Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rutte: Ruské rakety môžu zasiahnuť Haag či Madrid za pár minút

Generálny tajomník NATO Mark Rutte počas návštevy v Luxemburgu varoval, že Rusko predstavuje bezprostrednú hrozbu pre všetky krajiny Európy. Poukázal na incident s lietadlom, v ktorom letela Ursula von der Leyenová a ktorého GPS bolo údajne rušené Ruskom, ako aj na ďalšie hybridné útoky – od kybernetických sabotáží až po pokusy o atentáty.

Rutte zdôraznil, že tieto udalosti nie sú zanedbateľné incidenty, ale majú vážne dôsledky pre bezpečnosť celého kontinentu, informuje agentúra Unian.

Dodal, že nové ruské raketové technológie umožňujú zasiahnuť mestá ako Haag, Madrid či Luxemburg v priebehu piatich až desiatich minút.

Preto podľa neho všetky európske krajiny „na východnom krídle“ musia spoločne zvyšovať obranné výdavky. Vyhlásil, že posilňovanie obrany nie je reakciou na politický tlak, ale na rastúcu hrozbu z Moskvy.

(unian, mja)

Minúta  |  

Trump poprel fámy ohľadom svojho zdravia. Z Putina je veľmi sklamaný

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že je „veľmi sklamaný“ neúspechom ruského prezidenta Vladimira Putina uzavrieť po spoločnom bilaterálnom samite na Aljaške mierovú dohodu s Ukrajinou.

Šéf Bieleho domu neskôr na tlačovej konferencii poprel medializované informácie o jeho zhoršujúcom sa zdravotnom stave.

„Som veľmi sklamaný z prezidenta Putina, to môžem povedať. Mali sme skvelý vzťah, som veľmi sklamaný,“ odpovedal Trump na otázku politického komentátora Scotta Jenningsa, či sa cíti krokmi Putina po samite na Aljaške zradený.

Trump po samite stanovil Rusku na uzavretie mieru dvojtýždňový termín, ktorý vyprší koncom tohto týždňa. Americký prezident napriek tomu neuviedol, či a aké dôsledky bude nenaplnenie jeho podmienky mať. Minister financií Scott Bessent v pondelok v televízii Fox News uviedol, že o potenciálnych sankciách budú rokovať tento týždeň.

„Putin spravil presný opak toho, čo naznačil, že chce urobiť. Skutočne opovrhnutiahodným spôsobom zintenzívnil bombardovanie. Takže si myslím, že s prezidentom Trumpom sú na stole všetky možnosti a myslím si, že ich tento týždeň veľmi dôkladne preskúmame,“ uviedol Bessent.

Trump taktiež vyhlásil, že sa po stretnutí Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom neobáva potenciálneho paktu medzi Moskvou a Pekingom. „Vôbec ma to neznepokojuje, nie. Máme zďaleka najsilnejšiu armádu na svete a proti nám by nikdy nepoužili svoju armádu. Verte mi, že by to bolo to najhoršie, čo by kedy mohli urobiť,“ pokračoval.

Americký prezident krátko nato počas tlačovej konferencie v Bielom dome uviedol, že medializované správy o jeho zhoršujúcom sa zdraví či až smrti, sú „dezinformácie“.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Izrael zintenzívňuje pozemnú operáciu v Gaze, povoláva 60-tisíc záložníkov

Izraelský náčelník generálneho štábu Ejal Zamir oznámil, že armáda rozširuje pozemné operácie v Pásme Gazy a vstupuje na územia, kde dosiaľ nepôsobila. Podľa jeho slov Hamas už nemá kam ustúpiť a vojna bude pokračovať, až kým nebude nepriateľ porazený.

Izrael zároveň povoláva približne 60-tisíc záložníkov na pripravovanú operáciu v meste Gaza. Napriek tomu skupina okolo 400 rezervistov verejne deklarovala, že povolávacie rozkazy neuposlúchne.

Odmietajú sa zúčastniť na „nezákonnej vojne premiéra Netanjahua“ a tvrdia, že operácia ohrozuje nielen izraelských vojakov, ale aj rukojemníkov, ktorých Hamas stále zadržiava. Tento odpor vyvoláva diskusiu v izraelskej spoločnosti o legitimite a dôsledkoch vojenskej stratégie.

