Preskočiť na obsah
  |  

Federálny súd zablokoval nasadenie vojakov v Kalifornii, Trump sa bráni

Trumpova administratíva čelí federálnej žalobe v Kalifornii za nelegálne použitie vojenských jednotiek v Los Angeles, ktoré podľa guvernéra Gavina Newsoma porušilo zákon obmedzujúci nasadenie federálnych vojakov pri domácom presadzovaní práva z roku 1878.

Trump nariadil vyslať štyritisíc príslušníkov Národnej gardy a 700 námorníkov na pomoc pri raziách proti nelegálnym imigrantom, čo vyvolalo odpor miestnych úradov.

Sudca Charles Breyer vo svojom rozhodnutí uviedol, že použitie vojakov na vytyčovanie bezpečnostných obvodov, blokovanie dopravy a zatýkanie civilistov predstavuje porušenie tohto zákona.

Administratíva sa bráni tvrdením, že prezident má výnimku podľa ústavy na ochranu federálneho majetku a osôb.

Žaloba zdôrazňuje, že vojenská prítomnosť bola nad rámec ochrany a zasahovala do civilnej polície, čo podľa žalobcu predstavuje nebezpečný precedens.

Sudca sa vyjadril, že má obavy z chýbajúcich limitov v rozhodovaní centrálnej prezidentskej administratívy o nasadení armády pri zabezpečovaní verejnej bezpečnosti.

(reuters, sie)

  |  

Pellegrini víta rokovania Fica s Putinom, Zelenským a Si Ťin-pchingom

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini schvaľuje akékoľvek diplomatické rokovania na najvyššej úrovni, ktoré môžu prispieť k obnove dialógu a následne aj k ukončeniu vojenského konfliktu na Ukrajine, uviedla v oficiálnom stanovisku kancelária hlavy štátu.

„Sériu rokovaní, ktoré absolvuje predseda vlády SR s Vladimirom Putinom, čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, vníma prezident SR ako prejav snahy o medzinárodný dialóg, ktorý napokon môže priviesť znepriatelené strany za rokovací stôl s cieľom ukončiť vojnové utrpenie,“ dodala kancelária.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) v utorok počas stretnutia s Putinom kritizoval útoky Ukrajiny na energetickú infraštruktúru, vyjadril nepochopenie pre niektoré rozhodnutia Európskej únie a zároveň podporu normalizácii vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom.

O útokoch na energetickú infraštruktúru chce v piatok diskutovať so Zelenským na stretnutí v Užhorode.

(lud)

  |  

Merz chce Ženevu ako miesto rokovaní o prímerí Ruska a Ukrajiny

Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok uviedol, že na štvrtkovom stretnutí približne 30 krajín, ktoré budú diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu po skončení vojny, navrhne Ženevu ako miesto pre rokovania o prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom.

„Ženeva by bola vhodným miestom pre uzavretie dohody o prímerí,“ povedal Merz na tlačovej konferencii po boku švajčiarskej prezidentky Karin Keller-Sutterovej.

„Pozajtra znovu navrhnem takzvanej 'koalícii ochotných', aby bola zaslaná pozvánka (do Ženevy),“ dodal.

„Koalícia ochotných“, ktorú zostavili Francúzsko a Británia, už mesiace rokuje o plánoch, ako by jednotlivé krajiny mohli vojensky prispieť k bezpečnosti Ukrajiny po skončení vojny, aby odradili Rusko od opätovného útoku.

Francúzsko vo štvrtok usporiada väčšinou virtuálne stretnutie, na ktorom budú diskutovať o najnovších snahách o poskytnutie bezpečnostnej podpory Ukrajine po uzavretí mierovej dohody, a tiež o kritike na adresu Moskvy za jej neochotu rokovať.

(reuters, red)

  |  

India chce vymeniť svoj farmaceutický export do USA za Rusko či EÚ

India plánuje rozšíriť export farmaceutických výrobkov do Ruska, Európy a Brazílie, aby znížila svoju závislosť od USA, ktoré sú jej najväčším trhom.

Spojené štáty tvoria približne jednu tretinu indického vývozu liekov, ktorý v roku 2025 dosiahol hodnotu približne desať miliárd eur.

Hoci je indický farmaceutický sektor momentálne oslobodený od 50-percentných ciel, ktoré zaviedol prezident Donald Trump, neistota ohľadom ďalšieho vývoja colnej politiky vyvoláva obavy.

India chce diverzifikovať svoj exportný reťazec a zvýšiť podiel na trhu v iných krajinách, najmä v Rusku, Brazílii, Holandsku a iných častiach Európy.

Problematiku regulačných prekážok v týchto krajinách budú riešiť na blížiacej sa Medzinárodnej farmaceutickej výstave v Naí Dillí, kde chce India privítať aj globálnych regulátorov.

Indická vláda medzičasom už viedla rokovania o zvýšení exportu do Veľkej Británie.

(reuters, sie)

  |  

Fico sa chystá diskutovať v Užhorode so Zelenským o energetike

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) v utorok počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom kritizoval útoky Ukrajiny na energetickú infraštruktúru, ktoré podľa neho ohrozujú životne dôležité zariadenia energetického sektora pre Slovensko.

Potvrdil, že o tejto téme chce v piatok diskutovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na stretnutí v Užhorode neďaleko slovenskej hranice.

Fico zdôraznil, že útoky na ropnú infraštruktúru sú neprijateľné a plánuje túto otázku otvoriť.

Okrem toho vyjadril nepochopenie pre niektoré rozhodnutia Európskej únie a vyjadril podporu normalizácii vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom.

Poukázal na pokračujúcu spoluprácu v oblasti energetiky vrátane zvyšovania dodávok plynu cez plynovod TurkStream, ktorý podľa neho postupne dosahuje takmer štyri miliardy kubických metrov ročne.

Slovensko tiež odmieta plán Európskej komisie ukončiť dodávky ruského zemného plynu do roku 2028, pretože podľa Fica by to poškodilo európske krajiny.

Po spoločnom rokovaní pokračovali Putin a Fico v súkromných diskusiách o „najcitlivejších otázkach“.

(tasr, the kyiv independent, sie)

  |  

Izrael zvoláva desaťtisíce záložníkov na plánovanú ofenzívu v Gaze

Tisíce izraelských záložníkov sa hlásia do služby v rámci pripravovanej ofenzívy na mesto Gaza, ktorú chce premiér Benjamin Netanjahu urýchliť.

Podľa izraelského rozhlasu sa do služby hlási približne 40-tisíc záloh. Armáda logisticky pripravuje prijatie záložníkov pred začiatkom operácie.

Bezpečnostná rada, ktorú vedie Netanjahu, koncom augusta schválila plán rozšíriť vojenskú kampaň s cieľom ovládnuť mesto Gaza, kde bojujú s Hamasom. Izrael momentálne kontroluje asi 75 percent Pásma Gazy.

Medzi Netanjahuom a vojenským šéfom Eyalom Zamirom došlo k ostrým výmenám názorov, keď Zamir vyzýval na dosiahnutie prímeria pre ochranu rukojemníkov a aj z dôvodu preťaženosti armády.

Záložníci tiež majú pochybnosti o cieľoch ofenzívy a niektorí otvorene kritizujú vládu za nedostatok jasnej vízie či plánu po vojne.

V dôsledku izraelských zásahov zahynulo za uplynulých 24 hodín v Gaze najmenej 86 ľudí vrátane civilistov zabitých pri vzdušných útokoch na okrajových častiach mesta.

(reuters, sie)