť vojenskú kampaň s cieľom ovládnuť mesto Gaza, kde bojujú s Hamasom. Izrael momentálne kontroluje asi 75 percent Pásma Gazy.

Medzi Netanjahuom a vojenským šéfom Eyalom Zamirom došlo k ostrým výmenám názorov, keď Zamir vyzýval na dosiahnutie prímeria pre ochranu rukojemníkov a aj z dôvodu preťaženosti armády.

Záložníci tiež majú pochybnosti o cieľoch ofenzívy a niektorí otvorene kritizujú vládu za nedostatok jasnej vízie či plánu po vojne.

V dôsledku izraelských zásahov zahynulo za uplynulých 24 hodín v Gaze najmenej 86 ľudí vrátane civilistov zabitých pri vzdušných útokoch na okrajových častiach mesta.

(reuters, sie)

Minúta  |  

SAV už zverejnila analýzu vakcín, jej predsedu prijme Pellegrini v paláci

Prezident Peter Pellegrini prijme 3. septembra predsedu Slovenskej akadémie vied (SAV) Martina Venharta, aby prediskutovali výsledky analýzy vakcín proti COVID-19.

Stretnutie sa uskutoční po tom, čo sa vláda odmietla analýzou zaoberať na svojom výjazdovom rokovaní minulý týždeň. Premiér Robert Fico (Smer) avizoval, že téma sa na program nedostane ani tento týždeň, keďže odcestoval do Číny.

Vedci z Biomedicínskeho centra SAV už výsledky zverejnili vo forme preprintu na platforme Research Square. Analýza potvrdila, že vakcíny obsahujú iba zanedbateľné množstvá DNA, ktoré sú hlboko pod limitmi stanovenými medzinárodnými zdravotníckymi inštitúciami.

Zároveň vyvrátila tvrdenia vládneho splnomocnenca Petra Kotlára (SNS) o vysokom obsahu DNA. Tie podľa nich vychádzali zo zle interpretovaných alebo nesprávne použitých metód. Akademici vyhlásenia Kotlára označili za mylné a zavádzajúce.

(tasr, max)

Minúta  |  

Flightradar24 spochybňuje rušenie GPS signálu lietadla von der Leyenovej

Portál Flightradar24 zverejnil údaje, ktoré spochybňujú údajný útok na lietadlo predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej.

Denník Financial Times s odvolaním sa na tri zdroje uviedol, že Rusko v nedeľu vyradilo z prevádzky GPS navigačné služby na bulharskom letisku v meste Plovdiv, kde v tom čase plánovala pristáť von der Leyenová. Jej lietadlo preto muselo pristáť po hodine krúženia s použitím klasických papierových máp.

„Môžeme potvrdiť, že došlo k rušeniu GPS signálu, ale lietadlo bezpečne pristálo v Bulharsku,“ uviedla na tlačovej konferencii v Bruseli hovorkyňa Európskej komisie Arianna Podestaová. Od bulharských orgánov EK dostala informáciu, že z incidentu podozrievajú Rusko.

Flightradar24 na sieti X však informoval, že podľa dostupných dát malo pristátie meškanie len deväť minút a lietadlový transpondér hlásil dobrú kvalitu GPS signálu od vzletu až po pristátie.

(lud)

Minúta  |  

Rezort cestovného ruchu plánuje šetriť na zamestnancoch

Ministerstvo cestovného ruchu má v rámci vládnej konsolidácie znížiť výdavky približne o 16 miliónov eur. Minister Rudolf Huliak (nom. Smeru) podotkol, úspory budú hľadať najmä v personálnych nákladoch a znížení výdavkov na prevádzku vrátane presťahovania rezortu do lacnejších priestorov.

Do štvrtka sa majú všetci ministri stretnúť s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer), aby prediskutovali možnosti šetrenia. O konečnej podobe opatrení rozhodne koaličná rada do nedele.

Huliak sa zároveň vyjadril k financovaniu vyšších územných celkov, ktoré označil za zbytočne zdvojený orgán verejnej správy. Podľa jeho slov bude presadzovať ich zrušenie ako súčasť štrukturálnych zmien a racionalizácie štátnej správy.

Zároveň uistil, že plánované škrty sa nedotknú Fondu na podporu cestovného ruchu ani Fondu na podporu športu, ktoré považuje za kľúčové pre rozvoj týchto oblastí.

Premiér Robert Fico (Smer) ešte minulý týždeň potvrdil, že na konsolidačných opatreniach ako takých už dohodnutí sú. Diskutujú len o miere účasti štátu. Koaličná rada naposledy rokovala v pondelok 1. septembra.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trumpova administratíva spúšťa výzvu na štúdiu príčin autizmu za milióny

Trumpova administratíva spustila nový projekt Autism Data Science Initiative s plánovanou dotáciou 50 miliónov dolárov, ktorý údajne vzbudil záujem viac ako 500 univerzít, výskumných inštitúcií a organizácií.

Plánom je do konca septembra vybrať 25 projektov, ktoré budú financovať z tejto iniciatívy. Program, vedený ministerstvom zdravotníctva pod Robertom F. Kennedym mladším, sa zameriava na analýzu veľkých dátových súborov s cieľom identifikovať možné genetické a environmentálne príčiny autizmu a zhodnotiť účinnosť existujúcich liečebných postupov.

Prvé výsledky výskumu očakávajú o dva až tri roky.

Projekt je oddelený od samostatnej štúdie o bezpečnosti vakcín, ktorú Kennedy tiež inicioval, aj napriek vedeckému konsenzu, že vakcíny nemajú súvislosť s autizmom.

Minister pritom plánuje v septembri oznámiť zmeny v oblasti zdravotnej politiky týkajúce sa autizmu, pričom zatiaľ nezverejnil dáta, ktoré by tieto zmeny podporili.

Autizmus v súčasnosti diagnostikujú u približne 1 z 31 detí v USA, čo je výrazný nárast oproti minulosti. Vedci však upozorňujú, že tento rast nemusí znamenať epidemiologickú krízu, ale môže byť dôsledkom rozšírenej definície poruchy a vyššej diagnostickej pozornosti.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Putin: Rusko nikdy nebolo proti členstvu Ukrajiny v EÚ, NATO je však hrozba

Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom utorkovom vyjadrení počas stretnutia so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer) v Číne zdôraznil, že Rusko nemá žiadne úmysly zaútočiť na inú krajinu.

Rovnako odmietol tvrdenia o plánovanom útoku Ruska na Európu a označil ich za „provokácie alebo nekompetentnosť“.

Putin kritizoval západné krajiny a NATO za snahu „absorbovať celý postsovietsky priestor“, čo Rusko vníma ako hrozbu, a tvrdí, že musí na túto situáciu primerane reagovať. Vyhlásil, že Moskva nemá iné ciele, než chrániť svoje národné záujmy.

Vyjadril sa, že nikdy nebol proti ukrajinskému členstvu v Európskej únii, no otázku členstva Ukrajiny v NATO označil za neprijateľnú pre Rusko.

Podľa neho by túto tému mohli riešiť rokovaniami, pričom uviedol, že s USA o nej diskutovali nepriamou formou na Aljaške a vidí možnosť nájsť konsenzus.

Putin zároveň spomenul, že Rusko teraz musí „vážne odpovedať“ na útoky Ukrajiny na energetickú infraštruktúru a že hľadá priestor na spoluprácu so Spojenými štátmi v otázkach okolo jadrovej elektrárne Záporožie.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.