Izrael nemôže zastaviť snahy o uznanie Palestínskeho štátu rozšírenou ofenzívou v Gaze ani anexiou okupovaného palestínskeho územia, vyhlásil v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron.

„Žiadna ofenzíva, žiadny pokus o anexiu alebo násilné vysídľovanie obyvateľov nezastaví tento rozbehnutý proces“ smerom k dvojštátnemu riešeniu, uviedol Macron na sociálnej sieti X po rozhovore so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Brusel chystá zákaz ruského plynu, importéri budú musieť dokazovať jeho pôvod

Európska únia pripravuje prísnejšie pravidlá, aby zabránila vstupu ruského plynu na svoj trh po plánovanom zákaze, ktorý má platiť najneskôr od konca roka 2027. Podľa návrhu Dánska, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ, budú importéri musieť predložiť dôkazy, že dovezený plyn nepochádza z Ruska, informuje agentúra Bloomberg.

Osobitná pozornosť sa venuje plynovodu TurkStream, ktorý spája Rusko s juhovýchodnou Európou a ktorého dodávky by sa automaticky považovali za ruské, pokiaľ nebude predložený jasný dôkaz o inom pôvode.

Návrh má zabrániť takzvaným swapovým obchodom, pri ktorých sa ruský plyn maskuje ako iný zdroj. Kratšie kontrakty sa majú skončiť do júna roka 2026, dlhodobé do konca roka 2027, s výnimkami pre vnútrozemské štáty ako Maďarsko či Slovensko.

Cieľom Dánska je dosiahnuť dohodu medzi členskými štátmi už v októbri a následne vyrokovať konečný kompromis s Európskym parlamentom.

(mja)

Minúta  |  

USA odmietajú jednostranné uznanie Palestíny, nechcú odmeniť Hamas

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa v telefonáte s francúzskym rezortným partnerom Jeanom-Noëlom Barrotom ostro postavil proti plánom viacerých západných krajín jednostranne uznať Palestínsky štát.

Podľa Washingtonu by takýto krok znamenal odmenu pre hnutie Hamas za útoky zo 7. októbra 2023 a zároveň by skomplikoval snahy o oslobodenie izraelských rukojemníkov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron však už v júli oznámil, že Paríž Palestínu uzná na pôde Valného zhromaždenia OSN v septembri, a rovnaký zámer deklarovali aj Británia, Kanada, Austrália, Malta a Belgicko.

Spojené štáty zároveň pokračujú v diplomatických aktivitách súvisiacich s vojnou na Ukrajine – prezident Donald Trump sa snaží o vyjednané riešenie a stretol sa už s Vladimirom Putinom aj Volodymyrom Zelenským.

Rubio okrem toho zrušil palestínskym predstaviteľom víza na zasadnutie OSN, čím znemožnil účasť prezidenta Mahmúda Abbása. Obaja ministri rokovali aj o situácii v Iráne, Sudáne a Konžskej demokratickej republike.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Raketový program Iránu je nedotknuteľný, no chcú rokovať o jadrovom

Iránsky predstaviteľ Alí Larídžání vyhlásil, že Teherán je pripravený rokovať so Spojenými štátmi o jadrovom programe, avšak odmieta diskusiu o obmedzení raketového vývoja. Podľa neho Washington síce deklaruje ochotu k dialógu, no nepristupuje k rokovaniam a nespravodlivo obviňuje Irán z neochoty.

Rokovania, ktoré sa začali v apríli, stroskotali v júni po izraelskom útoku na iránske jadrové zariadenia. Irán následne pozastavil spoluprácu s MAAE a žiada záruky, že podobné útoky sa nebudú opakovať.

Vyhlásenie prichádza krátko po tom, čo európske štáty Francúzsko, Nemecko a Británia aktivovali mechanizmus „snapback“, ktorý môže viesť k obnoveniu sankcií v rámci dohody z roku 2015.

Západné krajiny sa obávajú, že iránsky obohacovací program by mohol viesť k výrobe jadrových zbraní. Teherán tieto obavy odmieta a tvrdí, že jeho aktivity sú čisto civilné.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.